Rozhodnutie španielskej vlády dovoliť francúzom, aby prešli cez ich územie, vyvolalo politickú nestabilitu. Využili ju britské jednotky a vylodili sa na Pyrenejskom polostrove. Spojené sily Británie, Španielska a Portugalska potom pod velením Arthura Wellesleyho, neskoršieho vojvodu z Wellingtonu, dosiahli nad Francúzmi rozhodujúce víťazstvá. Roku 1812 Napoleon vtrhol do Ruska. Obsadil Moskvu, ale našiel ju opustenú a Rusi s ním odmietli rokovať. Správy o situácii vo Francúzsku prinútili Napoleona ustúpiť. Ústup v zime, keď klesla teplota až na -30 C, si vyžiadal strašnú daň: z jeho armády, ktorá mala do 600 000 mužov, sa domov vrátila len štvrtina.

Roku 1814 Rakúsko, Rusko, Prusko a Velká Británia zaútočili na Francúzsko. Keď ich vojská obsadili Paríž, rozhodli sa poslať Napoleona do vyhnanstva na ostrov Elba. V nasledujúcom roku odtiaľ utiekol a vylodil sa v Cannes. Získal na svoju stranu vojakov, ktorí ho prišli zatknúť a za 20 dní sa dostal až do Paríža. Kráľ Ľudovít XVIII. pred ním ušiel, ale o tri mesiace na to, 18. júna 1815, Napoleona porazili Briti a Prusi pod velením vojvodu z Wellingtonu v bitke pri Waterloo. Zvyšok života strávil na Svätej Helene, odľahlom ostrove
v Atlantickom oceáne. Muž, ktorý ovládol väčšinu Európy a vytvoril inštitúcie, na ktorých stojí moderný francúzsky štát, zomrel roku 1821 na žalúdočnú chorobu.