Základné ekonomické pojmy

Základné ekonomické pojmy

Ekonómia - je jednou z najmladších vied. Zameriava sa na skúmanie hospodárskej činnosti ľudí smerujúcej k nadobúdaniu a používaniu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ľudské potreby. Predstavuje systém poznatkov a názorov o tom, ako spoločnosť rozhoduje o využití vzácnych zdrojov na výrobu vzácnych statkov a o ich rozdelení medzi rôzne skupiny obyvateľstva.

Podľa toho, ako ekonómia pristupuje ku skúmaným otázkam, rozlišujeme pozitívnu a normatívnu ekonómiu:

•Pozitívna ekonómia - konštatuje fakty, objasňuje javy ekonomického života a vzťahy medzi ekonomickými subjektmi. Zisťuje ako sa navzájom ovplyvňujú spotrebitelia a podniky a ako funguje celé hospodárstvo. Skúma javy také, aké sú a nezaoberá sa tým, aké by mali byť.

•Normatívna ekonómia - zaoberá sa výsledkami ekonomickej činnosti z hľadiska toho, čo je pre človeka dobré a čo zlé. Dáva návody a odporúčania, ako riešiť konkrétne problémy. Usiluje sa vytvoriť model dokonalého ekonomického systému.


Mikroekonómia a makroekonómia

-Ekonómiu delíme podľa toho, ako skúma jednotlivé ekonomické javy a procesy.


Mikroekonómia - skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov. Sú to spotrebitelia, domácnosti, podniky atď. Objasňuje, ako napríklad firmy rozhodujú o tom, čo majú vyrábať alebo na základe čoho sa jednotlivci a domácnosti rozhodujú, čo a v akom množstve budú kupovať na trhu.

Makroekonómia - sa zaujíma o fungovanie ekonomiky ako celku. Zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb, mierou nezamestnanosti, mierou inflácie atď.

Ekonomika - je hospodárska činnosť ľudí, ktorá má konkrétne ciele a určitý spôsob organizácie. Je to praktická hospodárska činnosť ľudí zameraná na uspokojovanie potrieb.


Hospodárske systémy:

•Príkazová ekonomika - predstavuje ekonomický systém, v ktorom vláda rozhoduje o výrobe, rozdeľovaní a spotrebe. Ide o riadenie ekonomiky príkazmi, plánovanými normatívami a direktívami z jedného štátneho centra. (ekonomika komunistických krajín)

•Trhová ekonomika - je založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. V trhovom hospodárstve sa stretávajú záujmy výrobcov so záujmami spotrebiteľov a vytvárajú sa ceny, ktoré zabezpečujú reguláciu výroby. V čistej podobe, bez zásahov štátu neexistuje.

•Zmiešaná ekonomika - má všetky znaky trhovej ekonomiky. Jej základom je slobodná podnikateľská činnosť, pričom štát zasahuje do chodu hospodárstva a usmerňuje ho niektorými nariadeniami najmä v oblasti daní, úrokových sadzieb atď.
Predstavuje najrozšírenejší typ ekonomiky.


Typy ekonomík:

•Otvorená ekonomika - znamená voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu cez hranice. Je charakteristická pre vyspelé ekonomiky západných krajín, v ktorých sa prejavuje vysokým podielom exportu a importu na národnom produkte. Stupeň otvorenosti ekonomiky môže byť rôzny. Rozširuje svoje vzťahy s okolitým svetom na základe výhodných podmienok.
•Uzavretá ekonomika - znamená obmedzenie zahraničnoobchodnej činnosti ochranárskymi zásahmi, ako sú napr. clá, dovozné prirážky atď. Ochranárska politika smeruje k ochrane domácej výroby pred zahraničnou konkurenciou.

•Prebytková ekonomika - dokáže vyprodukovať viac výrobkov a služieb, ako obyvateľstvo dokáže spotrebovať. Prevláda v nej ponuka nad dopytom.

