Najstaršie roľnícke civilizácie, mestské a roľnícke štáty v Mezopotámii, chrámové a palácové hospodárstvo
Obdobie staroveku sa začína vznikom najstarších civilizácii v Mezopotámii, v Egypte teda v 4.- 3. tisícročí p. n. l. a končí až v 5. st n. l. zánikom Západorímskej ríše (476)
Periodizácia staroveku: dejiny orientu (orient = slovo arabského pôvodu = „tam kde vychádza slnko“, boli to štáty na V)
: antické dejiny (patria sem dejiny starovekého Ríma, Grécka)
Vnútorná periodizácia : 3500 – 3200 p. n. l. – v Mezopotámii vznikajú prvé mestské štáty
: 2340 – 2200 p. n. l. – Sargon I. vytvoril prvý centralizovaný štát v Mezopotámii – Akkadskú ríšu
: 1792 – 1750 p. n. l. – Vládol Chammurapi
: 1594 p. n. l. Chetiti dobyli Babylon, skončila sa vláda Chammurapiho dynastie
Najstaršie civilizácie začali vznikať na kontinentoch : Afrika, Ázia, Malá Ázia
Začali vznikať v povodí veľkých riek, najmä na území ostrova Cyprus cez Malú Áziu, Egypt, kde boli najvhodnejšie podmienky na výrobu potravín, kt. sa označuje ako tzv. úrodný polmesiac, označujú sa aj ako „ riečne civilizácie“, kt. vznikali v subtropickom teplom podnebí, kde sa striedalo obdobie sucha a záplav
Delili sa na 2 skupiny : 1. so závlahovým hospodárstvom – Mezopotámia
-Egypt v povodí rieky Níl (Afrika)
-India v povodí riek Indus a Ganga (Ázia)
- Čína v povodí riek Jang-c´-tiang a Chuang-che (Ázia)
: 2. vznikajúce na križovatkách obchodných ciest = Chetitská ríša, Asýrská ríša
Predpokladmi pre vznik týchto oblastí bol dostatok vlahy, tepla, stála teplota a úrodná pôda, kt. rieky prinášali v pravidelných záplavách v apríli až máji s množstvom vody z topiacich sa snehov a úrodné bahno, kt. obnovovalo úrodnosť pôdy, hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo
MEZOPOTÁMIA (z gr. slova medziriečie, dnes územie Iraku) vznikla na Blízkom V v oblasti medzi riekami Eufrat a Tigris. Rozdeľovala sa na 3 časti : Asýria na S
: Babylonia v str.
: Sumer na J
Úrodná pôda poskytovala vhodné podmienky na pestovanie obilnín (jačmeň, pšenica, proso), strukovín (hrach, fazuľa), ovocných stromov (figovník, datľové palmy, jablone, čerešne) a zeleniny (cibuľa, cesnak). Chovali sa tu veľké stáda drobného dobytka (ovce, kozy), kt. slúžil ako zdroj mäsa, mlieka, srsti.
Využívali závlahové hosp., t.j. museli za pomoci veľkého počtu pracovných síl a presnej organizácie práce vykopať kanály, kt. rozvádzali vodu do vnútrozemia v období dažďa a nádrže, kt. zadržiavali vodu pre obdobie sucha
Ob. sa začalo sústreďovať v dedinách, z kt. sa niektoré stali politickým a hosp. centrom a kontrolovali menšie dediny, postupne sa menili na mestá. Väčšinu ob. tvorili roľníci, kt. pracujú na poliach, pastieri, remeselníci, obchodníci, bojovníci, kňazi + pisári (príslušníci chrámu (chrámové hosp.), preberajú všetku organizáciu spoločnosti, zabezpečujú suroviny, prerozdeľujú potraviny a remeselnícke výr. = redistributívne hosp. – prerozdeľovanie už prerozdeleného) a panovník (pokladá sa za potomka Bohov, vyžaduje božské pocty, býva v paláci (chrámové hosp. sa mení na palácové), riadi štát pomocou administratívneho aparátu = kňazi, pisári, vojaci)
Po r. 3000 sa na J Mezopotámie vytvorili najvhodnejšie podmienky pre vznik prvých štátov
Mestské : na J => Uruk, Ur, Ešnunna, Umma, Lagaš, Larsa
v str. => Kiš, Babylon, Sippar - mali niekoľko tisíc ob.
-mali hradby na obranu (na stavbu hradieb použ. hlinu a z nej na slnku sušené tehly)
-centrom mesta bol chrám, boli postavené na vyvýšenine a nazývali sa zikkuraty (plnil náboženskú, hosp., kultúrnu funkciu, slúžil ako sakrálna stavba, ukladala sa tam úroda, príp. poklady, slúžili v nich kňazi a pisári, kt. ovládali písmo a viedli hosp. záznamy), ku kt. patrili pozemky, na kt. pracovali otroci, kt. nebolo veľa a získavali ich vo vojnách
teritoriálne: prvým rozsiahlym bola Akkadská ríša, kt. začal budovať Sargon I., kt. sa v r. 2340 p. n. l. zmocnil vlády v meste Kiš, založil nové mesto Akkad a podmanil si mestá v Babylonii, opiera sa o pohyblivé vojsko, buduje nový administratívny aparát, po ňom nastúpili jeho synovia a vnuk Naramsín, kt. udržal ríšu do r. 2200 p. n. l.
: Starobabylonská ríša trvá od. 1894 – 1594 p. n. l. , prenikli sem Amoriti – pôvodne kočovné kmene zo stepi v susedstve Mezopotámie, kt. si podmanili mestá a vytvárajú vlastné štáty, najvýznamnejší panovník Chammurapi podmanil si celú Mezopotámiu (na J od Perzského zálivu až po horný tok Eufratu a Tigrisu), vytvoril jednotný hosp. celok, zjednotil všetkých ob. aj právne => Chammurapiho zákonník (obs. zákony týkajúce sa pracovného, manželského, rodinného práva), z kt. vyplývalo aj rozdelenie spoločnosti: 1.) privilegovaní chránili ich zákony a previnenia voči nim sa trestali podľa zásady „oko za oko, zub za zub“!
2.)slobodní roľníci (muškéni) tvorili najpočetnejšiu skupinu, žili v občinách, spoločne obrábajú pôdu, stavali chrámy a paláce a previnenia medzi členmi sa trestali podľa zásady odplaty „za každé previnenie musí previnený zaplatiť určenú pevnú sumu„!
3.) závislí ob. otroci, dlžníci, odsúdenci
Panovník mal v rukách všetku moc, bol najvyšším predstaviteľom štátu, najvyšším vojenským veliteľom, najvyšším sudcom, tvrdil, že je potomkom Bohov a ob. mu musia preukazovať božské pocty. Tento politický systém – orientálna despocia!
R. 1594 p. n. l. chetitskí bojovníci dobyli mesto Babylon a Starobabylonská ríša zanikla.Sumeri - boli najstarším národom v dejinách ľudstva, kt. vytvoril prvú vyspelú civilizáciu. Vytvorili rozsiahlu mytológiu a náboženský systém, pomocou kt. vysvetľovali vznik sveta a stvorenie človeka, prírodné javy (búrky, blesky, vetry). Uctievali množstvo Bohov = polyteizmus = Bohovia stvorili ľudí a boli zodpovední za neúrodu, hlad. Sumeri im stavali rozsiahle chrámy.
-na základe pohybu Mesiaca odvodili kalendár mesiac mal 4 týždne a týždeň 7 dní)
-pôdu vymeriavali na základe z presných matematických výpočtov
-poznali desiatkový, šesťdesiatkový systém, ale aj rozdelenie dňa na 12 dvoj-hodinových častí
-vynikali v lekárstve, chirurgii, dokázali pripraviť rôzne lieky a medicínske prípravky
-na výstavbu chrámov použ. vzácne drevo z Libanonu
-zhotovovali šperky zo zlata, striebra, lazuritu
-činy vládcov zobrazovali na paletách (najznámejšia : Narámsínova stéla, kt. zobrazuje vojenskú výpravu) Staroveký Egypt, civilizačný odkaz najstarších V. štátov a ich vplyv na Európu
EGYPT („ Dar Nílu“, „Čierna zem“ – podľa farby úrodného bahna prinášaného Nílom pri záplavách, „Červená zem“ – okolité územie nazvané podľa farby neúrodnej pôdy) Z rodových občín vznikajú územné.
Poľnohosp. osady sa spájajú do väčších celkov = nomy a vytvorili dve rozsiahle oblasti Dolný (v ústi Nílu) a Horný (str. tok Nílu) Egypt.
Okolo r. 3100 p. n. l. sa zjednotili a vytvorili jednotný štát - zakladateľ Meni
- hl. mesto Mennofer (Memfis), kt. ležalo približne na hranici horného a dolného toku Nílu
Písmo - základ vzdelania
-spočiatku to boli iba rôzne značky, kt. sa označovali počty zvierat, bojovníkov, veľkosť úrody
-najstarším druhom písma bolo obrázkové pečatné valčeky s obrázkami mytologických zvierat, stromov, chrámov. Egypťania použ. hieroglyfy, kde jednotlivé znaky vyjadrovali pojmy predmetov, al. príbuzné činnosti, kt. zapisovali na papyrus (boli to dlhé steblá, kt. rástli v močiaroch, sa narezali na prúžky a tie sa kládli na seba, kt. potom natreli bielou farbou)
-z neho sa vyvinulo klinové použ. sa na zaznamenanie historických údajov, v diplomatickej korešpondencii, al. pri zapisovaní lit. diel najmä na celom Blízkom V., písalo sa na hlinené tabuľky
-v Číne sa použ. znakové písmo jednotlivé znaky označujú pojmy a nie hlásky, je veľmi zložité a obs. 40 000 znakov, píše sa v stĺpcoch sprava do ľavá, min. počet znakov na porozumenie čínskeho jazyka je 2000
-na prelome 2. a 1. tisícročia vzniklo hláskové na označ. každej spoluhlásky potrebovalo 1 znak, celé písmo malo asi 30 znakov, Gréci v 8. st. prevzali z Ugaritu toto písmo, čiastočne si ho prispôsobili (zaviedli znaky pre samohlásky) a dnes tvorí základ nášho písma – latinka
Chammurapi - 6. panovník starobabylonskej ríše
-vládol v r. 1792 – 1750
-podmanil si celú Mezopotámiu
-do podmanených miest dosadzoval svojich správcov, vojakom prideľoval pôdu
Sargon I. - jeho matka údaje bola chrámová kňažka, po otcovi bol pravdepodobne semitského pôvodu
-pracoval v kráľovskom paláci ako čašník a stal sa poradcom panovníka v Kiši, kt. neskôr zvrhol a sám sa zmocnil vlády
-viedol rozsiahlu výbojnú politiku
-jeho ríša ex. 150 r.
