Pán Váhu a Tatier – ako sa zvykne hovoriť o Matúšovi Čákovi Trenčianskom, patrí medzi pozoruhodné a zaujímavé postavy uhorskej, a najmä slovenskej historiografie. Na svojom majetku panoval ako neobmedzený vládca a bol vážnym konkurentom panovníka.
Centrálnym sídlom Matúša Čáka bol Trenčín. Táto prastará slovenská lokalita lákala mnoho archeológov, ale nemali šťastie. V okolí Trenčína sú odokryté slovenské lokality v Skalke, Zamarovciach, v Trenčianskej Turnej, Ivanovciach už dávnejšie, ale v Trenčíne? Až roku 1973 sa prikročilo k systematickému archeologickému výskumu na Trenčianskom Hrade. Po náročnom výskume odkryli archeológovia na Trenčianskom hrade pri Matúšovom paláci stopy kruhovej rotundy, ktorá má priemer 920 cm a je z 9. až 10. storočia. Objavené zvyšky rotundy, ktorá slúžila na sakrálne účely, majú štyri zaoblené výklenky. Je to zatiaľ jediná stavba tohoto druhu na Slovensku. Podobné sa nachádzajú v niekdajšom Blatnohrade v Panónii, v sídle kniežaťa Pribinu a jeho syna Koceľa. Neďaleko rotundy sa našlo štrnásť hrobov, ktoré pochádzajú z čias Veľkej Moravy. Niektoré boli už dávnejšie vykradnuté. V hroboch sa našli tri strieborné prstene, veľké náušnice, strieborné mince a tenké prúty z rýdzeho zlata, ktoré ležali v ženskom hrobe a pravdepodobne boli súčasťou bohato ozdobeného goliera. Pochovaná patrila zrejme k privilegovanej vrstve.
Matúš Čák sa narodil v roku 1260. Miesto narodenia nepoznáme. Zdá sa však, že to bol Trenčín. Matúš bol Petrov syn a s jeho menom sa po prvý raz stretávame v písomnostiach z roku 1289, keď sa spomína, že Matúš Čák v Nitrianskej župe predal Barochov majetok za 40 mariek ostrihomskému biskupovi. Nevieme však, či bol ženatý a či mal deti. Niektorý historici tvrdia, že Matúš Čák bol ženatý a mal syna Ivana. Keď sa v roku 1974 do článku v časopise Život článok „Poznáte svoj rodokmeň?“ prihlásil z Trenčína Marián Čák, ktorý skúmal svoj rodokmeň, potvrdil sa názor historikov, že Matúš Čák mal syna Ivana a sú o tom písomné pramene v Mestskom múzeu v Trenčíne.
Podaní a podstatná časť šľachty a mešťanov v dŕžave Matúša Čáka boli Slováci. Bol feudálom, oligarchom a politikom. Tento Pán Váhu a Tatier nerešpektoval svetské a cirkevné zákony. Keď sa mu niekto spriečil, plienil a ničil jeho majetky. Bol buričom svojej doby. Privlastňoval si hrady a majetky ako mnohý iný, on však odvážnejšie a nebojácnejšie. Mal za sebou silné vojsko. Až do svojej smrti vládol neobmedzene od kráľovskej moci.
Latinské a Nemecké záznamy hodnotia Matúša Čáka Trenčianskeho ako nebojácneho a sebavedomého vojvodcu. Maďarské kroniky a listiny spomínajú Matúša Čáka ako spupného a neposlušného oligarchu a buriča. Hovoria o tom, že veľmožom naháňal strach. Vraj aj predstavitelia žúp mali z neho obavy.
Pravdou je, že bol Matúš Trenčiansky poslušný kráľovi a verný jeho zásadám. I preto ho zvolili za hlavného župana Bratislavskej župy. Za dôveru, ktorou ho kráľ obdaroval, odvďačoval sa dodržiavaním prísnych regúl, ktoré vo svojom rajóne zaviedol.
Roku 1297 sa stal Matúš Čák Trenčiansky palatínom po prvý raz a to zásluhou Ondreja III. Posledného Arpádovca, ktorý si myslel, že týmto si svojho protivníka zaviaže. Mýlil sa. Matúš Trenčiansky obsadzoval jeden hrad za druhým. Vše si zašiel na výlet do Moravy, aby pre svoju dŕžavu získal ďalšie územia. Na protest proti politike Ondreja III. sa Matúš Trenčiansky vzdal úradu palatína a na svojom panstve, ktorého strediskom bol Trenčín, pripravoval proti kráľovi rebélie. Ondrej III. zorganizoval proti nemu neúspešnú vojenskú výpravu. Odvtedy Matúš Trenčiansky viedol politiku, ktorou sledoval vlastné ciele a využíval k tomu všetky prostriedky v krajine rozloženej feudálnou anarchiou.
Ondrej III. namiesto Matúša Trenčianskeho vymenoval za palatína jeho spojenca Aba Omodeja, ktorého rod vlastnil takmer celé východné Slovensko. Ale Matúš či s torbou, alebo bez nej si svoje územia chránil, ba zaberal ďalšie hrady a kaštiele. Bezradný kráľ posielal k Matúšovi poslov, ktorí sa stále vracali s rovníkov odpoveďou. Nepomohol ani Rím. Pre neposlušnosť bola naňho trikrát uvalená cirkevná kliatba. Ondrej III. žiadal o pomoc aj gýmešských Forgáčovcov. Proti Matúšovi bol však zvyšok krajiny bezmocný.
Po smrti Ondreja III. roku 1301 kto mohol ašpirovať na kráľovský trón? Uhorsko bolo prakticky rozdelené na dva politické tábory. Matúš chcel za kráľa Slovana, preto bol na čele delegácie (spolu s palatínom Abom), ktorá smerovala do Hodonína za Václavom, aby svojho syna Václava III. nechal korunovať za Uhorského kráľa. Václav III. Přemysel nastúpil ako Ladislav V., ale vládol len do roku 1304.
Historik Ignác Acssády vo svojej knihe o Matúšovi Trenčianskom napísal, že zakladal nové mestá, ktorým dával značné výsady – lehoty. Preto sa ľud v týchto miestach cítil istejší ako v iných kútoch krajiny. Týmto si získal lásku ľudu, a preto ho aj podporoval.
Keď na kráľovský stolec zasadol Karol Róbert z Anjou, Matúš Čák sa stal palatínom Uhorska druhý raz, čiže stal sa prvým kráľovským zástupcom, nádvorníkom. Prostredníctvom Matúša Čáka a jeho požiadaviek voči panovníkovi sa na Slovensku črtala zástava federácie.
V roku 1309 sa ku kráľovi Karolovi Róbertovi dostali vyslanci Matúša Trenčianskeho a žiadali, aby Slovensko bolo údelným kniežactvom ako za Pribinu, alebo Svätopluka. Samozrejme neuspeli. Kráľ nechcel rozdrobiť krajinu. Matúš Čák Trenčiansky neuznal Karola Róberta za kráľa a od tých čias sa správal ako samotné knieža Slovenska. Zhromaždený veľmoži sa v Trenčíne uzniesli na tom, že si svoju samostatnú dŕžavu uchránia.
Matúš Čák vo svojom sídle na Trenčianskom hrade zriadil vlastnú administratívnu na spôsob kráľovského dvora a počínal si ako samostatný panovník. Jeho palatínom do roku 1318 bol Felicián Zach. Mal aj vlastného taverníka a vymenúval svojich županov a kastelánov. Vlastnil tridsať hradov a majetky v trinástich stoliciach. Jeho dŕžava bola spojená aj s Moravou.
Uhorský kráľ bol proti Matúšovi bezmocný. Požiadal o pomoc rakúskeho vojvodu Fridricha, pomocou ktorého sa mu podarilo naspäť dobiť Komárno. Otvorená bitka s kráľom sa odohrala 15. júna 1312. Kráľovským vojskám velil rytier Dônč, ktorého vojská porazili spojenca Matúša Čáka – Abovcov. Kráľ, ani Matúš sa bitky nezúčastnili. Tým sa začala postupná likvidácia moci rodovej šľachty na Slovensku. Správu o porážke vojsk Matúša Trenčianskeho priniesol kráľovi vojak - kuriér, ktorý pribehol ku Karolovi Róbertovi ozdobený dubovými ratolesťami a dvoma kosami, ktorými bojoval. Veliteľom kráľovských vojsk bol magister rytier Dônč, spomínaný v listinách z roku 1304 ako Magister Dominicus comes Zoltensis.
Po prehre vojská Matúša Trenčianského utrpeli ďalšiu porážku v bojoch s českým kráľom Jánom Luxemburským roku 1315. Matúšové vojská boli postupne vytlačené z Moravy. Karol Róbert pomocov rytiera Dônča zabral časť jeho majetkov. Proti Matúšovi sa postavil aj nitriansky biskup. Matúš však až do smrti neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolici.
Kronikári písali, že Matúš Trenčiansky bol veselej povahy. Holdoval poľovačkám. Práve on nechal do Topoľčianok „priviezť“ vzácnu zver. Topoľčiansky zámok kúpil 19. augusta 1318 za 100 mariek od Júliusa, kapitána Levického hradu. Z archívnych spisov sa možno dozvedieť, že Matúš Čák Trenčiansky si potrpel na nábytok, nádherne vyrezávaný a poväčšinou pozlátený. V jeho knižnici boli písomnosti v latinskej, gréckej, gótskej aj slovinskej reči. Bol vraj dokonalým znalcom klasickej latinskej spisby. Sám básnil latinsky a vraj aj heslo na jednej z besiedok na Trenčianskom hrade vyšlo z jeho pera.
Sedem rokov po osudnej prehratej bitke pri Rozhanovciach sa Matúš Čák utiahol na Skalku pri Trenčíne. Svoju okyptenú vládu odovzdal do rúk Feliciána Zacha, ktorý sa roku 1330 preslávil atentátom na kráľa Karola Róberta. Vedel že svoj život dobojoval. Chcel toho viac ako uniesol jeho meč.
Matúš Čák Trenčiansky zomrel 18. marca 1321 na Trenčianskom hrade ako sedemdesiatročný. Jeho majetky utrpeli porážku, ale on nie. Vyrovnal sa so všetkým. Jeho osobnosť zaujala mnohých slovenských dejateľov. Neobišli ho ani slovenský výtvarníci.
Pre štúrovcov sa stal Matúš Čák Trenčiansky romantickým hrdinom. Hoci bol dravým oligarchom, v slovenskom národotvornom procese zohral pozitívnu úlohu. Bol hrdinom svojej doby.
