Alexander III. Macedónsky sa narodil na kráľovskom dvore v Pelle roku 356 p.n.l. ako syn a následník macedónskeho kráľa Filipa II. a jeho ženy Olympie. Od malička ho fascinovalo Grécko a všetko s ním spojené. Od roku 342 bol jeho vychovávateľom jeden z najvýznamnejších antických filozofov, Aristoteles. V roku 338 mu otec ako osemnásťročnému zveril útočné krídlo proti spolku Helénov, ktorí sa postavili proti jeho mocenským snahám. No oni neprikladali mladému “nadutému a nasprostastému“ princovi veľký dôraz. Na to kruto doplatili. Bol to totiž práve mladý Alexander, ktorý im šikovným manévrovaním zasadil rozhodujúcu porážku. O rok neskôr vytvoril Filip korintský spolok zo všetkých gréckych miest s výnimkou Sparty, ktorý si vytýčil za cieľ dobyť Perziu s heslom „Pomsta za Xerxa“
Keď sa Filip rozišiel so svojou ženou Olympiou, následníctvo Alexandra bolo ohrozené. Filipa však roku 336 zavraždili. V krátkom čase boli povraždení aj všetci Alexandrovi rivali. Tieto krvavé kúpele rozvírili hladinu nepokojov, no Alexander nezaváhal. Mohol sa spoľahnúť na svoje fantasicky vycvičené a bezvýhradne oddané vojsko. V roku 335 sa dal na celohelénskom kongrese v Korinte menovať za stratéga.
Potom prekročil Dunaj, podrobil si Trákov, neskôr Ilýrov v Albánsku. Nečakane sa obrátil späť na juh a dobyl Téby, centrum, centrum protimacedónskeho odporu. Obyvateľov predal do otroctva. Vzbura gréckych miest stoskotala. Alexander sa vrátil i so svojím vojskom domov a pripravoval výpravu do Ázie, ktorú plánoval už jeho otec. Doma sa dostal do konfliktu so svojím vychovávateľom Aristotelom, ktorému sa nepáčilo jeho povýšené vystupovanie, nesúhlasil s jeho veľmocenskými snahami a nebola mu po vôli ani orientálna nádhera, ktorou sa mladý kráľ čoskoro obklopil. To malo za následok filozofov návrat do Athén.
Roku 334 p.n.l. dvadsaťdvaročný Alexander zveril Macedónsko panovníckej rade a prekročil so 40 000 pešiakmi a 5 000 jazdcami Helespont. Odišiel za svojím snom zjednotiť Východ so Západom a do svojej vlasti sa už nikdy nevrátil. V ďalekom Babylone pokojne očakávali votrelca. Predpokladali, že s maladým, naskúseným panovníkom si ľahko poradia aj satrapovia. Alexander mal z chybného odhadu znovu úžitok a svetová veľmoc na ňom stroskotala. Už pri Graniku, neďaleko pobrežia, odstránil odiel satrapov z cesty a získal tak nadvládu nad celou Malou Áziou. Oslobodil grécke mestá v Jónii, kde ustanovil demokratické vlády.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Alexander Veľký životopis
Dátum pridania: | 09.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Domique | ||
Jazyk: | Počet slov: | 930 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 5m 50s |
Pomalé čítanie: | 8m 45s |
Zdroje: Ľudia, ktorí zmenili svet, Veľké civilizácie, Kronika ľudstva
Podobné referáty
Alexander Veľký životopis | SOŠ | 2.9313 | 817 slov | |
Alexander Veľký životopis | SOŠ | 2.9603 | 694 slov |