Budha = osvietený
- zrejme sa narodil v r. 566 p. n. l. v poprednej rodine v S. Indii
-pochádzal z kniežacej rodiny Šákjov
-vlastným menom sa volal Siddhárta Gautama
-legenda spätá s jeho narodením hovorí, že jeho matke Máji sa prisnil sen, že do jej lona vstúpil biely slon, o 10 mesiacov v splne porodila a o 7 dní zomrela, pretože ako vraví legenda, tá, kt. porodila Budhu, nemôže slúžiť inému účelu
-jeho otec mu zabezpečil prepychový, ale izolovaný život, kt. ho ale po čase prestal zaujímať a túžil spoznať pomery vo svete vonku
-keď zbadal utrpenie vonku a predstavil si, že aj jeho stihne takýto osud stal sa utiahnutým a mlčanlivým, odišiel z paláca, vzdal sa bohatstva a výsad, obliekol si otrhané šaty a vydal sa do sveta sám a bez podpory, aby našiel odpoveď na problém utrpenia
-hľadal ho v joge, meditácii, asketizme avšak nakoniec žil podľa jeho učenia - budhizmu, kde tvrdil, že každé bytie je utrpením a možno ho prekonať iba poznaním a nirvánou (stav pokoja duše)
Amenhotep IV. – pokúsil sa zlomiť obrovskú moc kňazov
-založil nové mesto Achetaton
-zmenil si meno na Achnaton
-namiesto kultu Boha Amona začal presadzovať kult Boha Atona = slnečného kotúča
-jeho manželkou bola Nefertiiti (najkrajšia žena staroveku)
z tohto obdobia je známa najstaršia písomná pamiatka Epos o Gigamešovi, starší je však Epos o Etanovi(podáva obraz ako vidí svet z vtáčej perspektívy)
Slovania v strednej Európe•Slovania - prišli do str. Európy v 5. – 6. st.
- pôvodne sídlili na S od Karpát tento priestor ohraničovali Pripjaťské močiare), na V od rieky Odry a Visly, na Z od Dnepra
- podľa autochtochtómnej teórie (kt. podporovali Štúrovci, o pôvodnosti slovanského ob. na území slov. kotliny) sa za pravlasť Slovanov považovala Dunajská kotlina
- odtiaľ sa rozptýlili na všetky strany
- na V Slovensko prišli v 4. – 5.st., časť prišla z JZ cez Karpaty a časť z JV
- osídľujú obrovské územia v Európe až po Labe a Sálu, na hornej Volge a za Dneprom na J až po Grécko a záp. Balkán
- postupne sa rozdelili na J, Z, V(kt. byzantskí autori – Priskos, Prokopios nazvali Anti), S
- antickí spisovatelia ich nazývali Venedi, vinidi
- základná spoločenská jednotka Slovanov: rody, kmene, na čele kmeňa stál náčelník, kt. volili starešinovia rodov, al. ľudové zhromaždenie dospelých mužských príslušníkov kmeňa (veča) a kt. mohol mať viac žien
- rodiny boli monogamné a ich príbytky neveľké s rozmermi 3 x 3 do 4 x 4m.
- slovania verili v záhrobný život a prírodné úkazy ako hrom, blesk, slnko, smrť pokladali za nadprirodzené bytosti, boli pohania, nachádzame u nich žiarové pochovávanie = spálenie (mohyla), pohrebná slávnosť = tryzna a hostina strava
- domy vnikali v nechránených osadách, kt. pozostávali z niekoľkých príbytkov a hospodárskych stavieb
- živili sa roľníctvom a pastierstvom (pestovali obilniny, strukoviny, ovocie, zeleninu a chovali ošípané, hydinu, ovce, kozy, kone) a brtníctvom (lesným včelárstvom), mali vyspelé kováčstvo, tesárstvo, hrnčiarstvo (keramiku modelovali ručne, nepoznali hrnčiarsky kruh, neskôr začali zdobiť vlnovkami → pražský typ keramiky)
- poľnohospodárstvo bolo extenzívne, cyklické – polia obrábali, striedavo nechali ležať úhorom = dvojpoľný systém, pôdu obrábali dreveným neskôr železným radlom
- budovali hradiská = kolová pevnosť
•Avari - v pol. 6.st. vtrhli do podunajskej nížiny
-Slovania ich nazývali Obrami
-na čele stál kagan Bajan, kt. strediskom bolo okolie dnešného Debrecína
-nemali spoločnú hosp. základňu, kultúru, jazyk
-žili z koristi, kt. zhromažďovali v hrinkoch (kruhové pevnosti zo zapustených kmeňov stromov do zeme medzi kt. bola výplň z kameňa a hliny) na úkor podrobeného roľníckeho ob.
-boli iba zoskupením kmeňov, kt. držala vojenská sila
-Slovania bránili avarom prenikať do údolí slovenských riek
-archeologické nálezy (pohrebiská) dokumentujú ich pobyt na J Slovensku od Devínskej brány, v Poiplí až po Východoslovenskú nížinu
-neskorší kronikári hovoria o podriadenosti Slovanov avarom, kt. ich pri útoku proti nepriateľovi stavali do dvojitých šíkov (belfulci)
•Frankovia - germánske kmene
-na zač. nášho letopočtu prenikli do Európy
-v 5.st. sídlia na našom území dnešného Belgicka a Nizozemska odkiaľ podnikajú výbojné vojenské ťaženia na V a JZ
-základom správy ríše, kt. preberá prvky rímskej štátnej správy, boli územné celky grófstva na čele s barónmi, popri nich ex. aj staré germánske kmeňové kniežatstvá na čele s vojvodcami
-v ríši boli dve skupiny aristokracie: 1. vojenská, 2. provinčná
-panovník bol najväčším vlastníkom pôdy
-nachádzame tu aj prvky rímskeho a germánskeho obyčajového práva, mali zákonníky, kt. obs. práva jednotlivých kmeňov, najstarší zákonník: sálský = Lex salica (zo 6.st.)
•avari sa začiatkom st. pokúsili dobyť Konštantínopol, ale boli porazení, to bol signál pre Slovanov aby sa vzopreli
•Samo - franský kupec
-dodáva Slovanom zbrane na boj proti Avarom
-po mnohých víťazstvách je zvolený za vládcu Slovanov
-zjednocuje všetkých Slovanov
-v r. 631 – 632 bojuje proti franskému kráľovi Dagobertovi, kt. považuje Sama za nebezpečného suseda a kt. s tromi prúdmi vojsk vtiahol na územie Slovanov, kde bol porazený v trojdňovej bitke pri doteraz neznámom hradisku Vogastisburgu (ležal možno na území BA, Devína, al. to mohol byť ktorýkoľvek hrad v blízkosti Dunaja)
-Samo vtrhol na územie franskej ríše do Durínska, pridali sa k nemu české kmene a lužickí Srbi pod vedením Dervana
-Samo vládne na tomto území až do r. 658
•Samova ríša - bola kmeňovým zväzom spojený silnou osobnosťou vládcu
-bol to prvý pokus Slovanov vytvoriť si vlastný štát
-rozprestierala sa na území neskoršej VM
-centrum sa nachádzalo najpravdepodobnejšie na dolnej Morave v dolnom Rakúsku a na JZ Slovensku
-na sútoku Moravy a Dunaja sa križovali dunajská a jantárová cesta – strategicky významné územie
-v blízkosti Dunaja - významná obchodná tepna
Veľká Morava
po zániku Samovej ríše nemáme písomné doklady o živote na našom území, len archeologické nálezy, kt. dokazujú rozvoj železa na území Slovenska, rozvoj odvetví: kováčstvo
: kovotepectvo
: kovolejárstvo (uplatnenie pri výrobe nástrojov, zbraní, šperkov)
od 7. st. sa rozširuje výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu, kde sa prejavujú cudzie vplyvy
: byzantské
: čiernomorské
: franské, čo svedčí o vzájomných stykoch a obchode
na S Slovenska sa stavajú opevnené hradiská – Orava, Turiec, Liptov, Spiš, Šariš
dochádza k rozvoju poľnohospodárstva (kosáky, pluhy, kamenné žarnovy)
JZ Slovensko bolo najvyspelejšou oblasťou a k jeho rozvoju ešte dopomohlo rozvrátenie Avarskej nadvlády franským panovníkom Karolom Veľkým
Nitrianske kniežatstvo - vzniklo v 9. st.
