Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Matej Bel

Narodil sa v Očovej v roku 1684.

Pochádza z roľnícko-mäsiarskej rodiny. Osirel už ako malý, takže sa na štúdiách ťažko prebíjal, a ako nezeman musel prekonávať predsudky spoločnosti. Univerzitu absolvoval v Halle. Už počas štúdii spoznal svoje všestranné záujmy: popri teológií ho zaujala filozofia, medicína, prírodné vedy a jazyky. Po skončení štúdia bol farárom a rektorom školy v Banskej Bystrici.

Roku 1714 sa presťahoval do Bratislavy, kde naďalej zastával funkciu farára a stal sa rektorom lýcea, ktoré pod jeho vedením patrilo medzi najnavštevovanejšie školy v Uhorsku. Tu zmodernizoval vyučovací proces, zaviedol výučbu domáceho jazyka, a takzvaných reálnych predmetov, napr. zemepisu. Napísal okolo 50 diel, štúdií a článkov v jazyku latinskom, nemeckom a maďarskom. Zaoberá sa v nich históriou, geografiou, národopisom, uhorskou literatúrou, a taktiež kultúrou, jazykovedou, hospodárstvom a prírodnými vedami. Vo vedeckých prácach prebojúva moderné metódy, kolektívnu prácu, postup podľa vopred stanoveného plánu, štúdium archívneho materiálu a pozorný prístup k faktom.

Podnikol veľa študijných ciest po Uhorsku a zorganizoval široký kolektív spolupracovníkov. Jeho prvým dielom bolo dielo Úvod do dejín dávneho a súvekého Uhorska - Notície, ktoré napísal v roku 1723. Vyšli z nich štyri zväzky. Podal tu ukážky zemepisného spracovania a snažil sa o zmapovanie Uhorska po stránke národopisnej, jazykovej aj historickej. Podáva tu obraz vtedajšej spoločnosti a spôsobe života. Zmieňuje sa aj o prirodzenom nadaní a pracovitosti slovanského ľudu. Napísal aj množstvo úvodov ku knihám, napríklad ku gramatike Pavla Doležala, Gramatika slovensko-česká.

K jeho snahe patrila aj túžba o prvé systematické vydávanie novín - Bratislavské noviny. Podarilo sa mu to a uskutočnil to v rokoch 1721- 1722. Mali za úlohu prinášať správy o kultúrnych udalostiach. Mapy do jeho diel mu kreslil jeho priateľ Samuel Mikovíni. Za jeho vedecké zásluhy sa mu dostalo mnoho pôct od učených spoločností doma i za hranicami: v Olomouci, Petrohrade, Berlíne i Londýne. Vždy sa hlásil k svojmu slovanskému pôvodu. V jeho dielach vyzdvihuje kladné vlastnosti Slovákov, najmä ich pracovitosť, podnikavosť a učenlivosť, a obhajuje aj ich nároky na rovnoprávne postavenie v Uhorsku.

Zomrel náhle na srdcovú nevoľnosť, 25. augusta 1749, vracajúc sa z Nemecka do Bratislavy.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk