Roku 1945 sa Mao stal predsedom komunistickej strany v Číne. Po kapitulácii Japoncov roku 1945 vypukla v Číne opäť občianska vojna, Mao Ce-tung sa obrátil proti Čankajškovmu režimu porazil ho a zvrhol. Roku 1949 vyhlásil v Pekingu Čínsku ľudovú republiku. Mao Ce-tung sa popri šéfovi strany stal aj predsedom ústrednej ľudovej vlády ( 1949-1954 ) a predsedom ČĽR ( 1954-1959 ). Maova netrpezlivosť, spojená s vierou v účinnosť hesiel, viedla ku zle pochopenému úsiliu dosiahnuť rýchly pokrok vo vývoji poľnohospodárstva a priemyslu. Roku 1958 komúny začali s ,,Veľkým skokom vopred ”, ktorý sa však ukázal byť veľkým skokom vzad a spôsobil hladomor. Tento neúspech síce viedol k určitému poklesu Maovej prestíže, ale Mao zostal predsedom strany. Roku 1962 nastala roztržka so ZSSR. Keď roku 1966 cítil, že jeho pozícia slabne, začal ,,kultúrnu revolúciu ”, ktorá mala zničiť jeho liberálnejších oponentov. Kultúrna revolúcia (1966- 76), desaťročie politických zmätkov v Číne, vyvolané frakčnými spormi o budúcnosť čínskeho socializmu. Mierne zastretá kritika Mao Ce-tunga v polovici 60. rokov viedla k jeho ostrej odvete. Keď nemohol čeliť hrozbe prosovietskych pragmatikov a byrokratických modernizátorov v strane zvyčajnými prostriedkami, využil Mao nespokojných študentov a mladých robotníkov ako svoje Červené gardy. Tí zaútočili na miestnych aj ústredných funkcionárov strany – často s podporou armády- a nahrádzali ich Maovými stúpencami. Zvláštny cieľ predstavovali ľudia s vysokoškolským vzdelaním a intelektuáli. Často boli vystavení fyzickému násiliu a všetci boli nútení podstúpiť ponižujúce „prevýchovné ” programy, čo znamenalo zlé zaobchádzanie, podradnú prácu a verejné „priznanie ” k vymysleným zločinom alebo ideologickým omylom. Liu Šao-čchi, od r. 1959 predseda vlády a predpokladaný Maov nástupca, bol zbavený všetkých svojich oficiálnych funkcií a predurčeným nástupcom sa stal Lin Piao. Vyzval na ,,permanentnú revolúciu ”, ktorá by rozdrvila novovznikajúcu elitu. Myšlienky ,,veľkého kormidelníka ” boli zverejnené v ,,Malej červenej knižke ”, ktorá sa musela povinne študovať. Vyšla v 800- miliónovom náklade. Červené gardy mládeže, poštvané Maom, rozpútali brutálnu kampaň zastrašovania a teroru namiereného proti staršej generácii. Hoci schvaľoval excesy ,,revolúcie ”, roku 1968 s pomocou svojho zástupcu Čou En-laja zaviedol Mao kontrolu červených gárd. V priebehu Maovej revolúcie sa zničila veľká časť kultúrneho dedičstva Číny. R.