- bol to nadkmeňový útvar s centom v Nitre
-hranice: na Z – hrebene Malých Bielych Karpát
: na J – Dunaj a pohorie Matra a zasahuje až do Turca, Gemera, Novohradu, Spiša
-prvých vládcov nepoznáme
-v r. 828 knieža Pribina dáva na svojom majetku postaviť v Nitre kresťanský kostol, kt. mu vysvätil salzburský biskup Adalrám
-v tom čase tu pôsobili franskí misionári, kt. šíria kresťanstvo
Moravské kniežatstvo - v oblasti riek Moravy a Dyje
-v r. 833 Mojmír násilne ovládol NK a Pribina ušiel so svojou družinou do Zadunajska k vládcovi V. marky k Ratbotovi, neskôr dostáva od nem. kráľa Ľudovíta Nemca ako léno (846, 847) územie okolo Blatenského jazera (Balaton), kde vystaval pevnosť Blatnohrad a asi 30 kostolov
- pripojení Slovenska Moravské kniežatstvo získalo rozsiahle územia a možno hovoriť o Veľkomoravskej ríši
tento pojem zaviedol do dejín byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos vo svojom spise O spravovaní ríše, kt. vznikol okolo r. 946 (približne 40 r. po zániku VM)
historici tento pojem vykladali ako „vzdialená Morava“ na rozdiel od „blízkej Moravy“, kt. sa nachádzala v Srbsku pri rieke Morave
jej jadro tvorilo územie ohraničené na Z – českomoravskou vysočinou
na S – Jesenníkmi
na J – Dunajom
na V – územím Slovinska
ob. sa nazývali Slovieni, Sloveni, Moravania, franské pramene ich označ. Sclavi, slavi
jazykom bola slovienčina, bol to akýsi staroslovenský jazyk z kt. sa vyčlenili tak slovenské, ako i moravské nárečia
v r. 846 bol na trón dosadený Rastislav - bol dosadený Ľudovítom Nemcom
-Mojmírov synovec
-po nástupe má dobré vzťahy s V.-franskou ríšou
-buduje systém opevnených hradísk (slúžili ako útočisko v prípade franského útoku)
-na VM nachádzali azyl utečenci z franskej ríše
-podporuje odboj markgrófa Ratboda proti Ľ. Nemcovi, kt. zaútočil proti VM, Rastislav sa však ubránil
-podporuje odboj Ľudovítovho syna Karolmana proti otcovi, čo využíva na útok proti Pribinovi, kt. je na strane Ľ. Nemca, Pribina pri útoku Moravanov v r. 861 zomiera a jeho nástupcom sa stáva Koceľ
kresťanstvo dovtedy šíria franskí misionári (z Istrie, Dalmácie, Talianska), čo prináša závislosť VM od V.–franských panovníkovRastislav žiada pápeža Mikuláša I. o vyslanie vierozvestcov ovládajúcich slovanský jazyk, ale neuspel
V r. 862 sa obracia na byzantského cisára Michala III., kt. vysiela na VM dvoch bratov Konštantína a Metoda
Konštantín –
Metod –
V r. 867 sa K. a M. vybrali do Ríma, aby tam získali vyššie cirkevné svätenie, aby mohli vysvätiť svojich učeníkov za kňazov, po ceste sa zastavili v Blatenskom kniežatstve u Koceľa a ten pripojil k ich sprievodu ďalších 50 žiakov čakajúcich na vysvätenie, keď prišli do Benátok, vo verejných dišputách obhajovali slovenskú liturgiu proti trojjazyčníkom (= pilátnici, kt. tvrdili, že slovo sa má hlásať v 3 jazykoch), tu ich zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I., kt. medzitým zomrel a prijal ich nový pápež Hadrián II., kt. priniesli ostatky pápeža Klimenta, kt. našli pri Chersone, a kt. schvaľuje bohoslužobné knihy ich symbolickým položením na oltár baziliky v Santa Maggiore na Vianoce 867
V r. 868 K. vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril
14.2.869 zomrel, M. a niekoľko učeníkov vysvätených za kňazov sa vracia na VM ako cirkevný učiteľ, neskôr sa M. na návrh Koceľa vracia do Ríma, pre vyššie cirkevné svätenie
v r. 869 – 870 je M. pápežom vysvätený za biskupa a zároveň je menovaný arcibiskupom a pápežským legátom pre oblasť Panónie a Moravy, ale pri návrate na VM je zajatý vojakmi bavorského biskupa a vrhnutý do väzenia v Regensburgu, kde strávil 3 roky
v r. 873 arcibiskup M., sa na zákrok pápežskej kúrie dostáva z väzenia a následne sa stal predstaveným nielen domácim, ale aj nem. kňazom, kt. tu pôsobili, kt. ho ale obviňovali, že neučí pravoverne, pápež Ján VIII. vydal v r. 880 bulu Industriae tuae v kt. Svätopluka a jeho ľud vzal pod ochranu Svätej stolice, schválil liturgiu v jazyku Slovienov, na žiadosť Svätopluka vysvätil švábskeho mnícha Wichinga za nitrianskeho biskupa, pápež však povoľuje aj liturgiu v latinskom jazyku
Wiching krátko pred M. smrťou u pápeža Štefana V. dosiahol zákaz slovenskej liturgie
V r. 885 M. zomrel a jeho stúpenci – Gorazd, Angelár, Naum, Kliment sú uväznení, vyhnaní, utekajú do Bulharska a časť do Čiech, Chorvátska, Dalmácie
V r. 869 Ľ. Nemec podnikol neúspešnú výpravu proti VM ríši
V r. 870 došlo k dohode medzi Karolmanom a Svätoplukom, čo Rastislav považoval za zradu a chcel Svätopluka zajať, ale naopak bol zajatý Rastislav a vydaný Karolmanovi a odvlečený do Regensburgu, kde bol súdený, oslepený a zomrel, do väzenia je vrhnutý aj Svätopluk, kt. nedôverovali Bavori
VM je odsadená Karolmanom a daná pod správu grófov Engelšalka a Viliama, ale ob. sa pod vedením kňaza Slavomíra (z Mojmírovho rodu) vzbúrilo
V r. 871 sa k povstalcom pridáva Svätopluk, kt. poráža bavorské vojská (v bitke padli grófi E. a V.) a odráža aj ďalšie útoky Bavorov
V r. 874 Ľ. Nemec uzatvára mier so Svätoplukom vo Forchheime, Svätopluk sa zaviazal platiť ročný poplatok V.-franskej ríši a zachovávať k nej vazalský vzťah, tým však získal neutralitu a upevnenie vnútorného postavenia a môže sa venovať výbojom, obsadil: Vislansko (okolie Krakova)
: ľavý breh rieky Tisy
: soľné bane v Sedmohradsku
: v r. 883 obsadzuje Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo, čo vedie k nepriateľstvu s franskou ríšou, po zmierení V.-franský panovník Arnulf (890) súhlasil s pripojením Čiech a územia Lužických Srbov
v r. 891 Wiching prešiel na Arnulfov dvor
v r. 892 V.-franská ríša napáda VM a spojencami sa po 1x stali kočovné kmene Maďarov
ríša sa udržala až do Svätoplukovej smrti do r. 894 (Svätopluk rozdelil ríšu medzi svojich synov – Mojmír II. sa stal ústredným kniežaťom, Svätopluk II. získava Nitriansko a o treťom synovi Pre(d)slavovi pramene nepodávajú jasné svedectvo), dochádza k odtrhávaniu okrajových území a k rozporom medzi bratmi
v r. 896 vtrhli do Podunajskej nížiny Maďari, od zač. 10.st. ohrozujú V časť VM (dnešné Slovensko) a vyplienili Panóniu
v júly 907 v trojdňovej bitke neďaleko BA Maďari porazili bavorské vojská a zanikla V.-marka a predpokladá sa, že VM v tom čase už neexistovala (1x sa tu spomína BA ako Brezalauspurc al. Braslavespurch)
v čase rozkvetu boli novým sídliskovým útvarom hradské mestá – tvorilo ich niekoľko osád s opevneným hradiskom (Staré Mesto, BA, Devín), boli tu aj utočištné hrádky (Sv. Jur, Valy nad Bojnou), vládnucu vrstvu tvorili kniežatá, veľmoži s družinami a klérus, roľníci žili v občinách – spoloenstvách na dedinách, boli osobne slobodní, na najnižšom stupni žili nevoľníci (rabi), časť z nich bola darom cirkvi ako obeta za spásu duše toho, kto ich daroval (donátor) a nazývali sa dušníci
význam VM spočíval v tom, že Slovieni a Moravania vytvorili v str. Európe silný štátny útvar, okolo kt. sa zoskúpili ďalšie slovanské národy a kmene pod vedením kráľa Svätopluka, tento štát bránil franskej rozpínavosti, prijatím kresťanstva dosiahli samostatnosť v cirkevnej oblasti, šírenie kresťanstva a liturgie v domácom jazyku sa bol jav, kt. sa nevyskytol nikde inde v Európe až do 20.st.
príčinami zániku VM boli boje o trón medzi nástupnikmi, snaha českých kmeňov osamostatniť sa, nájazdy staromaďarských kmeňov Uhorský štát v stredoveku
po zániku VM maďarské kmene obsadili celé územie dunajskej kotliny
centrálnu polohu zaujal najsilnejší kmeň Maďarov, podľa kt. je pomenovaný celý národ
Maďari - boli to ugrofínske kmene (*spočiatku sa nazývali Uhri – dobové pramene ich nazývali Onougri)
-neboli homogénnym etnikom
-tvorilo ho 7 kmeňov
-v r. 907 zomiera knieža Arpád, čím si mnohí jednotliví náčelníci, kt. vládnu samostatne upevnili svoje postavenie
-podnikajú časté koristnícke výpravy do okolitých krajín, kt. ukončila bitka na rieke Lech pri Augsburgu r. 955, kde Maďarov porazil nem. cisár Oto I. s podporou českých vojsk
-prešli na usadlý sp. života
-nadväzujú a využ. vyspelé formy poľnohosp., osídlenia, štátnej a cirkevnej správy
v druhej pol. 10.st. v Zadunajsku ústredná moc je v rukách kniežaťa Gejzu →
-(z rodu Arpádovcov)
-okolo r . 970 si podrobil kmeňových náčelníkov za pomoci nem. rytierov a slov. veľmožov, kt. sa k nemu pridali
-sobášom s dcérou sedmohradského kniežaťa si podmanil Sedmohradsko
-buduje centralizačný štát s centralizačnou politikou
-brata Michala dosadil v Nitriansku, po jeho smrti syna Štefana (995)
-pozýva bavorských misionárov, aby tu šírili kresťanstvo (pôsobí tu aj pražský biskup Vojtech), je nimi pokrstený spolu so synom Vajkom, kt. prijíma meno Štefan
Štefan – 1000 – 1038
-vládne po smrti Gejzu od r. 997
-v r. 1000 sa stáva 1. uhorským kráľom
-v r. 1018 pripája k Uhorsku územie dnešného Slovenska, kt. na istý čas predtým obsadil poľský panovník Boleslav Chrabrý, odvtedy až do 1918 patrilo Slovensko do Uhorského štátu
-bol horlivým christinizátorom (christinizácia – pokresťančovanie), zriaďoval fary a biskupstvá, zriadil arcibiskupstvo v Ostrihome
-krajinu rozdelil na župy (komitáty), na čele stáli župani menovaní kráľom, niektoré sa členili na hradské obvody
-centrom bol hrad (hrady na bývalých VM hradiskách – BA, Nitra, Tekov, Zemplín)
-v jeho prvých zákonoch sa regulovalo obchodovanie na trhoch, začalo sa s razením mincí (strieborné denáre, poldenáre (oboly))
po Štefanovej smrti sa rozpútali nástupnícke boje do kt. zasahovali Henrich III. a Henrich IV. a podporovali tých uchádzačov o trón, kt. boli ochotní podriadiť Uhorsko Rímskonemeckej ríši
ďalší panovníci : Ondrej I.
: Gejza
: Ladislav I. (vyhlásený za svätého)
: Koloman
: Bélo III. Osvietenstvo
Od 17. st sa v Európskom duchovnom živote stále výraznejšie presadzoval tento prúd, kt. kládol dôraz na ľudský rozum v jeho širokom využití, preto sa nazýva Vekom rozumu
Je späté s prekonávaním feudálneho zriadenia a s vytváraním novej spoločnosti
osvietenstvo sa rozvíja v Anglicku (kde mal iné dimenzie ako v krajinách, kde sa osvietenské myšlienky rozvíjali v podmienkach absolutizmu) a vo Fr.
