Alžbeta I. životopis

Alžbeta I. Anglická kráľovná


Alžbeta často nazývaná Gloriana či kráľovná panna, bola dcrérou kráľa Henricha VIII. a Anny Boleynovej. Svojho otca považovala za nesmrťeľnú legendu a svoj veľký vzor. Behom svojho 45-ročného panovania skĺbila kráľovské cnosti s ženskou diplomaciou a ochránila svoje kráľovstvo pred domácimi aj zahraničnými politickými nepriateľmi. Alžbeta sa narodila na Greenwichskom dvore mimo Londýna 7. septembra 1533. Alžbetina matka bola Anna Boleynová, s ktorou sa chcel kráľ Henrich zosobášiť po rozvode s Katarínou Aragónskou. Tento rozvod pápež nedovolil, preto sa Henrich VIII. oddelil od katolíckej cirkvi a založil novú anglikánsku cirkev. Zosobášil sa s Annou ale v roku 1536 bola popravená .Ako nepohodlná manželka bola obvinená zo zrady.

Alžbeta bola vychovávaná na vidieku, ďaleko od kráľovského dvora. Mala dobré vzdelanie a študovala rovnaké predmety ako jej nevlastný brat Edward. V roku 1547 kráľ Henrich VIII. zomrel a na trón nastúpil kráľ Edward VI. . Vo veku 15 rokov po 6 rokoch vlády zomrel a kráľovnou sa stala Henrichova staršia dcéra Mary v roku 1553. Bola stúpenkyňou katolíckej cirkvi ale narážala na odpor protestantov a to viedlo k upáleniu 300 protestantov .
V roku 1558 kráľovná Mary zomrela a na trón nastúpila Alžbeta, tento deň sa po mnoho rokov slávil ako štátny sviatok. Alžbeta sa z krátkej Marynej vlády poučila, vyvarovala sa násila medzi katolíkmi a protestantmi a nechala ich voľne vyznávať ich vieru. Alžbeta vládla s pomocou tajnej rady a parlamentu. Jej prvým rozhodnutím bolo vymenovanie Wiliama Cecila /neskôr Lord Burghley/ do úradu hlavného ministra, v ktorom zostal 40 rokov. Očakávalo sa, že Alžbeta sa vydá a bude mať deti. Aj keď filrtovala s mnohými mužmi nikdy si žiadneho nevybrala za manžela , asi sa nechcela o kráľovské žezlo deliť s kráľom. Alžbeta bola umiernená protestantka. Stala sa najvyššou guvernérkou anglikánskej cirkvi.
V roku 1563 položila základy doktríny anglikánskej cirkvi. V prvej dekáde svojej vlády dokázala udržať dobré vzťahy s Francúzskom a Španielskom, potom sa však objavili problémy. Nepriateľstvo medzi Anglickom a Španielskom vyústilo v roku1585
Keď Alžbeta poslala vojenskú pomoc protestantským povstalcom v Nizozemsku. Táto udalosť bola dôležitým medzníkom v otvorenom boji medzi Španielskom a Anglickom. O rok neskôr sir Francis Walsingham odhalil sprisahanie proti Alžbete. Sprisahanci chceli jej smrť a na trón dosadiť Alžbetinu príbuznú Mary Stuartovú, kráľovnú škótsku.

Alžbeta Mary uväznila a v roku 1587 ju po dlhom váhaní dala popraviť. Poprava Mary povzbudila Španielsko k útoku na Anglicko. V roku 1588 bolo Španielske loďstvo definitívne porazené v bitke u Gravelines. Alžbeta stála na čele veľkého dvora , ktory počas jej panovania žil v niekoľkých kráľovských palácoch- Hampton Court, Greenwich, Richmond, Whitehall a Windsor. Nikdy nebývala v londýnskom Toweri, ktorý bol miestom jej dvojmesačného väznenia počas panovania jej sestry Mary. Každé leto podnikala kráľovná cesty do južného a stredného Anglicka, aby propagovala popularitu kráľovského dvora. Kráľovná mala hŕstku obľúbených dvoranov, v ktorých spoločnosti sa rada bavila. Nazývala ich svojimi obľúbencami a vyžadovala od nich neobmedzenú lásku a poslušnosť. Alžbeta aj s pribúdajúcimi rokmi nestratila zmysel pre nákladný odev a vypracované klenoty. Považovala za povinnosť byť stále upravená a predstierať večnú sviežu mladosť. Preto nosila parochňu a natierala sa bielym krémom, ktorý zakrýval vrásky a jamky po kiahňach.Jej zdravotný
stav bol aj naďalej dobrý ,len v noci nemohla spávať a preto hrala karty so svojimi obľúbencami.
Kráľovná Alžbeta zomrela 24. marca 1603 v 69 rokoch. Nikdy nevymenovala svojho nástupcu .
Nakoniec sa na trón dostal syn najväčšej Alžbetinej sokyne Mary Stuartovej James VI.
Pohreb kráľovny bol vystrojený grandioznym spôsobom. Lordi pochodovali okolo rakvi a niesli heraldické vlajky. Pochovali ju vo Westminsterskom opátstve.