Mala odstrániť dovtedajší systém prakticky nekontrolovateľného vykorisťovania poddaných zemepánmi, čím sa zároveň sledovalo zabezpečenie daneschopnosti poddaného obyvateľstva voči štátu. Podstatu celej regulácie tvorila klasifikácia obcí a určenie rozsahu sedliackej usadlosti, pričom sa bral ohľad aj na kvalitu pôdy. Nová udalosť mala v úrodnejších krajoch okolo 10 – 12 ha oráčin a lúk, v menej úrodných asi 15 ha i viac. Povinnosti poddaných boli ročne 52 dní roboty na panskom so záprahom alebo 104 dní ručnej, pešej roboty, odviesť deviatok z úrody, holbu masla , 2 kurence, 2 kapúnov a 12 vajec, narúbať a odviesť na určité miesto siahu dreva. Regulácia sa v slovenských župách vykonala v roku 1768 – 1773 a ňou vynesením ustanovenia zostali až do konca feudalizmu základnom vzťahu medi pánom a poddanými. Pôda odchytená v týchto urbároch prešla po roku 1848, respektíve roku 1853, keď vyšla definitívna zákonná úprava, do úplného vlastníctva bývalých poddaných. I takou reformou, ktorá mala veľký význam, bola školská reforma nazývala Ratio educationis, ktorá nadobudla platnosť roku 1777. Po prvýkrát sa tu venovala pozornosť aj budovaniu nižšieho ľudového školstva, postupne sa zvýšila aj vzdelanostná a kultúrna úroveň širokých vrstiev obyvateľstva, dovtedy zväčša negramotných. Školy boli rozdelené do kategórií podľa toho, kde sa nachádzali (dediny, mestečká, mestá ) a pre každý typ sa vypracovali učebné osnovy. V najvýznamnejších mestách sa mali zriadiť ešte náročnejšie školy (hlavné alebo normálne). Na nich sa mali pripravovať aj adepti učiteľstva, lebo reformátori dobre vedeli, že pokrok sa v tomto smere nedosiahne, ak sa nezvýši úroveň prípravy učiteľov. Na nových školách sa malo učiť v národných jazykoch, latinčina bola vyučovacím predmetom iba na hlavných a normálnych školách. Reforma sledovala zjednotenie celého školského systému pod kontrolou štátu. To sa však podarilo iba čiastočne, a to pokiaľ išlo o katolícke školy. Predstavitelia protestantov sa totiž obávali, že by sa porušením školskej autonómie obmedzili aj ich náboženské slobody. Nevyriešil sa ani problém školopovinnosti mládeže. Aj napriek nedostatkom znamenalo Ratio educationis veľký pokrok ľudového školstva a vzdelania.