M.R. Štefánik sa narodil 2.júla 1880 v Košariskách pri Brezovej ako šieste dieťa v rodine národne uvedomelého evanielického kňaza. Po stredoškolských štúdiách odchádza do Prahy študovaťstavebné inžiniersžtvo, ale neskôr si volí štúdium astronómie. Súčasne číta diela významných filozofov, zúčastňuje sa na kultúrnych programoch a prednáškovej aktivite slovenského spolku Detvan. Pod vplyvom pražského prostredia a prednášok hlavného predstaviteľa českých realistov T.G. Masaryka sa zaraďuje medzi svojich slovenských vrstovníkov - hlasistov a spoločne s nimi hľadá nový spôsob aktivizácie slovenskej politiky. Stáva sa predsedom Detvana, oživuje jeho aktivitu v duchu česko- slovenskej kultúrnej vzájomnosti, prispieva do Masarykovho časopisu Čas a v októbri 1904 je promovaný na doktora filozofie.
Ako chudobný slovenský študent nemohol Štefánik počítať s podporou z rodičovského domu a nebolo to inak ani na začiatku jeho vedeckej dráhy. Len vďaka svojej neobyčajnej odvahe, vôľovým vlastnostiam a životnému optimizmu sa mohol koncom novembra 1904 vybrať do Paríža s úmyslom uplatniť sa vo svetovej vede ako neznámy začiatočník. V cudzom svete však musel Štefánik bez finančných prostriedkov, sužovaný bolesťami veľkej choroby žalúdka na svoju príležitosť uplatnenia vo vede najprv mesiace trpezlivo čakať. Keď však prostredníctvom slávneho astronóma C.Flammariona dostáva v apríli 1905 miesto asistenta v Janssenovej Meudonskej hvezdárni, nastáva obdobie jeho vedecko - výskumnej aktivity, ktorá nás fascinuje svojou dynamikou. Už o dva mesiace, stále ešte vyčerpaný chorobou, vystupuje Štefánik na Mont Blanc s poslaním pozorovať Slnko a Mars. Mesiac po riskantnom zostupe z najvyššieho alpského štítu je už členom výpravy do Španielska, kde dosahuje vedecké úspechy v spektrálnych pozorovaniach úplného zatmenia Slnka. Referuje o nich na zjazde Medzinárodnej únie v Oxforde a za necelý polrok prekladá Janssen frasncúzskej Akadémii päť Štefánikových vedeckých prác. V apríli a auguste 1906 podniká ďalšie výstupy do vrcholového laboratória Mont Blanku za pozorovaniami. Uverejnené výsledky týchto Štefánikových výskumov prijíma Akadémia ako nesporný prínos v astrofyzike. Koncom roku sa zúčastňuje astronomickej výpravy do Turkestanu, na spiatočnej ceste navštevuje L.N. Tolstého v Jasnej Poľane a ponáhľa sa k svojim najbližším do rodných Košarísk.