Presadzuje zmenu usporiadania spoločností, nastoliť nový soc. poriadok s novou hierarchiou hodnôt
Osvietenské myšlienky sa objavujú už v 17. st a súviseli s protifeudálnymi revolúciami
Pred vznikom osvietenstva pôsobilo vo franc. hnutie libertínov = voľnomyšlienári, kt. kritizovali despotickú vládu a autority, sväté pravdy náboženstva a metafyziky
Za zakladateľa fr. osvietenstva sa považuje Pierre Bayle
Veľká pozornosť sa venuje výchove detí, keď sa rozšíri rozum a vedomosti, môže ľudstvo urobiť veľké zmeny a pokroky
Kresťanstvo treba oslobodiť od dogiem, nastal boj proti cenzúre, proti otroctvu černochov, všetci ľudia majú svoje práva
Francis Bacon - angl. štátnik a fil., kt. položil základy
- presadzoval zásad empirickej metódy poznávania
Herbet z Cherbury – kritizoval cirkev ako inštitúciu
-tvrdil, že obsahom náboženstva je len to, čo je spoločné v každom náboženstve a to viera v Boha, povinnosť zanechať hriešny život
-stal sa pôvodcom deizmu
osvietenci sa združovali do slobodomurárskych lóží (1. vznikla v r. 1717 v Londýne) a učených spoločností (na vysokej úrovni sa nazývali akadémie)
v r. 1635 bola založená Francúzska akadémia (zameraná na pestovanie jazyka)
v r. 1666 vznikla Akadémia vied
v r. 1701 vznikla Akadémia v Berlíne (zakladateľom Gottfried Wilhelm Leibniz, mala 4 oddelenia, každé malo riaditeľa a kurátora, ich povinnosťou bolo predložiť každý rok dve vedecké pojednania)
zakladali sa → voľné diskusné krúžky, kt. sa schádzali v súkromných domoch u žien šľachtického pôvodu, napr.: u madame de Sévigné (vzdelaní aristokrati)
: u mademoisselle de Lespinasse (encyklopedisti)
: u grófky Márie Vilhemíny (Mozart), kde debatovali o otázkach politiky
→ učené čitateľské spoločnosti (obstarávanie a čítanie kníh)
snažili sa povzniesť poľnohosp. výrobu, dosiahnuť ľudskejšie a spravodlivejšie usporiadanie sveta, odstránenie procesov s bosorkami, odstránili mučenie, podporovali podnikanie, zlepšili postavenie nevoľníkov a poddaných, realizácia myšlienky náboženskej tolerancie
najznámejším dielom bola Encyklopédia al. racionálny slovník vied, umení a remesielHobbes - analyzoval spoločenské vrstvy v štáte
-ideálna forma vlády je podľa neho absolutistická monarchia
-kritizoval cirkev a náboženstvo
Locke - položil základy senzualizmu, za základ poznania považuje zmysly
Collins - presadzoval slobodné myslenie v náboženských otázkach
- vyznávačov slobodného myslenia nazval voľnomyšlienkármi
Montesquieu - veľký kritik kráľovského absolutizmu
-vo svojom diele O duchu zákonov rozvinul názory J. Locka o potrebe rozdelenia štátnej moci na 3 navzájom nezávisle moci: zákonodarnú, výkonnú, súdnu
-porovnával politické zriadenie a zákonodarstvo Angl. a Fr. s republikánskym a imperatórským Rímom
Voltaire - vl. Menom Francois Marie Arouet
-bojoval za slobodu presvedčenia
-kritizoval katolícku cirkev
-podáva odporúčania na riešenie fr. pomerov, prišiel na to porovnávaním angl. a franc. spoloč. pomerov
Rousseau - v diele O pôvode a nerovnosti medzi ľuďmi sa zaoberal predhistorickou etapou vývoja ľudstva
-vytvoril fiktívnu postavu ekonomicky nezávislého, politicky slobodného a mravne čistého človeka, kt. vraj ex. v počiatočných etapách vývoja
-kritizoval absolutistickú rokokovú spoločnosť
-jeho dielo Spoločenská zmluva sa stali bibliou fr. revolúcie
-hlásili sa k nemu aj jakobíni
Fridrich II. - jeden z najvýznamnejších osvietenských panovníkov v Prusku
-podporoval berlínsku akadémiu
-zrušil útrpné právo, tortúru
Peter I. Veľký - ruský cár
-začína sa ním osvietenská doba v Rusku
-podnikol študijnú cestu do Z Európy, kde sa oboznámil s jej technikou a kultúrou a po návrate do vlasti uskutočnil reformy
-zvýšil príjmy štátu, zreorganizoval štátnu správu, podporoval zakladanie manufaktúr
-hlavné mesto sa presťahovalo z Moskvy do Sankt Peterburgu
Katarína - mala politické styky s Tureckom, Švédskom, Dánskom, Poľskom
- po mnohých modernizačných reformách sa Rusko stalo významnou svetovou mocnosťou
José Emanuel I. – v r. 1750 sa stal kráľom v Portugalsku
-spravovaním štátu poveril ministra markíza de Pombal, kt. mal reformami zmodernizovať krajinu (zreorganizoval peňažníctvo, podporoval manufaktúry, modernizoval poľnohosp., postupoval však mimoriadne tvrdo, naplnil väznice → zle pochopený osvietenský absolutizmus)
Veľká Francúzská revolúcia
Fr. bolo pred revolúciou absolutistická monarchia, neskôr konštitučná monarchia, neskôr republika
Spoločnosť bola rozdelená na 3 stavy: a.) privilegované - duchovenstvo
- šľachta
b.) neprivilegované – roľníci, remeselníci, mešťania
Stavovská spol. sa mení na občiansku a presadzuje rovnosť občanov pred zákonom
Z poddaných sa stávajú občania, kt. boli zbavení všetkých záväzkov voči šľachte (vlastnili pôdu, na kt. pracovali)
Periodizácia:
- obdobie Ústavodarného národného zhromaždenia – jún 1781 – september 1791
- obdobie Zákonodarného národného zhromaždenia – október 1791 – september 1792
- obdobie národného konventu – september 1792 – november 1799 => doba jakobínskeho teroru – jún 1793 – júl 1794
=> teromidorská éra – júl 1794 – október 1795 - obdobie Direktória – okt. 1795 – november 1799
- obdobie - cisárstva 1804 – 1815
predrevolučné Fr. bolo absolutistická monarchia, najľudnatejší, najmocnejší šťať na kontinente
kráľ : Ľudovít XVI., manželka Mária Antoineta
predpoklady vzniku revol. boli nespokojnosť buržoázie, ľudu (roľníci, robotníci), privilegované stavy s daňami, kt. sa neustále zvyšovali najmä kvôli nákladnému kráľovskému životu, neúroda (1787 – 1788), finančná kríza
5.5.1789 kráľ zvoláva generálne stavy (parlament) s cieľom vypísania nových, vyšších daní
šľachta a duchovenstvo, čiže väčšina žiadali osobitné hlasovanie v každom stave
zástupcovia 3. stavu požadovali spoločné rokovanie, hlasovanie na osobu, vyhlásili sa za národné zhromaždenie a prisahali, že sa nerozídu, kým nebude vypracovaná a schválená ústava
kráľ ustúpil a uznal existenciu Nár. zhromaždenia, ku kt. sa neskôr pridala šľachta a duchovenstvo, kráľ prijal symbol revolúcie – trikolóru (biela = znak monarchie, modrá, červená = farby Paríža)
22.9.1792 začal platiť nový kalendár – republikánsky (zrušil sa kresťanský letopočet a rozdelenie týždňov a mesiacov)
keď sa schádzali dobrovoľníci brániť revolučné výdobytky pred nepriateľmi zo zahraničia, dorazili aj revolucionári z juhofr. mesta Marseille a ich bojová pieseň Marseillaisa je dnes fr. hymnou
emigrácia šľachty do Nem.
4.8.1789 Nár. zhromaždenie zrušilo šľachtické privilégia, poddanstvo, cirkevný desiatok
august 1789 Nár. zhromaždenia premenované na Ústavodarne
1. ústava 1791 – podľa ktorej sa Fr. stalo konštitučnou monarchiou, kde moc bola rozdelená na
–zákonodarnú: Zákonodarne zhromaždenie
–výkonnú: vláda
–súdnu: súdy
volebné právo bolo na základe majetku, voliť mohli tí, kt. platili dane
krajina bola rozdelená na departamenty
všeob. oslovenie v spoločnosti bolo „občan“
poslanci boli zvolení do nového parlamentu - zákonodarné zhromaždenie = konvent
1790 – 1791 Fr. konštitučná monarchia, na čele kráľ z rodu Bourbonovcov Ľudovít XVI.
Štát bol na mizine (stará dane nevyberané, nové sa len zavádzali)
Snažili sa naplniť pokladnicu, vyvlastniť cirkev, nastávali vzbury, najmä na vidieku, šľachta emigrovala z obavy o život, nastala nespokojnosť drobných remeselníkov v dôsledku liberálnej obchodnej politiky, lebo narástla cena základných potravín z čoho vznikali špekulácie, nespokojnosť, štrajky
Padli cechy, tovar z Anglicka bol lacnejší, bohatnú majitelia manufaktúr
Kráľ mal styky s cudzinou, v júni 1791 sa pokúsil o útek, bol zajatý a zbavený moci
Kordeliéri prišli s myšlienkou republiky a radikalizácie spoločnosti
Poslanci sa výrazne rozdelili na : 1. ľavicu – cordeliéri a jakobíni, sedávali na ľavej strane a hlásali radikálne názory o potrebe hlbších premien spoločnosti
2. pravicu – girondisti, v parlamentných laviciach sedávali na pravej strane, kt. mali spočiatku silné postavenie
V auguste 1797 prívrženci republiky zvrhli mestskú správu, zriadili revolučnú komúnu, zaútočili na palác, kráľ zajatý Zákonodarné zhromaždenie vyhlásilo voľby do konventu
21.9.1792 nár. konvent zrušil kráľovstvo a vyhlásil republiku na 1. zasadnutí pod tlakom ob. Paríža
začína krvavejšia časť, po prvýkrát získali výraznejšie pozície jakobíni, kordeliéri, kt. hlavnou úlohou bolo vypracovať ústavu na základe občianskej rovnosti
21.1.1793 Ľudovít XVI. na základe hlasovania konventu (360:361) bol obvinený z vlastizrady a sťatý gilotínou na Námestí revolúcie
nastali problémy republiky - zahraničná intervencia
- občianska vojna (vypukla v dôsledku nespokojnosti roľníkov s „veľkou politikou“, pretože sa zvyšovala drahota, nemal sa kto starať o obrábanie polí, začal sa prejavovať nedostatok potravín najmä na V Fr., po zrušení feudálnych privilégií nedostali pôdu zadarmo a navyše Parížski revolucionári zaviedli tvrdé proticirkevné a protináboženské opatrenia, čím sa ukázala rozdielnosť cieľov roľníckej a mestskej revolúcie)
r. 1793 Konvent zrušil náb. slobodu, kresťanstvo oficiálne zakázal
r. 1793 vyvrcholil spor medzi girondistami (liberálna politika v hosp.) a jakobínmi (nižšie chudobné vrstvy, kt. chceli zdanenie boháčov a pevné ceny potravín)
jún 1793 – 30 poslancov girondistiov bolo zatknutých nár. gardou, najznámejší boli rýchlo odsúdení a popravení
jakobíni najskôr potrebovali zrušiť princípy slobody, aby bolo možné zorganizovať skutočnú diktatúru
31.5 – 2.6.1793 nastolená jakobínska diktatúra do júla 1794
formy teroru – apríl 1793 založený Výbor pre verejné blaho = popravy skutočných i domnelých nepriateľov
vznikli Výbory bdelosti a zoznamy podozrivých osôb, revolučné súdy, zákony proti podozrivým, neutonské zákony r. 1794, na ich základe konfiškovaná pôda podozrivých občanov, nepriateľov revolúcie a dávaná nemajetným, zákaz hovoriť ľuďom postaveným pred súd r. 1794
v hosp. politike jakobínov museli čeliť vonk. nepriateľovi, občianskej vojne, drahote, zlému zásobovaniu, hladu a ako opatrenia stanovili najvyššie prípustné ceny základných potravín, najvyššie prípustné mzdy, prídelový systém, bohatí občania museli prispievať do štátnej pokladne, majetok konfiškovaný a predávaný, pevný kurz papierových peňazí, na začiatku vlády prijatá nová ústava (právo na prácu, soc. podporu, bezplatné vzdelanie), mala začať platiť hneď po skončení vojny, kult najvyššej bytosti
prvou obeťou teroru sa stal Danton v apríli 1794
poslednou obeťou teroru, kt. rozpútal nejednotnosť sa stal Maximilián Robespierre, keď napadol ďalších nepriateľov v Konvente, kt. sa vystrašený a po búrlivej diskusii 9. termidora = 27.7. rozhodol ho zatknúť a popraviť, neskôr nár. gardami oslobodený a znova zatknutý a odsúdený
padá jakobínska diktatúra a nastupuje vláda direktória
do konventu sa vrátili zachránení girondisti, prestalo prenasledovanie kňazov a znova sa povolilo slobodné podnikanie a voľný trh
v Paríži bola zvrchovaná a garantovaná cena chleba a mäsa
prívrženci nových metód – termidoriáni – začali presadzovať voľnejšiu, štátom menej regulovanú hosp. a soc. Politiku, pokúsili sa agitovať všetky zvyšky jakobínov, verili, že treba zrušiť všetko súkromné vlastníctvo, zaviesť rovné rozdeľovanie národného dôchodku všetkým občanom, podarilo sa zastaviť rast cien potravín a znovu sa nastoľovala otázka, či stačí iba rovnosť práv pred zákonom, aby zabezpečil rovnako dôstojný život pre všetkých???
