Mária Terézia
Mária Terézia bola na čele habsburgskej monarchie v rokoch 1740 – 1780. Narodila sa v roku 1717. Jej otec, Karol VI., nemal žiadneho mužského potomka. Preto sa snažil zabezpečiť nástupníctvo Habsburgovcov aj po ženskej vetve. V r. 1713 vydáva Pragmatickú sankciu ako dodatok ku Satumárskemu mieru. Napriek tomu bol nástup Márie Terézie na trón veľmi problematický. Po smrti svojho otca bola v r. 1740 vo Viedni korunovaná za rakúsku arcivojvodkyňu, V r. 1741 v Bratislave za uhorskú kráľovnú a v r. 1743 v Prahe za českú kráľovnú. Výbojní susedia však neuznali Pragmatickú sankciu a tak sa začína vojna o rakúske dedičstvo (1740 – 1748). Boli to hlavne bavorský kurfist Karol Albrecht a pruský kráľ Fridrich II., ktorí za pomoci Francúzska napadli Sliezsko. Vo vernosti zaváhala aj česká a rakúska šľachta. A tak sa kráľovná už v r. 1741 obracia na uhorskú šľachtu. Zorganizuje v Bratislave snem, kde celú šľachtu natoľko ovplyvní, že jej s vytasenými šabľami sľubuje „moriamur pro regina nostra“ , čo znamená „pre kráľovnú obetovať život a krv“. Uhorská šľachta rýchlo zmobilizuje 60 – tisícovú armádu, zloženú zväčša z nevoľníkov, ktorá rýchlo zaženie hrozbu výbojných susedov. Územie Moravy a Sliezska sa oslobodzuje Vratislavským mierom v r. 1742, územie Čiech Drážďanským mierom v r. 1745. Panovníčka stráca priemyselné Sliezsko, ale dosiahla vyhlásenie svojho manžela Františka Lotrinského za nemeckého cisára, čím sa sama stáva rímsko – nemeckou cisárovnou. Zaviazaním sa uhorskej šľachte nemohla v Uhorsku uplatniť svoju absolutistickú vládu, ale v západnej časti monarchie už v r. 1749 zlučuje najvyššie orgány Čiech a Rakúska do jedného. V r. 1751 zvoláva do Bratislavy snem, kde žiada uhorskú šľachtu o pomoc vo vojne za opätovné získania Sliezska. A tak rozpútava ďalšiu, tentoraz sedemročnú, vojnu (1756 – 1763). Po únavnej vojne a za výdatného zásahu Ruska sa konečne podpisuje mier. Rakúsko síce Sliezsko nezískalo naspäť, ale Fridrich II. prisľúbil pomoc pri zvolení Jozefa, najstaršieho syna Márie Terézie, za nemeckého cisára.
Zdĺhavé a pre krajinu vyčerpávajúce vojny, ktoré Mária Terézia viedla po nástupe na trón, ju postupne priviedli na myšlienku nevyhnutnosti hospodárskych reforiem. V duchu osvietenských teórií sa snažila vyzdvihnúť monarchiu ako po hospodárskej, tak po kultúrnej stránke. Uvedomovala si však rozdielne krajinské zriadenie monarchie, a z toho vyplývajúce ťažkosti a rozdielnosti v zavádzaní reforiem.