Milan Rastislav Štefánik sa narodil v malej obci Košariská, ktoré sa ešte pred nedávnom delili na Horné a dolné. Najstaršie správy o rode Štefánikovcov siahajú až kdesi do začiatku 17. storočia, ale poďme k jeho rodičom. Otec Pavel Štefánik sa narodil v rodine krejnianskeho farára, tiež Pavla. Krajanský farár Pavel Štefánik si zobral za manželku Ľudovítu Šulekovú, sestru Vilka Šuleka. Bolože to radosti 21, júla keď sa narodil malý Milan. Detstvo mu ubiehalo v utešenom prostredí veľkej záhrady a blízkych lesov. Ako chlapec rád čítal a čičral sa v záhrade, kde mal svoju osobitnú hriadku. Na jeseň roku 1886 začal chodiť do ľudovej školy .
Študoval na univerzite v Prahe a krátko vo Švajčiarsku v Zurichu, získal kvalitné a všestranné astronomické vzdelanie. Vo svojom odbore nemal nádej získať zamestnanie na Slovensku ani v českých krajinách , odišiel ho hľadať do Francúzska. Prostredníctvom známeho astronóma C. Flammariona sa stal pracovníkom Meudonskej hvezdárne profesora Janssena, neskôr riaditeľom observatória na najvyššej hore Európy Mont Blancu. Astronomické záujmy, najmä pozorovania, ho zaviedli do mnohých ďalších krajín. Venoval sa najmä astrofyzike, úspechy dosiahol v spektrálnych pozorovaniach úplného zatmenia slnka. Napísal viacero štúdií. Francúzska astronomická spoločnosť mu udelila janssenovu medailu. Vyšiel z národno uvedeomelého prostredia, až romanticky miloval svoju vlasť. Počas štúdií v Prahe patril k najaktívnejším členom spolku slovenských vysokoškolákov Detvan, začas bol i jeho predsedom. Ovplyvnilo ho učenie profesora Masaryka, ktorého prednášky navštevoval a dôverne sa zblížil s jeho rodinou. Aj počas pôsobenia v cudzine a pri občasných návštevách rodičov sa zaujímal o riešenie problémov Slovenska. V roku 1912 prijal francúzske štátne občianstvo. Pri svojich výskumných cestách plnil aj rôzne diplomatické či iné úlohy, získal si uznanie i prístup do najvyšších spoločenských kruhov, 1914 bol vyznamenaný rytierskym krížom Čestnej légie. Po vypuknutí 1. Svetovej vojny vstúpil do francúzskej armády, v januári 1915 sa dobrovoľne prihlásil k letectvu. Navrhol plán vybudovania vojenskej meteorologickej služby a sám zriaďoval prvé stanice. Na fronte pri Arsase robil výzvedné lety, v máji 1915 ho prevelili na srbský front.