22.8.1795 prijatá nová ústava , kt. spája občianske práva a povinnosti
9.11.1799 Napoleonov štátny prevrat
Radikálne myšlienky Fr. revolúcie v Uhorsku propagovali uhorskí jakobíni na čele s Ignácom Martinovičom, kt. vytvoril dve skupiny: Spoločnosť reformátorov (stredná šľachta)
: Spoločnosť slobody a rovnosti (nešľachtická inteligencia), kt. chceli vytvoriť demokratickú federalizovanú republiku, kde Slovensko malo tvoriť jednu z provincií – Slavonica. Hnutie však bolo odhalené v r. 1794 a najvýznamnejší predstavitelia popravení. Napoleonské Francúzsko
Napoleon bol drobný, vychudnutý, bledý, vtedy 26 ročný muž pochadzajúci z Korziky, kt. sa stal armádnym veliteľom po tom, čo potlačil vzbury v Paríži a oženil sa s Jozefínou de Beauharnaisovou, vdovou po republikánskom generálovi, na vrchole moci ovládol väčšinu Európy
9.11.1799 Napoleon zvrhol vládu direktorov a uskutočnil štátny prevrat
vynútil si odhlasovanie nového štátného systému – konzulát (prechodné obdobie medzi republikou a cisárstvom, obdobie priamej Napoleonovej vlády)
V decembri 1799 nová ústava
Napoleon – 1. konzul (mohol menovať ministrov, úradníkov a sudcov),
-podporoval rozvoj hosp., mzdy stúpli o 25%, nastal materiálny dostatok
-centralizoval verejnú správu, uskutočnili sa reformy v správnej, súdnej a finančnej oblasti
-reforma školstva (vznikli nové stredné školy a univerzita)
-v r. 1801 si získava podporu cirkvi konkordátom – dohodou s pápežom Piom VII., kt. povolila cirkvi určitý slobodný priestor, taký, aký nadiktoval Napoleon,
-nastáva nový volebný systém (dvojstupňový vysoký volebný cenzus, vzniká nový parlament rozdelený na 2 komory: Rada starších
: Rada päťsto
- R. 1802 uzatvára mierovú zmluvu s Angl., kt. malo vrátiť kolónie, kt. získalo počas koaličných vojen
- v máji 1804 sa vyhlásil za cisára (po odhalení roajalistického sprisahania proti 1. konzulovi), korunovácia v Notre Dame
- v r.1804 vydáva Občiansky zákonník – Code civil, kt. potvrdil zrušenie feudálnych pomerov a uzákonil hlavnú vymoženosť revolúcie – náboženskú slobodu a rovnosť všetkých občanov pred zákonom
- r. 1802 na základe plebiscitu získava doživotný titul konzula, nová šľachta, emigranti sa smú vrátiť
fr. vojny mali 2 obdobia:
- 1792 – 1802 = obdobie revolučných vojen proti intervencii (vojenský zásah do vnútorných záležitosti cudzieho št.) a za šírenie revolučných zmien a vznik tzv. „sesterských republík“(obranné boje)
- 1803 – 1815 = vojny s cieľom získať dobyvačné fr. a nadvládu v Eu.
R. 1792 príčinou intervencie bolo, že pre kráľovské rody bolo neprijateľné, že bol zvrhnutý kráľovský režim (snaha fr. emigrantov získať podporu a vrátiť predrevolučné pomery)
Podpora nem. kniežat a Františka II.
Myšlienka preventívneho útoku
1. koaličná vojna : v apríli 1792 Fr. vyhlásilo vojnu Rakúsku (Pilnická deklarácia = Pruska a Rakúska na intervencii proti Fr.)
2. koaličná vojna v marci 1799
V r. 1805 sa cudzie vojská ocitli takmer pri Paríži
Od . 1794 sa vojna prenáša aj na iné územia a cieľom revolucionárov bolo priniesť všetkým národom slobodu
Územia okolo Fr. hraníc dobyté spolu so str. a J Európy, rušia sa feudálne režimy, nastolené režimy podobné Fr. a mali názov Sesterské republiky: Batávska (dnešné Holandsko)
Helvétska
Ligúrska (na
Rúnska Apeninskom
Talianska poloostrove)
Cisalpínska
Napoleonov brat Jozef bol najprv Neapolským kráľom, potom Španielska
- II - Ľudovít kráľom Holandska
- II - Jerome vestfálsky kráľ
- II - sestra Eliza toskánska veľkovojvodkyňa
- II - sestra Karolína neapolská veľkovojvodkyňa
3. koaličná vojna (koalícia : VB, Rak, Prusko) zahŕňala 2 bitky: a.) pri Trafalgarte (21.12.1805) – fr., špan., flotila porazená, víťazom VB s admirálom Nelsonom
b.) bitka na J Nem.(1805) s Rak., Napoleon porazil Rak., obsadil Viedeň
bitka pri Slávkove (Morava) tzv. bitka troch cisárov : cisár Napoleon I. (fr.) – vyhral
František I. (rak.
Alexander I. (Ruska)
r. 1806 rímsky spolok – spojenec Fr., zánik sv. rímskej ríše nem. národa
r. 1806 Napoleonom vyhlásená kontinentálna blokáda voči VB (zákaz dovozu Angl. tovaru na Eu. kontinent, cieľom bolo hosp. zruinovať VB, čo bolo viac menej neúspešné, pretože Angl. tovar bol pašovaný z Portugalska (portugalský kráľ bol zosadený, a v tom istom čase uväznil pápeža a obsadil cirkevný štát)
r. 1808 zosadený šp. kráľ, čo vyvolalo odpor Španielov a následné povstanie Španielov = Gerilova (partizánska) vojna, (gerily = malé partizánska oddiely)
r.1809 ruský cár (spojenec Fr.) porušuje kontinentálnu dohodu blokádu, čo spôsobuje výpravy Fr. do Ruska
r. 1812 Fr. vstupuje na ruské územie s početnou armádou doplnenou z Rak. a Pruska (ruský veliteľ – Kutuzov), 1. väčšia bitka pri Borodine (neďaleko Moskvy), v nastupujúcej zime sa vďaka ruskej obratnosti nedostal do južných krajov a bol nútený vrátiť sa rovnakou trasou, akou prišiel, vypálenou krajinou bez akýchkoľvek zásob
r. 1813 vzniká nová koalícia (VB, Prusko, Rusko, Rakúsko)
r. 1813 bitka pri Lipsku (bitka národov), kde bol Napoleon porazený
1814 jeho abdikácia a zároveň do Paríža vstupujú víťazi, Napoleon zosadený, poslaný na Elbu
hranice Fr. boli ako v r. 1792, na trón boli dosadení Bourbonovci – Ľudovít XVIII
1815 sa Napoleon vrátil z exilu zozbieral armádu a vyhlásil cisárstvo, kt. trvalo 100 dní
18.7.1815 bitka pri Waterloo (dnešné Belgicko), víťazmi boli VB a Prusko
Napoleon sa stal zajatcom VB a bol poslaný na ostrov Sv. Heleny, kde v r. 1821 zomiera
Jozefov syn František II. (1792 – 1835) sa v prvom období vlády sa zapojil do 5 vojen proti republikánskemu a napoleonskému Francúzsku. Oslabenie Habsburgovcov riešil vytvorením Rakúskeho cisárstva v r. 1804, o dva roky sa vzdal titulu cisára nemeckej ríše a oznámil jej rozpustenie.
Neúspešné vojny, (napr. neúspešná 3. vojna, kt. sa skončila bitkou troch cisárov pri Slávkove 2.12.1805 – fr. Napoleona I., rak. Františka I., rus. Alexandra I., a 26.12.1805 podpísali mier v BA v primaciálnom paláci, v 4. vojne v r. 1809 zničili napoleonské vojská hrad Devín) spôsobovali zlú hospodársku situáciu v krajine, kt. vyvrcholila štátnym bankrotom a devalváciou meny
František bol preto nútený vydať svoju dcéru Máriu Lujzu v r. 1811 za Napoleona, čím sa stal jeho formálnym spojencom.
Úspešnou bola až piata protinapoleonská vojna, kt. sa skončila Viedenským kongresom v r. 1813 – 1814.
Habsburská monarchia a Slovensko
bitka pri Moháči sa odohrala 29.8.1526 medzi Uhorským vojskom vedeným neskúsenými veliteľmi a tureckou armádou
asi 20 000 vojsko podľahlo tureckej presile, Zápoľského armáda sa ani nedostavila a kráľ Ľudovít II. sa utopil pri úteku v dunajských močiaroch
Po smrti Ľudovíta II. Jagelovského sa uvolnil český aj uhorský trón
Česká šľachta prijala v októbri 1526 Ferdinanda za českého kráľa
Uhorská šľachta sa rozdelila:
- nižšia a stredná šľachta si 10.novembra aklamáciou zvolila a korunovala Jána Zápoľského (sedmohradský vojvodca)
- vysoká šľachta v BA v decembri 1526 si zvolila Ferdinanda Habsburského (brat kráľovny Márie) (kt. sa opieral o dohody z r. 1515 s kráľom Vladislavom Jagelovským o nástupníckych právach Habsburgovcov)
Na jar 1527 vtrhlo do Uhorska Ferdinandovo vojsko a 27. septembra pri Tise porazilo Zápoľského oddiely a umožnilo jeho korunováciu za uhorského kráľa 3. novembra v Stoličnom Belehrade (sekešférvar)
Zápoľský sa obrátil s prosbou o vojenskú pomoc na Portu (zložil vazalský sľub tureckému sultánovi Suleymanovi II.)