•Nedostatková ekonomika - ide o tzv. deficitnú ekonomiku, kedy prevláda dopyt nad ponukou. Hospodárstvo nedokáže uspokojiť dopyt po žiadnych tovaroch a službách.

•Tieňová ekonomika - znamená výrobu, predaj a nákup produktov, ktoré hospodárske subjekty nevykazujú. Ide predovšetkým o výrobu a predaj nelegálnych produktov, napr. drog, individuálna výroba alkoholu atď.

Potreby - sú vrodené alebo získané požiadavky človeka, ktoré v ňom vyvolávajú pocit nedostatku. Potreby sa vyznačujú tým, že sa nepretržite vyvíjajú.


Členenie potrieb

Podľa významu, aký majú pre život človeka, sa potreby delia:

1.Základné (primárne, existenčné)
2.Vyššie (sekundárne, získané)

Podľa charakteru potreby delíme:

1.Fyzické- potreba odievania, bývania, výživy
2.Duchovné- súvisia s duševným rozvojom človeka, vzdelávanie, kultúrne využitie
3.Sociálne- týkajú sa medziľudských vzťahov- potreba komunikácie, priateľstvá

Podľa subjektu potreby delíme:

1.Individuálne- sú to potreby jednotlivých ľudí
2.Skupinové- zahŕňajú potreby skupiny ako celku
3.Spoločenské- potreby celospoločenského charakteru, napr. ochrana životného prostredia


Statky a služby

Statok- je každá vec, ktorá uspokojuje potrebu človeka. Statky môžu byť výsledkom prírodných procesov alebo výsledkom výroby. Vyrobeným statkom hovoríme výrobky. Ak sa nejaký statok kupuje a predáva, stáva sa tovarom.

Členenie statkov:

Podľa dostupnosti alebo množstva, v akom sa statky vyskytujú, poznáme:

1.Voľné statky- sú tie čo sa nachádzajú v prírode a sú prístupné každému, bez toho aby sa predávali a kupovali
2.Vzácne statky- ekonomické- sú tie, ktoré sú výsledkom výrobnej činnosti. Vyskytujú sa v obmedzenom množstve v porovnaní s potrebami, a preto treba rozhodovať, akým spôsobom ich rozdeliť.

Podľa formy, v akej sa vyskytujú:

1.Hmotné statky- sú užitočné veci, ktoré sa buď získavajú z prírody alebo sa vyrábajú
2.Nehmotné statky- sú užitočné činnosti, ktoré môžu byť výsledkom prírodných procesov alebo výrobných procesov

Z hľadiska spotreby statky členíme na:
1.Spotrebné statky- ktoré spotrebiteľ kúpi a spotrebuje. Pomocou nich si človek bezprostredne uspokojuje svoje potreby
2.Výrobné statky- ktoré sa využívajú na výrobu iných statkov a preto potreby človeka uspokojujú nepriamo.


Služby môžu byť:

1.Materiálneho charakteru- opravy, obchod, výroba na objednávku
2.Nemateriálneho charakteru- školstvo, zdravotníctvo, poisťovníctvo


Tovar- je výrobok alebo služba určená na predaj a uspokojuje určitú potrebu človeka.

Každý tovar musí spĺňať dve vlastnosti:

1.Úžitkovú hodnotu - vyjadruje užitočnosť tovaru, t.j. schopnosť uspokojovať potreby ľudí. Úžitková hodnota je súhrn užitočných vlastností tovaru. Úžitkovú hodnotu zvyšuje jeho kvalita.

2.Výmennú hodnotu - na základe nej sa tovar nakupuje a predáva, predstavuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovarov a závisí od:

a)Výrobných nákladov
b)Ponuky a dopytu
c)Produktivity práce

Peniaze - sú osobitným druhom tovaru, za ktoré možno vymeniť všetky ostatné druhy tovarov a služieb. Vznikli v procese historického vývoja ako nevyhnutnosť, bez ktorej si nemožno predstaviť obchodovanie, výmenu a celý chod hospodárstva.

