Vo vnútri Ázie sa v 12. storočí dali do pohybu divé kočové kmene.Najväčším kmeňom boli medzi nimi Tatári, a tak po nich volali Európania aj ostatných. V rokoch 1206 - 1227, keď sa zjednocovali,potrebevali sa aj oni sami pomenovať, a vtedy prijali meno Mongoli. (Z čoho názov vznikol, nevieme.) Boli to bojovníci zocelení drsnými životnými podmienkami nehostinných ázijských stepí. Mongolská armáda mala obávané jazdectvo a používala nové druhy v tom čase neprekonateľných zbraní, ako zápalné bomby a pušný prach. Roku 1206 dobyli Mongoli Čínu a neuveriteľnou rýchlosťou sa prehnali Áziou. Kam vstúpili, tam lúpili
a pálili. Keď roku 1227 zomrel ich vodca Džingischán, zanechal obrovskú ríšu svojim štyrom synom, ktorí ju rozšírili o územie Malej Ázie, ba dostali sa až do Európy. Tri razy vpadli aj na Slovensko. Napriek tomu sa ríša Mongolov rozpadla, keď jej dedičia,mongolskí cháni,začali medzi sebou bojovať o moc. Džingischán-vlastným menom Temüdžin(1155-1227),syn kmeňového náčelníka,stratil otca už ako malé dieťa.Vyrástol z neho krutý bojovník a prezieravý politik,ktorý po bojoch o moc zjednotil všetky kmene a prijal titul Džingischán“knieža všetkého,čo leží medzi ceánmi” CHCEL DOBYŤ CELÝ SVET. Bol to zakladateľ mongolskej ríše.