Keďže bez cudzej pomoci na boj nemali silu získavali prívržencov udeľovaním majetkov
Po desaťročnom zápase uzavreli Ferdinand i Zápoľský mier vo Veľkom Varadíne 24.februára 1538
Rozdelili si územie =>Ferdinand = Z časť krajiny, Chorvátsko a územie Slovenska (okrem východu)
Zápoľský = Sedmohradsko a východné Uhorsko
Ale, keď sa v r. 1540 narodil Zápoľskému syn Ján Žigmund a Zápoľský zakrátko zomrel, kráľovná vdova vyhlásila veľkovaradínsky mier za neplatný a v septembri 1540 vyhlásili za kráľa dvojmesačného Jána Žigmunda s čím súhlasil aj turecký sultán
Uhorsko sa rozdelilo na 3 časti:
- budínsky pašalík (pod vládou Turkov)
- sedmohradské kniežatstvo
- kráľovské Uhorsko (Z a S časť, kt. ťažisko tvorilo Slovensko)
(Turci na obsadenom území zriadili vlastnú správu, pozostávajúcu z okresov = sandžakov, na čele kt. stáli begovia sídliaci v dobytých hradoch a pevnostiach. Postupne zriadili Ostrihomský, Novohradský, Sečianský a Fiľakovský sandžak. Najvyšším predstaviteľom bol od r. 1541 budínsky paša.
Od podmaneného ob. Turci vymáhali dane, podnikali proti obciam trestné výpravy, kde vypálili obydlia a mnohých povraždili a odvliekli do otroctva.
Ich výpravy mali vážne následky, prvýkrát zaútočili na Viedeň 1529, keď v r. 1530 prekročili Dunaj prenikli k Hlohovcu, Trnave, Topoľčanom, Bojniciam, Leviciam, Vrábľom, Hronskému Beňadiku, Zlatým Moravciam, kde drancovali vidiek. Do zajatia odvliekli 40 000 ľudí a v BA, Nitrianskej, Tekovskej stolici vypálili 3000 poddanských usadlostí.)
Obsadením Budína a vytvorením ejáletu si pripravili základňu na takmer 150 r.. Vojnový konflikt viedenského dvora s Osmanskou ríšou vypukol r. 1552, keď sa viedenský dvor dohodol s regentom Zápoľského syna Jurajom Utešeničom – Martinuzzim, že odovzdá Sedmohradsko. Víťazstvom si Turci zaistili územné zisky.
Spory o Sedmohradsko viedli sultána k ďalšej výprave do Uhorska, kt. sa skončila dobytím hradu Siget (Sihoť) r. 1566. Tu sultán Süleyman II. zomrel a po jeho smrti nastal proces úpadku Osmanskej ríše.
Ročné výdavky na protitureckú obranu boli 900 000, kým príjmy 500 000 zlatých. Peniaze si Habsburgovci požičiavali od juhonemeckých finančno obchodníckych firiem = Fuggerovci, Welserovci
Vojenské súperenie ukončila zmluva v Edirne r. 1568 uzavretá na 8 r. Zmluva zakazovala pustošenie na oboch stranách
BA sa stáva miestom konania uhorských snemov a hlavným mestom, kde presťahovali z Budína ústredné orgány
Ferdinand sa snažil nastoliť centralizáciu rozličného kultúrneho, historického, politického, ekonomického vývinu. V Čechách sa mu to podarilo r. 1547 keď potlačil odboj českých stavov
Svoju právomoc stráca uhorská kancelária (presunutá do Viedne r. 1529, kde zanikla) obmedzenú moc má uhorská kráľovská rada, väčšie právomoci má Miestodržiteľská rada (sprostredkovateľ medzi kráľom a stolicami) založená r. 1542 a jej členmi boli vysokí cirkevní hodnostári
Súdnu moc mala v správe miestodržiteľská rada
Vojenská moc bola rozdelená medzi dva kapitanáty: jedného, kt. zabezpečoval obranu SV Slovenska
: druhého, kt. zabezpečoval obranu Z Slovenska a Sedmohradska
Správa financií a hospodárske otázky boli zverené Uhorskej kráľovskej komore, kde spracovali príjmy z cla, soľného monopolu, taxy kráľovských miest, majetkov, vyberali portálnu daň a stala sa odporcom centralizmu
Ferdinandovu pozíciu veľmi upevnilo, keď sa po smrti svojho brata Karola V. stáva nemeckým cisárom
Šľachta – ťažko niesla centralizačné opatrenia
-mala rozhodujúce slovo na snemoch
-schvaľovala dane
-bola nezdanená
Protihabsburský odboj
Už od Ferdinanda I. snahy Habsburgovcov o vybudovanie centralizovanej ríše narážali na odpor uhorskej šľachty
Povstania môžeme charakterizovať ako
→ boj medzi skupinami šľachty: prohabsburská protihabsburská (stoličná)
→ boj proti katolizácii: protestantská katolícka šľachta
→ boj za udržanie štátnej suverenity: uhorská šľachta Habsburgovci
Povstania sa orientovali na Poľsko (hlavný spojenec), Sedmohradsko (tu hľadali azyl), Osmanskú ríšu
Cieľom povstaní bolo potvrdenie stavovských slobôd, obnovenie stavovskej ústavy, znovuobsadenie úradu palatína, sloboda vyznania protestantov, odchod jezuitov, nezávislosť krajiny, zrušenie konfiškátov a trestov z predchádzajúcich období
1.) Povstanie Štefana Bočkaja
1604 – 1606
vedené sedmohradským magnátom Š. Bočkajom, kt. žiadal náboženskú slobodu pre privilegované vrstvy
v podstate pomohlo Turkom dosiahnuť lepší výsledok pri mierových rokovaniach
skončilo sa podpísaním mierovej zmluvy 23.6.1606 vo Viedni
potvrdila sa náboženská sloboda a obsadenie uhorských úradov a vláda Š. B. nad Sedmohradskom a uhorským stavom
2.) Povstanie Gabriela Betlena
1619 – 1622
viedlo ho sedmohradské knieža G. Betlen, kt. v auguste 1619 obsadil Košice, kde umučili 3 katolíckych kňazov ● Marka Križina,
•Melchiora Grodeckého,• Štefana Pongráca a kde sa jeho prívrženci vyhlásili za hlavu Uhorska a obsadili Slovensko.
Betlen vidiac neochotu uhorskej šľachty bojovať až do konca, hľadal dorozumenie na cisárskom dvore
Žigmund Forgáč 14.októbra mu v BA odovzdal kráľovskú korunu a so súhlasom tureckého sultána sa nechal v BB zvoliť za uhorského kráľa 25. augusta 1620, nedal sa však vzhľadom na zahraničie korunovať a aby si ponechal zadné dvierka na dohodu s Habsburgovcami
Po bitke na Bielej hore v novembri 1620 sa začali Betlenové pozície otriasať
Po dvojdennej bitke pri Jalnej porazil Betlen Štefana Pálfiho, zmocnil sa Trnavy, Nitry a začal rokovať s viedenským dvorom o mieri
Skončilo sa podpísaním mieru 6.1.1620 v Mikulove
Betlen sa vzdal okupovaného územia a kráľovského titulu, dostal titul ríšskeho kniežaťa, dve sliezske kniežatstvá a doživotnú držbu siedmich východouhorských stolíc, šľachte zostali privilégia
Nebol však s výsledkom mieru spokojný a v ďalších rokoch s nemeckými kniežatami a Francúzskom zaútočil proti cisárskym vojskám
Nakoniec bol však nútený uzavrieť mier vo Viedni a neskôr v BA 1626, kde ale stratil výhody, kt. získal pri mikulovskom mieri
3.) Povstanie Juraja Rákóciho
1644 – 1645
viedlo ho sedmohradské knieža Juraj Rákóci, kt. sa vyhlásil za ochrancu nekatolíkov v Uhorsku a začal vojenské akcie na Slovensku
od r. 1630 nadväzoval kontakty so Švédskom a Francúzskom, mal vpadnúť do Uhorska a podporiť operácie Švédov v 30 ročnej vojne
keď padol švédsky kráľ Gustáv II. Adolf v bitke pri Lützene, Rákóci sa neodvážil vojensky vystúpiť proti cisárovi
urobil tak až v r. 1644, keď sa jeho vojská dostali z V až na Z Slovensko
p. sa skončilo mierom v Linci r. 1645, kt. priznal náboženskú slobodu aj poddaným a aj vrátenie kostolov
Roku 1663 Turci začali veľkú ofenzívu, čím porušili predchádzajúce prímerie a vypukla otvorená vojna. Dobyli významnú pevnosť Nové Zámky, Nitru, Levice. Vo vojenských operáciách v r. 1664 cisárske vojská neočakávane zvíťazili na Rakúsko – maďarskom pohraničí v bitke pri Sv. Gottharde. Cisár Leopold I. nevyužil toto víťazstvo na stupňovanie tlaku Turkov a uzavrel s nimi nevýhodný mier vo Vasvári 1664. Nové Zámky ostali v tureckých rukách, čo pobúrilo šľachtu.
Nastali rozpory v hospodárskej, politickej a náboženskej oblasti, novou základňou sa po Sedmohradsku, kt. sa stalo vazalom Osmanskej ríše stalo V Slovensko.
Stavovské povstania stratili náboženský charakter a nadobudli politický!!!
4.) Vešeléniho sprisahanie
viedol ho palatín František Vešeléni, neskôr Peter Zrínsky a krajinský sudca František Nádašdi a František Frankopan
účastníci povstania hľadali oporu u fr. kráľa, kt. im poskytol peniaze
povstalci chceli požiadať Vysokú Portu (v Osmanskej ríši), aby prijala Uhorsko pod svoju ochranu
Vešeléni zomrel krátko pred odhalením sprisahania a ostatných na základe vzájomných udaní pochytali a 30.4.1671 popravili
Rotthalov súd zvolal do BA vyše dvesto šľachticov, kt. odsúdil na úplnú konfiškáciu majetkov
Zároveň sa začala násilná rekatolizácia. Evanjelici museli vrátiť kostoly a kláštory. Proti rekatolizácii sa vzbúrili poddaní napr. v Turej Lúke r. 1672 zabili radcu dvornej komory Jána Báršoňa a zranili jeho brata Juraja, lebo im prišli zabrať kostol. Podobné vzbury vypukli aj v Senici.
Cisár nerešpektoval výsady uhorskej šľachty a v r. 1673 zriadil gubernárium, kt. malo spravovať Uhorsko. Bola to vojenská diktatúra pod vedením Gašpara Ampringena. Protestantských kňazov obvinili z protihabsburského odboja a v r. 1673 – 1675 povolali pred osobitný súd v BA asi 700 kňazov z kt. sa dostavilo 350, ostatní na čele so superintendentom Joachimom Kalinkom odišli do emigrácie al. boli uväznení.