V súčasnosti sa vyskytujú tieto formy peňazí:

1.Papierové peniaze (bankovky)
2.Drobné mince (rôzne kovy)
3.Depozitné bankové peniaze (vklady v bankách)
4.Tzv. skoro peniaze (termínované vklady na vkladných knižkách)


Funkcie peňazí sú:

1.Prostriedkom výmeny- umožňujú výmenu tovarov a služieb
2.Zúčtovacou jednotkou- vyjadrujú ceny vymieňaných tovarov a služieb za iné peňažné transakcie
3.Nositeľom hodnôt- zhromažďujú sa ako úspory, ktoré možno neskôr použiť na ďalšie nákupy vyžadujúce väčšie finančné sumy (nehnuteľnosti)

Výroba – je cieľavedomá ľudská činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy (stroje, materiál, suroviny, pôda, práca a kapitál) na výrobné výstupy. Nazýva sa tiež produkciou, pretože každá firma niečo produkuje = vyrába.

Výrobné vstupy (inputy) nazývame výrobnými faktormi a členíme ich na 3 základné skupiny:

1.Práca – cieľavedomá činnosť človeka zameraná na tvorbu materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb na uspokojovanie potrieb. Môže byť fyzická alebo duševná. Tiež môžeme rozlišovať prácu kvalifikovanú alebo nekvalifikovanú. (Jej kvalita, efektívnosť závisí od vzdelania, kvalifikácie, praxe, talentu, tvorivosti, ... .) Existuje trh práce, kde sa stretáva dopyt po práci a ponuka práce a kde sa určuje cena práce = mzda. (Čiže mzda = cena za prácu.)
• poľnohospodárska pôda
• pôda na výstavbu (ciest, budov, ...)
• všetky ostatné prírodné zdroje (suroviny, voda, ...).
Cena za pôdu je renta, ktorú poberá vlastník pôdy (Práca a pôda sú tzv. primárne výrobné faktory, lebo nie sú výsledkom výroby.)

2.Kapitál – sú výrobky, ktoré človek používa pri výrobe.
Členíme ich na:

•fyzický
a) hmotný (stroje, budovy, ...)
b) nehmotný (software, patenty, ...)

•finančný (peniaze, cenné papiere, ...).

Ak sa kapitál nespotrebuje naraz, hovoríme o fixnom kapitáli (budovy, ...). Ak mení svoju formu, tak hovoríme o obežnom kapitáli (materiál, peniaze v pokladnici, ...). Cena za používanie kapitálu je vo forme: zisku, úroku, dividendy, ... .
(Je veľmi dôležité sa správne rozhodnúť, koľko z ktorého výrob. faktora a na čo konkrétne použijeme. Napr. firma, ktorá vlastní pôdu musí zvážiť, ktorú z veľkého množstva možností si zvolí. Aké má možnosti? Môže napr. časť pôdy prenajať niekomu, časť použiť na pestovanie 1 plodiny a časť na inú plodinu. Alebo sa môže rozhodnúť, že pôdu použije na stavbu budovy)


3.Výstupy (outputy) – sú výrobky krátkodobej alebo dlhodobej spotreby a služby. Buď sa spotrebujú (oblečenie, ... ) alebo sa použijú na ďalšiu výrobu (to sú tzv. kapitálové statky – stroj, ... ).
Výrobok – je hmotný ekonomický statok a je výsledkom vlastného výrobného procesu určitého podniku.
Tovar – je každý výrobok alebo služba, ktorý sa dostane na trh a predáva sa spotrebiteľovi.
Služba – je nehmotný ekonomický statok.


Deľba práce:

• prirodzená deľba práce – (vznikla v historickom vývoji a rozdelila práce na typicky mužské a typicky ženské) – medzi muža a ženu
• spoločenská deľba práce – rozdelila výrobcu od spotrebiteľa
medzinárodná deľba práce a svetový trh.

Reprodukcia – proces nepretržitého opakovania výroby a všetkého, čo s tým súvisí.