Ak mu niekto zo strany protirečil, Hitler vždy našiel spôsob ako sokov a rivalov vyhnať zo strany. Niekoľkokrát sa vyhrážal, že opustí stranu sám. Hitler dosával dostatočnú podporu a 29. júla 1921 bol zvolený za Fűhrera (absolútneho vodcu) strany.
V roku 1926 založil osobnú políciu SS (Schutzstaffel). V roku 1932 NSDAP získala 37,4% hlasov a Hitler bol vymenovaný ríšskym kancelárom. V boji za samovládu použil všetky prostriedky, likvidoval svojich politických protivníkov (požiar ríšskeho snemu v roku 1933)a zbavil sa nepohodlných vodcov SA (tzv. noc dlhých nožov v roku 1934)
Noc dlhých nožov bola krvavá čistka v Nemecku, ku ktorej došlo v noci z 29.-30.6.1934. Vraždeniu predchádzal Hitlerov rozkaz jednotkám SS (jeho presné znenie sa doposiaľ nepodarilo zistiť). Cielom bola likvidácia potenciálnych Hitlerových súperov a iných nepohodlných osôb. Útok bol namierený hlavne proti vedení SA (E. Röhm), ale zavraždení boli i generálovia Kurt von Schleicher, G. von Kahr a G. Strasser. Oficiálne Hitler ohlásil smrť 77 ľudí; odhaduje sa, že ich bolo aspoň 200.
Po Hindenburgovej smrti v auguste 1934 vyhlásil koniec republiky a začiatok budovania tretej ríše, potom seba samého vodcom národa. Stal sa i vrchným veliteľom armády. Budoval systém jednej strany, vševládny policajný režim, v zahraničnej politike postupne, v podstate bez odporu (politického appeasementu), revidoval versailleskú mierovú zmluvu (obnova brannej moci 1935, obsadenie Porýnia 1936, anšlus Rakúska 1938, rozbitie ČSR 1938-39).
Nasledovala Berchtesgadenská schôdzka, schôdzka Hitlera s premiérom N. Chamberlainem v Hitlerovom letnom sídle 15.9.1938. Hitler tu formuloval svoje požiadavky voči ČSR. Požadoval, aby ČSR odstúpila Nemecku okresy s viac než 50% nemeckého obyvateľstva a zrušila zmluvu so ZSSR. Británia s nemeckými požadiavkami súhlasila. Potom prebehli Godesberské jednania, znovu medzi Hitlerem a britským premiérom 22.-24.9.1938 v Godesbergu v Nemecku, o spôsobe a konkrétnych opatreniach pripojenia československého pohraničia k Nemecku. Hitler tu predložil radu ďalších územných požiadaviek voči ČSR (vrátane požiadaviek Poľska a Maďarska); v ČSR 22.9.1938 prebehli masové demonštrácie proti prijatiu ultimát a 23.9. 1938 bola vyhlásená mobilizácia. 1.10.1938 boli obsadené Sudety a 15.3.1939 bol obsadený zbytok územia ČSR, bol zriadený protektorát Böhmen und Mähren. Mníchovská dohoda prejednala odstúpenie pohraničných územií ČSR obývaných nemeckou menšinou Nemecku; podpísaná 29.9.1938 na konferencií v Mnichove predstaviteľmi Nemecka (Hitler), Talianska (B. Mussolini), Veľkej Británie (N.