Hneď prvá z Lutherových wittenberských téz poukazovala na to, že sa peniaze bohorúhačsky kladú na jednu rovinu s odpúšťaním hriechov : Keď náš pán a učiteľ Ježiš Kristus hovoril : Čiňte pokánie !, tak chcel, aby celý život veriacich bol pokáním. Aký to bol človek, ktorý sa opovážil postaviť proti pápežovi a cirkvi ? Keď sledujeme jeho životnú dráhu, sotva nájdeme jednoznačnú odpoveď na túto otázku. Narodil sa 10. novembra 1483 v Eislebene, v Harzi. Jeho otec bol baník a neskôr sa stal majiteľom malého banského podniku. Pôvodne mal študovať právo. Rodina sa chcela cez neho sociálne povzniesť. Len čo však prišiel na vysokú školu do Erfurtu, nečakane prerušil štúdium a stal sa mníchom. Keď raz za búrky udrel blesk tesne vedľa neho, zaprisahal sa, že vstúpi do kláštora. Na toto rozhodnutie muselo v Lutherovi dozrievať dávno predtým, bol totiž od prírody tak hlboko nábožensky založený, že si ho ozaj ťažko možno predstaviť ako svetského človeka. Od následného legendárneho pribitia wittenberských téz ho vtedy delilo ešte dvanásť rokov, no výsledný revolučný výbuch pomaly narastal, a to v náboženskej, nie morálnej oblasti, aj keď si to Luther sám uvedomil až neskôr. Z Písma Svätého, ktoré študoval, sa mu neodbytne vynárali dva hlboké poznatky : po prvé, že človek vo svojej nedokonalosti a hriešnosti môže dosiahnuť spasenie len z Božej milosti, po druhé, že človek môže predstupovať pred tvár Božiu sám a nepotrebuje na to ako sprostredkovateľa kňaza, ani pápeža. Jedine z Písma Svätého sa dozvie pravdu Božiu, všetky nariadenia cirkvi a koncilov sú proti Písmu nedokonalé, ba ničotné. Lutherove tézy sa v celom Nemecku stretli s vrelým súhlasom. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa konečne začína vytúžená, hlboká reforma cirkvi. Rozvinuli sa dišputy medzi Lutherom a ďalšími teológmi, odznievali veľké kázne z úst reformátorov, ktorí sa pridali k Lutherovi.