5.) Povstanie Imricha Tököliho
1678 – 1685
viedol ho kežmarský magnát Imrich Tököli (na čele kuruckého hnutia), kt. sa podarilo obsadiť takmer celé Slovensko
hoci cisár Leopold I. v apríli 1681 zvolal snem do Šopronu, kde bol pozvaný aj I.T. bolo už neskoro
protestantom boli ponúknuté ústupky, nie však všetky, čo bolo zámienkou pokračovať v boji
Snem nakoniec priznal právo slobodne vyznávať náboženstvo, vyslovil sa zákaz nútiť protestantov ku katolíckym obradom a boli určené dve obce kde sa mali postaviť tzv. artikulárne kostoly (museli byť z dreva, kt. nesmelo byť spájané železnými skobami a klincami, v mestách si mohli stavať kostoly za hradbami, bez veže a bez vchodu z hlavnej ulice)
R. 1682 pod dobytým fiľakovským hradom turecký miestodržiteľ Ibrahim paša korunoval I.T. za kráľa str. Uhorska ako tureckého vazala
14.7.1683 osmanská armáda začala obliehať Viedeň v snahe obkľúčiť ju a dobyť. Po dvojmesačnom obliehaní dostali obrancovia Viedne očakávanú pomoc – vojsko Karola Lotrinského, kt. porazilo osmanskú armádu, nastalo oslobodzovanie územia od Uhorskej nadvlády.
V r. 1683 – 1686 cisárska armáda obsadila Parkan – Štúrovo, Nové Zámky, Ostrihom, Budín.
V r. 1697 cisársky vojvodca Eugen Savojský porazil Turkov pri Zente vo Vojvodine a v r. 1699 muselo Turecko uzavrieť mier s habsburskou ríšou a Turci boli definitívne vyhnaní z Uhorska. To znamenalo aj koniec povstania I.T., kt. sa utiahol do exilu.
Prešovské jatky = po dobytí Prešova cisárskym vojskom generál Carrafa r. 1687 dal popraviť 24 protestanských šľachticov a mešťanov.
Na sneme zvolanom Leopoldom I. v BA 1687 – 1688 => sa uzákonila amnestia pre účastníkov protihabsburského odboja
=> zrušil sa prešovský súd
=> Habsburgovci prijatí za dedičných vládcov Uhorska
=> zrušil sa 31. článok Zlatej Buly Ondreja II. (1222), podľa kt. mala šľachta právo na povstanie proti panovníkovi
=> katolícka cirkev mala vedúce postavenie
6.) Povstanie Františka II. Rákociho
1703 – 1711
bolo to posledné a najväčšie stavovské povstanie
Rákoci získaval roľníkov patentom vydaným 27.9.1703, kde účastníci povstania boli oslobodení od všetkých povinností
Šľachta sa k tomu spočiatku stavala rezervovane a podozrievala ho, že ide o roľnícku vzburu
Na sneme v Sečanoch zvolila šľachta Rákociho za knieža
Na povstaleckom sneme v Ónode 1.5.1707 vyhlásili detronizáciu Habsburgovcov, ale Rákoci sa nedal korunovať za kráľa. Popravili tu zástupcov Turčianskej stolice a stolicu vyčiarkli zo zoznamu uhorských stolíc.
Cisár následne zmiernil dane poddaným a potvrdil nezdaniteľnosť šľachty
Cisársky generál Heister porazil povstalcov v bitke pri Trenčíne r. 1708, lebo mali lepšiu výzbroj, palebnú prevahu a organizáciu vojska
Povstalecká šľachta 30.4.1711 zložila zbrane a odprisahala cisárovi vernosť pri Satu Mare (Szatmári)
Šľachta si udržala svoje výsady a F.R. ušiel do zahraničia, ponechala si vplyv na obsadzovanie úradov, vydobyla si náboženskú slobodu, základným orgánom štátnej moci ostali zemianske stolice
Negatívnou stránkou všetkých stavovských povstaní bolo to, že sa spájali s Turkami a s ich pomocou sa snažili získať prevahu nad cisárskýmí vojskami, Turci nerešpektovali fakt, že ide o územie ich vazalov a boje využ. nato, aby drancovali a plienili priestor, kt. sa zmocnili, poddaní podliehali dvojitému zdaneniu, brali ich do otroctva a pohraničné posádky sa navzájom napádali USA v 19. storočí
•Veľkú časť kolonistov hlavne v S osadách tvorili kalvínski puritáni
•Vládla tam prísna morálka, podnikavosť, pracovitosť, šetrnosť, boli ovplyvnený osvietenstvom a sem sa nepreniesli feudálne pomery
•Hospodársky vývoj bol úspešný a zvyšoval sa aj počet ob.
•Anglická vláda rešpektovala vnútorný život osád a umožňovala im, aby si autonómne spravovali vlastné záležitosti
•Francúzi v boji s Britániou stratili v S Amerike takmer všetky dŕžavy
•Londýnska vláda potom zakázala osadníkom prenikať ďalej do am. vnútrozemia a zaberať pôdu indiánom, hraničnou líniou malo byť pohorie Alleghany
•V marci 1766 prijal londýnsky parlament tzv. výslovný zákon, kt. vyhlasoval, že má právo kedykoľvek schvaľovať ľubovoľné opatrenie pre všetky angl. územia, ale predstavitelia osadníkov začali obhajovať svoje prirodzené ľudské práva
•Americká revolúcia – udalosti spojené s vznikom štátu
•Politický národ – definovali sa tak Američania
- ľud z rozličných etník a rozličného sociálneho pôvodu spojený tým, že uznáva spoločné zásady života predovšetkým demokratické a republikánske
•Vek nevinnosti - v 1. pol 19. st. neexistovali pre prisťahovalcov žiadne pravidlá
-prisťahovalcov nikto nekontroloval ani ich záujmy, či plány
-cestovalo sa bez pasov, dokladov
-v krajina bola značná voľnosť, nebola branná povinnosť, tajná polícia, cenzúra
-ale v r. 1818 – 1819 vypukla banková kríza a dôsledky okamžite doľahli na prisťahovalcov
•rezervácie – boli to vymedzené teritória, do kt. boli vytlačení indiáni
•abolicionizmus – hnutie za úplné zrušenie otroctva
- rozvíja sa takmer od vzniku USA
•missourský kompromis – aby sa v únii zachovala parita medzi otrokárskymi a protiotrokárskymi štátmi v r. 1820 Únia medzi seba prijala dva nové štáty – slobodný Maine a otrokársky Missouri
•Monroeova doktrína - am. spoločnosť nechcela mať nič spoločné s utláčateľskými systémami európskych štátov
-je postoj, kt. vyhlásil prezident James Monroe heslom „ Amerika Američanom“ a pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na am. kontinente
-princípy doktríny zdôrazňovali, že v USA sa majú v zahraničnej politike riadiť hodnotami am. priekopníkov
•izolacionizmus – stratégia odmietajúca akúkoľvek účasť v zahraničnej politike s výnimkou jeho životného ohrozenia
Egejská oblasť, Antické Grécko
•Grécko malo výhodnú polohu medzi Európou a Blízkym V.
•Prírodné podmienky sú približne rovnaké ako v staroveku
•Časť krajiny pokrývajú pomerne strmé pohoria a zvažujúce sa až k moru, oddelené úzkymi údoliami, väčšinu územia pokrývajú vrchy a kopce, vhodné na chov oviec a kôz, pomerne veľké nerastné bohatstvo – mramor na výstavbu budov, meď ťažiaca sa na Cypre a na iných ostrovoch zlato, striebro, iné kovy
•Už v 6. a 5. storočí existovali na území grécka prvé neolitické dediny, kt. ob. si vyrábali potraviny, na konci 3. tisícročia p. n. l. tu vznikli 3 veľké civilizačné okruhy :
1. na ostrovoch v Egejskom mori nazývané Kyklady sa rozvíjala - kykladská kultúra
2. na Kréte - minojská kultúra
- ob. si budovali paláce, okolo kt. vznikali mestá, býval v nich panovník, sklady, kde ukladali potraviny, kancelárie, kde zaznamenávali hospodárske údaje a za týmto účelom vzniklo aj písmo → najskôr piktografické (ako egyptské hieroglyfy), neskôr lineárne písmo typu A
3. na pevninskom Grécku - mykénska kultúra
- strediskami boli mestá Mykény, Argos, Tyrans a Sparta na Peloponéze a Orchomenos, Téby a Atény v str. Grécku
- panovník býval v silných opevnených hradoch aj s vojenskou družinou
•To, že dediny sa menili na mestá spôsobovali hospodárske a politické zmeny
•Občania: boli to slobodní ob., kt. sa od ostatných ob. líšili tým , že mali občianske práva – právo voliť, byť zvolený, vlastniť pôdu, právo na ochranu života a majetku a povinnosti zabezpečiť si výzbroj, bojovať pri obrane štátu
Občianske práva mali len muži, kt. dosiahli určitý vek (v Aténach 20r.)
Cudzinci tu museli platiť dane a slúžiť vojsku po boku občanov, začal sa využívať práca otrokov, kt. pochádzali z radu dlžníkov
•V čase keď Gréci prichádzali do Grécka, usadzovali sa aj na ostrovoch v Egejskom mori a na pobreží Malej Ázie, od 8. st. začali zakladať nové osady na pobreží Egejského mora, okolo úžin Bospor a Dardanely a na pobreží Čierneho mora, na Sicílii a J Itálii aj na Azúrovom pobreží Fr. a Španielska
•→ toto sťahovanie Veľká Grécka kolonizácia, kt. príčinou bolo nedostatok poľnohospodárskej pôdy v materskom Grécku
•medzi kolóniami (kde odchádzali tí, kt. si nemohli doma kúpiť pôdu) a materským mestom (metropolis) boli úzke obchodné a náboženské kontakty, ale kolónia vždy bola samostatným mestom
•z Grécka sa vyvážali predovšetkým remeselné výrobky – Atény, Korint → bronzový riad, keramika, z Tesálie → látky, olivový olej, keramika a dovážali sa potraviny (obilniny), suroviny, luxusné výrobky a otroci
•remeselníci sa stavali najbohatšími ľuďmi v meste a vznikala nová vrstva – obchodníci, tí ale nemali právo rozhodovať o politických záležitostiach, pretože nepochádzali z aristokratických rodín, to vyvolávalo nepokoje a snahu o zmenu politickej situácie
•Drakón bol poverený spísať obyčajové právo v Aténach, podľa kt. získali politické práva aj roľníci
•Solón - rozdelil ob. podľa majetku do 4 majetkových tried, kde najmajetnejší mohli zastávať úrady bez ohľadu na pôvod
- vydal aj zákon proti otroctvu slobodných občanov
•Tyrani – silný jednotlivci
-za pomoci vojenskej družiny sa zmocnili vlády v mestskom štáte
-zaberajú rodovej aristokracii pôdu
-snažia sa obmedziť jej moc
-majú podporu remeselníkov a obchodníkov (zákazky)
-stavajú v mestách monumentálne chrámy, kde organizujú veľkolepé náboženské slávnosti, športové súťaže, divadelné predstavenia, rozvoj drámy, básnictva, sochárstva, hudby na svojich panovníckych
-nemajú dlhé trvanie (do smrti tyrana)
-najvýznamnejšie tyranie na ostrove Samos, v Korinte, v meste Megara a Sikyón, Atény
Barbarské štáty
so vznikom barbarských štátov súvisí aj tzv. Veľké sťahovanie národov
476 Odoakar zosadil z trónu posledného rímskeho cisára Romula
zánik ZRR zásadne ovplyvnil vývoj v Európe
na troskách starej ríše sa v priebehu 6. – 7. st. vytvorili tzv. barbarské kráľovstvá
Ostrogótska ríša – vznikla na S Talianska
-ostrogótsky kráľ Theodorich r. 493 napadol Odoakara, zabil ho a zmocnil sa jeho ríše, kt. sa udržala len necelých 20 r.
