Nemecký politický a vojenský vodca a jeden z najväčších diktátorov 20.-teho storočia. Jeho politický vplyv do značnej miery ovplyvnil pojem vodcu v mocenskom ponímaní. V dôsledku historického dopadu jeho politiky a politických myšlienok, nám pri použití cudzoslovného označenia vodcu ako „fuhrera“ naskakujú zimomriavky, pri pomyslení na politickú diktatúru jednotlivca. Hitler sa k moci nedostal demokratickým spôsobom výberu. Naopak využil spôsob, ktorý demokraciu ohrozuje a ohrozuje sa tým aj demokratické vodcovské postavenie. Týmto spôsobom bola sebanominácia. Svoje postavenie kancelára zneužil na zvýšenie svojich právomocí a k nastoleniu diktatúry.

Týmto spôsobom znížil mocenské právomoci ostatných štátnych zložiek a tým aj možnosť kontroly svojho úradu. Hlavnou myšlienkou jeho politiky bolo pozdvihnutie národného povedomia Nemcov a vzbudenie antisemitizmu. Snažil sa o zjednotenie Nemecka a Rakúska, čo sa mu aj podarilo. Chcel svetu dokázať nadradenosť Nemecka. Vedel, že to nedokáže inak než vojnou. Hitler bol známy tým, že nemenil svoje názory. Personalizmus je pre neho význačný, celú svoju politiku bral osobne. Cítil osobnú zodpovednosť ku každému nemeckému občanovi za politiku, ktorú praktizoval. Aj W. Churchill na Hitlerovi obdivoval jeho vitalitu a vytrvalosť a snahu obnovenia morálky v Nemecku. Postoje, názory, ideály vyslovované Hitlerom považovali ľudia za „svoje“, preto sa Hitler tešil úcte nemeckej verejnosti. Z psychologického hľadiska osobnostnej stránky Hitlera je význačný komplex menejcennosti, ktorý neskôr prešiel do komplexu nadradenosti, čo sa prejavilo v jeho túžbe po dosiahnutí lepšieho spoločenského postavenia ako mal. To sa mu aj nakoniec podarilo.

Hitler je typickým príkladom diktátora 20. storočia. Čo sa týka komplexného hodnotenia jeho kvalít ako vodcu, treba podotknúť, že sfanatizovaním más si získal podporu obyčajných ľudí a tým aj moc. Obyčajní ľudia, ktorí v čase hospodárskej krízy túžili po zlepšení životných podmienok, uverili jeho sľubom o zlepšení ich situácie a rešpektovali ho. Zároveň však netreba zabudnúť aj na zlo, ktoré svojimi činmi a rozhodnutiami napáchal. Za pôvodcu všetkého zla označil Židov a jeho cieľom bolo úplne vyhladenie Židov zo sveta, čo sa snažil realizovať prostredníctvom koncentračných táborov. Pre tieto čierne stopy na našej minulosti je Hitler verejnosťou zavrhovaný a zatracovaný.

***

Koncom apríla 1945 - Berlín, hlavné mesto tretej ríše, obkľúčili sovietské vojská a na mesto dopadla záplava bômb. Hitler vedel, že situácia je beznádejná.

Hitlerova posledná vôľa

Hitler spísal v dvoch dokumentoch svoju poslednú vôľu.

"Po šiestich rokoch trvania vojny nemôžem opustiť hlavné mesto ríše... Rozhodol som sa skoncovať so svojim žiotom. Teraz, tesne pred smrťou som sa rozhodol vziať si za manželku ženu, ktorá po toľkých rokoch priateľstva prišla do tohto mesta, aby zomrela spolu so mnou. Urobí tak z vlastnej vôle ako moja manželka. Ja a moja manželka si volíme smrť, aby sme sa vyhli hanebnej kapitulácii."

Hitler dal najprv zabiť svojho psa, 29. apríla sa oženil so svojou milenkou Evou Braunovou. V bunkri si Hitler vpálil guľku rovno do úst a polovica hlavy sa rozletela. E. Braunová ležala vedľa neho, zomrela na otravu jedom.