Po otcovi zdedila Mária Terézia tri veľké územia (rakúske, uhorské a české)spolu s množstvom menších deržáv. Prechod vlády v najväčšom stredoeurópskom súštátí do rúk tejto ženy bol dlho a starostlivo pripravovaný. Aj tak neprebehol hladko.
Cisár Svätej ríše rímskej Karol IV. mal so svojou manželkou Alžbetou Kristínou Brunšvickou jedného syna a tri dcéry. Syn Leopold Ján zomrel niekoľko mesiacov po narodení a nového mužského potomka sa Habsburg nedočkal. Aby zaistil nedeliteľnosť monarchie pozmenil tzv. ,,pragmatickú sankciu“, nástupnícky rád v prospech svojej najstaršej dcéry Márie Terézie.
Krásna a temperamentná svetlovláska bola po dlhých jednaniach a množstvách ústupkov prijatá zdedenými zemami i hlavnými európskymi mocnosťami, ale čoskoro sa ukázalo, že písané zmluvy sú len obyčajné zdrapy papiera.
Panovníčka
Keď Mária Terézia usadla na trón vo svojich 23 rokoch na trón, všetci okolitý panovníci sa snažili odtrhnúť z rakúskej monarchie kúsok územia pre seba. Súčasný útok pruských, bavorských, francúzskych a saských vojsk predznamenával v očiach súčasníkov takmer istú katastrofu. Najprv bolo obsadené Sliezko a časť Rakúska. Vzápätí v Prahe holdovali Česi novo uznanému kráľovi Karlovi Albertovi z rodu bavorských Wittelsbachov.
Márii Terézii zostalo jediné útočisko- Uhorsko. Kto by nepoznal preslávený obraz všetkými opustenej mladej kráľovnej s novorodeniatkom v náručí (neskôr Jozef II.), ako stojí pred prešporským snemom a žiada uhorských magnátov o naliehavú pomoc. S vytasenými mečmi vraj horlivo prisahali, že nenechajú svoju kráľovnú na holičkách. Mária Terézia im to nikdy nezabudla. Zradným Čechom síce skoro odpustila, ale v jej vzťahu k nim bol vždy cítiť chlad a odstup. V tejto súvislosti je pochopiteľné, že sa pri jednej príležitosti vyslovila o českej kráľovskej korune ako o „bláznivej čapici“(Narrenhäubel).
František Štefan
Premenlivosť vtedajších národných vzťahov a veľkú hru diplomacie na svojej koži zažil i manžel Márie Terézie František Štefan Lotrínsky. Čoskoro po jeho nástupe k moci obsadilo Lotrínsko Francúzsko a neskôr ho musel odstúpiť inému kandidátovi výmenou za uvolnené Toskánsko v Taliansku. Po smrti bavorského kráľa Karola Alberta, rímskeho cisára a českého „protikráľa“ prešla na Františka Štefana cisárska koruna. Máriu Teréziu nazývali súčasníci a neskoršie tradície cisárovnou, ale v rímskonemeckej ríši nikdy nevládla. Skutočným cisárom bol jej manžel a neskôr(od roku 1765) túto hodnosť prevzal syn Jozef II.