Jeden z bratov jeho priateľa Paula Raphaela sa dobre poznal so slávnym letcom Framanom, čo chcel Štefánik využiť na vyžiadanie si odporúčania. O pár mesiacov mu bolo vyhovené. Štefánik vidí v prvej svetovej vojne iskierku nádeje pre Slovensko. Prípade, že bude rakúzsko-Uhorsko porazené, je možné uskutočniť vytvorenie samostatného Československého štátu. Rozhodne sa vstúpiť do letectva, ktoré ho vždy lákalo. Vojenskú službu začal v leteckej škole v Chartres 28. januára 1915. 11.4. 1915 spolu s hodnosťou desiatnika získal diplom pilota pre litadlá typu Maurice Farman a už začiatkom mája ho povýšili na nadporučíka. 13. mája 1915 priletel na front. Počas výskumných nad nepriateľom bolo pár krát jeho lietadlo zasiahnuté črepinami z granátov. Milan Rastislav Štefánik uplatnil svoju vynaliezavosť nielen pri pilotovaní, ale i pri zdokonalení pozorovacích a bombardovacích prístrojov. Jeho bojová činnosť v 10. armáde rozhrala významnú úlohu v boji pri Artois (9. máj - 18. jún), kde sa zaslúžil o zorganizovanie meteorologickej služby na francúzskom fronte. Generál Weygand mu spomenul škody, ktoré spôsobil uragán vojenským balónom. Štefánik ihneď navrhol, ako takýmto situáciám predchádzať a ihneď dostal dovolenku, aby mohol priniesť potrebné prístroje z Paríža. Tak as zrodila prvá stanica meteorologickej služby vo francúzskej armáde. Do tohto obdobia spadá prvý Štefánikov pokus organizovať československých dobrovoľníkov do osobitného vojenského útvaru. Súrnym listom sa obrátil na priateľa Ludvíka Strimpla, ktorého žiadal, aby mu pomohol nájsť mladých, silných a odvážnych krajanov. Zakrátko odišiel do Lyonu medzi dobrovoľníkov, ktorí sa zranení vrátili do svojej garnizóny cudzineckého pluku. Našiel tu i Slováka Ivana Kadavého, ktorému povedal, že od ministra vojny dostal povolenie utvoriť z vojakov bývalej roty Nazdar československú eskadru, preto potrebuje 6 mužov, ktorí pôjdu na výcvik do leteckej školy v Chartres a potom budú bojovať pod jeho velením. Po skončení leteckého výcviku boli títo dobrovoľníci pridelení k francúzskym jednotkám. Medzitým Štefánik navštívil južný front. Dňa 20. novembra sa rozhodlo, že eskadra bude ustupovať pešo. Keď major oznámil nevládnemu Štefánikovi, že ho jedno zo štyroch lietadiel odvezie do bezpečia, bránil sa tomu, lebo nechcel aby eskadra pre neho prišla o pilota a lietadlo. Bol odhodlaný zomrieť. Veliteľ však dal príkaz francúzskemu letcovi, aby Štefánika odviezol do Valony. Počas cesty však pristali v Rím,e kde bol Štefánik hospitalizovaný a odtiaľ aj podal obšírnu správu o situácii na Balkáne. Keď sa 4.