-Justinián I. Veľký zorganizoval vojenské ťaženie na Z, dobyl hlavné mesto Ostrogótskej ríše Ravennu a zajal kráľa Vitigisa
-Podarilo sa im obnoviť svoju ríšu na Apeninskom polostrove
-Zánik sp. vpád Longobardov
Vizigótska ríša – jej centrum bol v Gálii
-hlavné mesto Tolosa (Toledo)
-ríša dostala názov Tolosánske kráľovstvo
-po 200 r. zanikol nájazdom moslimských vojsk
germánske kmene prenikali aj na Britské ostrovy, kt. pôvodne ob. postupne zatlačovali na S a Z
v 6. – 7. st. vzniklo 7 germánskych štátov, kt. sa udržali do 9. st., vtedy sa na brehu Anglicka zjavili nový dobyvatelia – Normani
barbar – pojem, kt. Gréci a Rimania použ. na označenie ob. žijúcich za hranicami ich krajín
- ľudia, kt. nepoznajú antickú vzdelanosť, nevzdelaní, hrubí, suroví ľudia
barbarizácia – zavádzanie, zavedenie barbarských spôsobov, obyčajou, surovostí
vandal – ničiteľ, barbar
vandalizmus – bezohľadné ničenie (kultúrnych hodnôt), barbarstvo
Úloha kresťanstva pri formovaní Európy
arcibiskup – vysoký cirkevný hodnostár
-spravuje provincie do kt. sa zlučujú cirkevné diecézy
-je hlavným biskupom – metropolitom provincie
•biskup – samostatný správca diecézy v duchovných a majetkových veciach
-z gr. slova epikopos = dozorca
-má svätiacu a správnu moc a učiteľskú funkciu
•kardinál – po pápežovi najvyššia cirkevná hodnosť v rímskokatolíckej cirkvi
-z lat. cardinalis = hlavný
•pápež – hlava rímsko – katolíckej cirkvi a Vatikánskeho štátu
-z lat. papa = otec
-následník apoštolov sv. Petra a Pavla
-poradnými orgánmi sú cirkevné koncily, zbor kardinálov a synody biskupov
•transsubstanciácia – premena podstaty chleba a vína pri bohoslužbách na podstatu tela a krvi Ježiša Krista
•koncil – poradné zhromaždenie najvyšších hodnostárov katolíckej cirkvi Stredoveká spoločnosť
pojem „stredovek“ sa objavil v 15. storočí u talianskych humanistov a označovali ním medziobdobie trvajúce od antiky po nový čas renesancie
tento pojem 1x použil r. 1469 známy humanista a pápežský knihovník Giovanni Andrea
začiatok stredoveku: pád ZRR (476), ale aj Konštantínovo prijatie kresťanstva, sťahovanie národov
koniec stredoveku: r. 1453 dobytie Konštantínopola Turkami, al. r. 1492 objavenie Ameriky
stredovek sa delí: 1. včasný → koniec 5. st. – 12. st.
→ množstvo politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych zmien
2. vrcholný → zač. 12. st. – pol. 14. st.
→ rast produktivity ekonomiky, použ. výkonnejších nástrojov, rozšírenie trojpoľného systému, vznik miest
3. neskorý → pol. 14. st. – 15. st. a 16. st.
stredoveká spoločnosť mala hierarchické usporiadanie, na základe Božieho predurčenia bola rozdelená na duchovných, šľachticov a poddaných
základom sociálnej organizácie bola tzv. lénna sústava
pôda sa najskôr udeľovala iba dočasne a vlastník mal právo odňatia
najskôr pôdu získavali len členovia kráľovskej družiny ako odmenu za služby a zaviazal sa, že bude svojho lénnika ochraňovať
neskôr ale panovník musí časť svojej moci preniesť na iné osoby, tak sa postupne vytvára šľachta, kt. má právo na dedičnú držbu pôdy, čo znamenalo, že ju mohli ďalej prenajímať, lénne putá boli vzájomné
rozšírila sa nová forma práva – zákupné (emfyteutické), kt. dávala poddanému pôdu do dedičného prenájmu, za kt. musel platiť a viedla k lepšiemu hospodáreniu
všetko svedčilo o tom, že stredoveká spoločnosť mala poľnohospodársky charakter, pretože v ňom pracovala väčšina ob., kde základom bolo pestovanie obilia a chov dobytka, zlepšuje sa technológia poľnohosp. prác, skladba pestovania plodín
agrárna revolúcia – proces, kt. začal v 12. st. a zmenil podobu dediny ako typu ľudského sídliska, budovali sa ulicovky, pozdĺž potoka, podľa vzoru stredovekých miest, zlepšenie prinieslo aj použ. kovového pluhu, náradia, chomúta, čo umožnilo využ. ťažnú silu zvierat, začínajú sa pestovať aj strukoviny a rôzne druhy zeleniny
- prispeli k nej aj klimatické zmeny ako zvýšenie priemernej ročnej teploty
v 14. st. vypukla kríza, kt. dôvodmi boli epidémie a hladomory, ale najmä „čierna smrť“ = mor, kt. v r. 1347 – 1352 postihol takmer celý kontinent a pretrval až do 18. st. a počet obetí v celej Eu. sa odhaduje na 20%
Rímska republika, kráľovstvo
rímsky historik Titus Livius zachytáva vo svojom diele rímsku legendu o zjednotení pastierov Romulom a Remom (Romulus zabíja Réma v spore o tom, po kom sa bude mesto volať)
v r. 753 p.n.l. bolo založené mesto Rím
najstaršie obdobie vývoja Ríma sa nazýva Kráľovské, kde kráľ bol najvyšší veliteľ, riadi štát v čase mieru a je aj najvyšší náboženský predstaviteľ
ob. Ríma delia sa na kmene a tie na kúrie a tie na rodiny (manželia + deti + služobníctvo, každá vlastní pôdu)
občania sa zhromažďujú na kúrijných snemoch aby prijali rozhodnutia kráľa
v najstaršom období kráľovského Ríma mali v rukách moc potomkovia rodovej aristokracie – particiovia a tí, kt. nemali takmer žiadne politické práva sa nazývali plebejci
Tarquinius Priscus – 5. kráľ etruského pôvodu, za jeho vlády sa Rím podobá etruským mestám
Servius Tullius
Rím sa v r. 510 zbavil etruskej nadvlády a vytvorili sa predpoklady pre vznik Rímskej republiky
Republika = res publica = vec verejná
Na čele stáli: 2 konzuli – riadia štát v čase mieru, najvyšší vojenský velitelia, sudcovia
Lektori – nosia symboly moci (zväzky prútov so sekerou)
Prétori – pomáhajú konzulom v súdnych prípadoch
Kvestori – nižší úradníci, starajú sa o finančné záležitosti štátu
Edilovia – udržujú bezpečnosť a poriadok v štáte
Cenzori – sú volení každých 5 r., ohodnocujú majetok občanov
Diktátor – stojí na čele v čase mimoriadnych udalostí, al. vojenských porážok
Senát – 300 členov zložených z bývalých úradníkov
Zahraničná politika
v bojoch s Etruskami zvíťazili Rimania a podrobili si Etruské územia
s príbuznými latinskými kmeňmi, kt. vytvorili latinský spolok bojoval o nadvládu v J Itálii
na V bojovali so Samniti, kt. si podrobili a vyhrali
v prístave Tarent sa im postavil Grécky kráľ Pyrrhos, kt. spočiatku víťazí, ale v r. 275 je porazený a uzatvára mier
heslom Rímskej politiky bolo „Rozdeľuj a panuj!“ - s niektorými mestami Rimania uzatvárali spojenecké zmluvy, ob. dávali privilégia, iné kruto potlačili a zakladali vojenské kolónie
Vnútorná politika
prebieha boj plebejcov za zrovnoprávnenie s patricijmi
plebejci odmietajú slúžiť vo vojsku , odchádzajú z Ríma a hrozia vytvorením vlastného štátu
r. 494 p. K si vymohli zriadenie vlastného úradu = ľudových tribúnov kt. chránili ich záujmy, mali právo veta (zakazujem)
súdilo sa podľa obyčajového práva, ale sudca je často na strane bohatých, preto v r. 451 – 449 a vznikla 10 členná komisia, kt. spísala obyčajové právo – zákony 12 tabúľ
plebejci si vymohli aj zastávanie najvyšších úradov a že uznesenia plebejských snemov mali platnosť zákonov
Krízové javy
púnske vojny → pretože Rimania prenikajú do záujmových sfér Kartága (obchodná kolónia založená feničanmi) a tak vzniká obchodné a politické súperenie
→ príčinou 1. bol spor o Sicíliu, skončila porážkou Kartága
→ príčinou 2. bol boj o nadvládu v Hispánii, skončil porážkou Kartága
→ príčinou 3. bola úspešná snaha definitívne zničiť Kartágo
v Ríme sa vytvorili dve súperiace skupiny : 1. optimáti (zastupovali záujmy bohatej, konzervatívnej aristokracie), viedol ich Lucius Cornelius Sulla, kt. neskôr opúšťa Rím a vlády sa zmocňujú populári
2. populári (stúpenci reforiem, mali zabrániť rozporom v spoločnosti), viedol ich Gaius Marius, kt. vydáva proskripcie – zákony, podľa kt. mohol každý beztrestne zabiť sullovcov a zabrať ich majetok
otroci mali v Ríme bezprávne postavenie (nesmeli sa sobášiť, deti predávané, telesné tresty) kedže mnohí otroci strážili stáda dobytka, museli byť ozbrojení, čo využili otroci na Sicílii v r. 138 – 132 a vzbúrili sa a 2.x v r. 104 – 101 p.n.l
v r. 73 vypuklo najväčšie povstanie v Itálii, v meste Capua sa vzbúrili otroci, kt. cvičili ako gladiátori, pod vedením Spartaka ušli na Vezuv a následne porazili vojakov, kt. ich mali priviesť späť, armáda otrokov porazila aj ďalšie Rímske vojsko, kt. ich ale napokon obkľúčilo a porazilo, Spartakus zahynul v boji a ďalších 6000 otrokov ukrižovali pozdĺž Appiovej cesty z Ríma do Capuy
