Využívanie LPG v motorových vozidlách je z technického hľadiska overené a bezproblémové. Vyžaduje si však isté úpravy vozidla. V naftových motoroch sú nevyhnutné malé úpravy spojené so zabudovaním zapaľovacej sviečky a elektrického systému. Dnes existujú aj vozidlá využívajúce tzv. duálny systém, v ktorom malé množstvo nafty sa využíva na zapálenie zmesi LPG a vzduchu. Konverzia motorov na LPG nie je náročná, vyžaduje si však odborný zásah. LPG sa ako palivo pre motorové vozidlá používa už viac ako 60 rokov a vo svete jazdí viac ako 5 milión takýchto vozidiel. V krajinách OECD sa toto palivo podieľa piatimi percentami na celkovej spotrebe palív v doprave. Krajiny s najvyšším počtom vozidiel jazdiacich na LPG sú Taliansko, USA a Kanada a Holandsko.
Kvapalný propán-bután je ako palivo pre motorové vozidlá dostupný aj u nás a bežne sa využíva v autobusoch aj v osobných vozidlách. Spotreba LPG je približne o 1,5 litra na 100 km vyššia ako v prípade benzínu pre štandardné osobné vozidlo (spotreba cca 8 l/100 km). K nákladom je však potrebné pripočítať úpravu vozidla. Tieto investície sa však majiteľovi vrátia už pri najazdení 15 tis. až 20 tis. km. Výhody
· nižšie emisie oxidu uhoľnatého, oxidov dusíka, tuhých častíc a organických látok
· nízka cena
· keďže LPG horí čistejšie ako benzín, motor vydrží viac a vyžaduje si aj menšie náklady na údržbu
· (olej, olejový filter, sviečky aj samotný motor vydržia až 3x viac)
· údržba je takmer zanedbateľná v porovnaní s naftovými vozidlami
· bežné vozidlá môžu byť upravené pre jazdu na LPG v priebehu jedného dňa
· v Európe existuje rozvinutá distribučná sieť zásobovania propánom
· spaľovanie LPG má za následok nižšiu hladinu hluku asi o 5 decibelov v porovnaní s naftovými motormi
· LPG si nevyžaduje obohacovanie zmesi počas studeného štartu motora
· existujúca infraštruktúra
Nevýhody
· zaobchádzanie s LPG si vyžaduje osobitné opatrenia z hľadiska bezpečnosti
· z hľadiska výrobnej kapacity súčasných rafinérií len asi 15% vozidiel by mohlo jazdiť na LPG
· (väčšie množstvo by vyžadovalo špeciálne úpravy v rafinériách a teda aj vyššie náklady)
· vozidlá sú vzhľadom na potrebu väčšej palivovej nádrže ťažšie
2.2. ZEMNÝ PLYN
Charakteristika
Zemný plyn je palivom s vysokým oktánovým číslom a je vhodný ako náhrada za klasické palivá pre motorové vozidlá. Zemný plyn sa skladá z 88% až 96% z metánu s malým množstvom alkánov, propánu a butánu.
Využitie
Vozidlá na zemný plyn nie sú nové. V mnohých krajinách sa využívali už pred 50 rokmi. Vo svete sa objavilo veľké množstvo autobusov jazdiacich na plyn hlavne po druhej svetovej vojne, kedy sa prejavil výrazný nedostatok ropy. Zemný plyn sa využíva v motorových vozidlách v mnohých krajinách sveta a podľa dostupných údajov sa na cestách v súčasnosti pohybuje viac ako jeden milión takýchto vozidiel. V súčasnosti sa stlačený zemný plyn využíva ako palivo hlavne v mestských autobusoch, nakoľko v nich je umiestnenie veľkej tlakovej nádrže oveľa jednoduchšie ako v osobnom vozidle.
V motorovom vozidle si podobne ako v prípade LPG použitie zemného plynu vyžaduje upravený zapaľovací systém s výhodami a nevýhodami rovnakými ako pre LPG. Zapaľovanie zmesi vzduch/plyn je kontrolované kyslíkovou sondou. Používanie zemného plynu si vyžaduje jeho skladovanie v nádrži a to buď v plynnej-stlačenej forme (CNG) alebo kvapalnej forme (LNG). Vozidlá si vyžadujú osobitné tlakové nádrže. Palivová nádrž so stlačeným zemným plynom vedie aj k zvýšeniu hmotnosti vozidla. V prípade autobusov to napr. znamená, že na dosiahnutie rovnakého dojazdu býva palivová nádrž s plynom asi 5-krát ťažšia ako nádrž s naftou a súčasne zaberá asi 7-krát väčší objem. Všetky technologické prvky pre vozidlá na stlačený zemný plyn sú však bežne dostupné na trhu.
Vozidlá na stlačený zemný plyn si vyžadujú aj iný systém zásobovania a čerpania pohonných hmôt, pretože tlak plynu v nádrži je vyšší ako napr. tlak v plynových potrubiach. Čerpanie paliva sa uskutočňuje na kompresných staniciach, ktoré z hľadiska ich logistiky v praxi umožňujú rýchle alebo pomalé čerpanie. Rýchle čerpanie trvá približne 10 až 15 minút, v prípade pomalého čerpania celý proces trvá 6 až 8 hodín. Zásobovanie palivom je spravidla možné dvoma spôsobmi: existujúcimi plynovými potrubiami alebo cisternami do čerpacích staníc. Tu sa plyn skladuje v tlakových nádržiach, ktoré sa periodicky doplňujú.
