Po výsluchu množstva svedkov, ktorí boli prítomní v bunkri a počuli výstrel, dospeli Rusi k názoru, že tento výstrel vypálil buď Hitlerov komorník Linge, alebo jeho zástupca Gunsche, ktorí jednali patrne na Hitlerov príkaz, aby bola jeho smrť istá. Ďalšie detaily vyšli najavo v rozhovoroch s niekoľkými Rusmi, ktorí boli do celej záležitosti zasvätení. Telá boli dané do opatery jednotke SMERŠ *, ktorá to ohlásila priamo Stalinovi. Ten však nebol spokojný a nariadil druhú pitvu. Tá potvrdila predchádzajúce nálezy. To čo z tiel ostalo, bolo pochované v jednej z garáži v Magdeburgu a prekryté asfaltom. Hitlerove orgány, behom pitvy uložené do fliaš, boli, opäť na Stalinov príkaz, prevezené do Kremľa. 7.mája 1945, deň pred prvou pitvou, neuspela snaha generála Donitze vyhnúť sa kapitulácii. Generál Jodl a admirál Von Friedeberg svojimi podpismi bezpodmienečnú kapituláciu všetkých nemeckých ozbrojených síl potvrdili. Tretia ríša vydržala bez svojho zakladateľa iba jeden týždeň. Na rozdiel od Mussolíniho, ktorý ukončil kariéru ako zlomený človek a utečenec si Hitler život vzal. Zakončil ho vzdorovito, bez jediného slova ľútosti alebo výčitiek svedomia, s vierou v seba samého ako nepoškvrneného človeka, vyvoleného Osudom. Ak koniec znamenal porážku, potom bola chyba na strane druhých, ktorým sa nepodarilo zvládnuť svoju úlohu. I tvári v tvár smrti a zničenému režimu, ktorý vytvoril, bolo patrné, že je to stále ten istý Hitler s myslením takisto uzavretým podnetom ako pred 20 rokmi, keď písal svoj „Mein Kampf“, z ktorého by sa dala bez problémov prevziať väčšina toho, čo vyslovil vo svojom politickom závete.

* kontrarozviedka s názvom „SMERť Špionam“, ktorú založil Stalin v r.1942, a ktorá sa zodpovedala priamo jemu osobne.