Bol nástupcom cisára Tiberia, ktorý dal zavraždiť Caligulových rodičov a obidvoch starších bratov, aby sa zbavil možných súperov. Caligulov otec Július Caesar Germanicus (15-19 r.) bol synovcom cisára Tiberia a jeho adoptyvným synom. Pri nástupe na trón sa Caligula tešil všeobecnej popularite. Ale hyrivým životom čoskoro premárnil Tiberiove poklady a jeho politické metódy boli čoraz výstrednejšie. Znova zaviedol procesy za velezrady, aby sa takýmto spôsobom zbavil mnohých osôb zo svojho okolia. Rozruch vzbudila aj jeho prehnaná náklonosť k sestrám, najmä k vlastnej sestre Drusille, ktorú dal po jej smrti uctievať ako bohyňu. Aj on sám sa dožadoval božských pôct, pričom sa inšpiroval príkladom egyptských faraónov. Usiloval sa o monarchistickú vládu na spôsob panovania helénskych kráľov. Mnohí ho označovali za blázna. V Galii, kde sa v r.40 neočakávane objavil pri vojsku, poslal napríklad vojenské jednotky zbierať mušle. Nazdával sa, že týmto šikanovaním vojska a prejavovaním neoblomnosti zabráni vznikajúcej vzbure v rímskej armáde v oblasti Rýna. Odpor proti cisárovi však narastal a zasahoval čoraz širšie spoločenské vrstvy. Od r.40 sa pripravovalo sprisahanie, ktorému nakoniec Caligula padol za obeť. Meno Caligula (- Botička) dostal od svojich vojákov. Upevnil a rozšíril za jeho vlády cisársky kult. Tak sa skončilo takmer štvorročné obdobie hrôzovlády tohto spupného panovníka.