Galileo Galilei životopis

Galilei pôsobil ako profesor matematiky v Padove v Taliansku a svojou vedeckou prácou si vydobyl slávu a uznanie. Niektorý terajší vedci ho aspoň čiastočne považujú za otca novodobej vedy kvôli tomu, že odmietol učiť o nových predstavách, kým sa nepresvedčil, že boli náležite experimentálne preverené. Len čo sa však utvrdil v tom, že veda pravdivosť voľačoho potvrdila, stál za tým, nech mu to spôsobovalo akékoľvek nepríjemnosti. Galilei nesmierne prispel k rozvoju modernej vedy. Vyznamenal sa tým, že objavil pohybové zákony. Vypočítal napríklad, čo sa deje, keď nejaká guľa padá z výšky na zem. Bez ohľadu na to aké veľké gule v pokuse použijeme, miera ich zrýchlenia je vždy rovnaká. Čokoľvek hovoria príbehy, preveriť sa to dalo jednoducho. Stačilo pustiť dve gule s rozdielnou hmotnosťou a veľkosťou po jednej a tej istej naklonenej rovine a nebolo ich kvôli tomu treba zhadzovať z vrcholu šikmej veže v Pise. Celkový záver je, že všetky telesá padajú s rovnakým zrýchlením, pokiaľ im v tom nebráni nejaká iná sila, by znel rovnako. Na dôvažok, keď podobne ako Galilei použijeme naklonenú rovinu, ľahšie zmeriame čas a pozorujeme, ako sa gule pohybujú. Galilei tak vytvoril základy pre pochopenie gravitácie, čo bol významný krok v ďalšom rozvoji vedy. Avšak bezprostredne dôležitejšie boli skôr niektoré iné z jeho pozorovaní, ktoré napokon privodili konflikt medzi cirkvou a vedou. Podarilo sa mu to, lebo používal podstatné technické zdokonalenia. Niežeby od základu vynašiel astronomický ďalekohľad, mal však toľko dôvtipu, že ho poskladal z toho, čo zhotovili iný. Šošovky sa vtedy už istý čas používali vo zväčšovacích prístrojoch, ibaže jedinou šošovkou sa dalo dosiahnuť len veľmi malé zväčšenie. Na to, aký to má účinok keď hľadíme cez dve šošovky zároveň, údajne prišli len náhodou dve deti, hrajúce sa v jednom amsterdamskom obchode s vedeckými prístrojmi. Majiteľ obchodu vzápätí vybavil oba konce trubice šošovkou a začal ju predávať ako zväčšovací prístroj. Ešte prv, než Galilei roku 1609 zamieril takúto trubicu na nebo a použil ju ako ďalekohľad, holandský vedec Leeuwenhoek ju využil ako mikroskop. A pohľad, ktorý sa Galileimu naskytol, ho presvedčil o pravdivosti kopernikovského heliocentrického modelu vesmíru. Taliansky profesor verejne a pritom nahlas vyslovil prinajmenšom pre cirkev ohromujúce tvrdenie, že veda sa viac nemôže zasadzovať za Ptolemaiov geocentrický model.

K tomuto presvedčeniu dospel tak rýchlo preto, že ďalekohľad odhalil všemožné nepravidelnosti, ktoré spochybnili názor, že vesmír tvoria kružnice a telesá guľatého tvaru. Na bližších nebeských telesách bolo vidieť fľaky, aké vytvárajú slnečné škvrny a mesačné krátery. Avšak Galilei spozoroval cez svoj ďalekohľad dva úkazy, ktoré zasadili ptolemaiovskému vesmíru smrteľný úder. Prvý spočíval v tom, že Jupiter má mesiace, ktoré okolo neho obiehajú. (Cirkev sa odjakživa hlásila k ptolemaiovskému vesmíru, lebo v ňom mohol celý vesmír obiehať okolo Zeme. Teraz sa však objavili nebeské telesá, ktoré zjavne krúžili okolo čohosi iného.) Druhý Galileim pozorovaný jav mal podobu tieňov na povrchu Venuše. Skúmaním, ako sa obrysy týchto tieňov časom menia, vyšlo najavo, že musia mať pôvod v tom, ako Venuša obieha okolo Slnka. Argumenty, na ktorých spočíval geocentrický vesmír, padli. Kopernikovský model pôsobil oveľa dôveryhodnejšie. Cirkev sa tentoraz netvárila tak ľahostajne ako predtým, čo malo tri hlavné príčiny. Po prvé nemohlo jej byť ľahostajné, do akej miery sa rozšírili Galileiho názory. Galilei totiž svoje predstavy publikoval v taliančine, a nie v latinčine, reči vzdelancov, takže si získal podporu širokej verejnosti. Niektorí konzervatívnejší profesori na to zareagovali tak, že naliehali na cirkev, aby opätovne potvrdila platnosť ptolemaiovského pohľadu na vesmír. Po druhé Galilei prilial oleja do ohňa, keď navrhol, aby sa Biblia všade tam, kde odporuje zdravému rozumu a vede, chápala alegoricky. Povedal aj to, že kto nechápe jednoznačnú logiku dôkazov proti geocentrickému vesmíru, je obmedzenec. A to sa už rovnalo rúhaniu, veď vlastne povedal, že pápež a jeho poradcovia sú obmedzený. Po tretie katolícku cirkev ohrozoval nástup protestantizmu. Roku 1616 cirkev vyhlásila Kopernikovo učenie za falošné a Galileiho odsúdila na to, aby sa ho zriekol. Urobil teda ako mu prikázali a roku 1623 sa zdalo, že za svoju poslušnosť sa dočká odmeny. Nový pápež bol priateľ profesora Galileiho. Pápež na Galileiho nápor privolil, aby Galilei zverejnil nový výklad tradičného ptolemaiovského i kopernikovského modelu vesmíru, nesmel sa však postaviť ani za jeden z nich. Galilei napísal novú knihu a hoci dodržal všetky podmienky, vyvolal ešte mohutnejšiu vlnu podpory pre Kopernikovo učenie. Cirkev ho nakoniec odsúdila na domáce väzenie. Galilei síce splnil, čo mu cirkev prikázala, no prevládala už mienka, že veda preukázala nové skutočnosti o vesmíre, ktoré nemôže vymazať ani náboženská dogma.

Zdroje:

Vesmír Stephena Hawkinga -