Základné ekonomické otázky, trhové subjekty, typy trhov
Základný ekonomický zákon (zákon vzácnosti) – statky sú vzácne preto, lebo existujú neobmedzené potreby ľudí a obmedzené možnosti ich uspokojovania a preto sa ľudia musia rozhodnúť, ako využijú dané zdroje.
Ekonomické otázky:
1. Čo vyrábať - rieši:
- aké výrobky treba vyrábať,
- aké služby treba poskytovať,
- v akom množstve, akom čase a akej kvalite,
- rozhodnutie o výrobe určitého druhu výrobku zabraňuje vyrábať iný výrobok (obmedzenosť zdrojov)
2. Ako vyrábať:
- dáva odpoveď na otázky s akými zdrojmi, akou technológiou a v akom type podnikov vyrábať,
- ide o rozhodnutia:
- či zaviesť ručnú, alebo strojovú výrobu,
- či vyrábať v malých, veľkých, alebo stredných podnikoch,
- akú energiu použiť (vodnú, veternú, slnečnú, elektrickú)
- odpoveď na túto otázku dávajú výrobcovia podobných produktov – konkurencia – každý podnik sa snaží vyrábať s čo najnižšími nákladmi.
3. Pre koho vyrábať:
- odpoveď na túto otázku rieši, pre aké skupiny a vrstvy ľudí sa bude vyrábať,
- rozdelenie ekonomických statkov závisí od rozdeľovania príjmov a bohatstva – tí s veľkými príjmami a bohatstvom spotrebujú viacej produktov a služieb ako tí s malým príjmom a neveľkým bohatstvom.
Hospodársky systém
- vytvárajú ho charakteristické súčasti:
-typ vlastníctva,
-spôsob rozhodovania,
-mechanizmy a nástroje, ktoré spoločnosť používa pri riešení základných ekonomických otázok.
Subjekty hospodárskeho systému (vstupujú do vzájomných hospodárskych vzťahov v rámci činnosti spojenej s cieľavedomým uspokojovaním ľudských potrieb ):
- domácnosti,
- podniky
- štát
Vlastníctvo – právo vlastníka používať svoj majetok.
Typ vlastníctva:
- súkromné – väčšina majetku je v rukách jednotlivca,
- verejné – v hospodárskych systémoch kde prevažuje kolektívne a štátne vlastníctvo
Spôsob rozhodovania o rozdeľovaní zdrojov a ekonomických aktivít:
- centrálne riadené hospodárstvo (príkazová ekonomika) – o rozdeľovaní zdrojov a o ekonomickej aktivite rozhoduje štát,
- trhové hospodárstvo – o rozdeľovaní zdrojov a o ekonomickej aktivite rozhoduje trh,
- zmiešaná ekonomika – o rozdeľovaní zdrojov a o ekonomickej aktivite rozhoduje trh a štát.
Centrálne riadené hospodárstvo:
- nástroj – hospodársky plán,
- podstatou sú centralistické rozhodnutia,
- prerozdeľuje sa bez ohľadu na efektívnosť v prospech centrom stanovených preferencií.
Trhové hospodárstvo:
- nástroje sú dopyt, ponuka, konkurencia,
- štát vytvára právny rámec,
- prevažuje súkromné vlastníctvo,
- o výrobe a investíciách rozhodujú podniky – vyrábajú to, čo im prináša zisk.
Zmiešané hospodárstvo:
- základom je trhový mechanizmus,
- prejavujú sa aj príkazové prvky a tradície,
- vysoko rozvinutá špecializácia,
- zložitá deľba práce.
Trh a trhový mechanizmus
Výroba –> výmena –> spotreba
Trhové hospodárstvo – je organizácia ekonomiky, kde produkty vyrábajú jednotlivý výrobcovia a každý z nich sa špecializuje na výrobu istého výrobku. Na uspokojovanie potrieb je nevyhnutná kúpa a predaj výrobkov na trhu. Medzi výrobu a spotrebu vstupuje výmena, ktorá sa uskutočňuje na trhu.
Pre vznik trhového hospodárstva sú nevyhnutné 2 podmienky:
- deľba práce
- existencia samostatných výrobcov
Trh – miesto, kde dochádza k výmene statkov a služieb (ku kúpe a predaju).
Na trhu pôsobia 3 základné subjekty:
1. podniky:
- na trhu výrobných faktorov kupujú výrobné faktory potrebné na výrobu ,
- na trhu výrobkov a služieb predávajú svoje produkty,
2. domácnosti:
- sú vlastníkmi výrobných faktorov, ktoré predávajú na trhu výrobných faktorov (práca, pôda, úspory – zdroj kapitálu),
- na trhu tovarov a služieb kupujú tovary a služby,
3. štát:
- špecifický subjekt trhu – vystupuje ako predávajúci i ako kupujúci,
- hlavnou úlohou je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu,
- v prípade zlyhávania trhového mechanizmu koriguje nepriaznivé dopady na ekonomiku.
Typy trhov:
Typy trhov z územného hľadiska:
- miestny trh – reprezentuje kúpu a predaj tovarov na určitom mieste a má význam len pre toto miesto
- národný trh – kvalitatívne vyšší stupeň, vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov, zahŕňa výmenu medzi niekoľkými miestnymi trhmi,
- svetový trh – predstavuje objem kúpy a predaja tovarov a služieb medzi všetkými krajinami sveta.
Delenie trhov z hľadiska predmetu kúpy a predaja:
1. trh tovarov a služieb:
- domácnosti tu vystupujú ako kupujúci a podniky a ako predávajúci,
- je určujúci pre správanie sa subjektov na všetkých ostatných trhoch
2. trh výrobných faktorov:
- domácnosti tu vstupujú ako predávajúci a podniky ako kupujúci
- trh práce, trh pôdy, trh kapitálu
3. finančný trh – peňažný, kapitálový, devízový, drahých kovov, poistné trhy.
Špecifický trh je burza:
- špecifická, vysoko organizovaná forma trhu, na ktorom sa obchoduje s tovarmi, cennými papiermi, devízami, valutami, poistkami a pod.,
- to, s čím sa obchoduje, nemusím byť k dispozícii a môže zmeniť majiteľa bez toho, že by nastal konkrétny pohyb tovaru.
Burzy podľa predmetu kúpy a predaja:
- peňažné burzy – obchoduje sa tu s cennými papiermi a devízami, (najznámejšie peňažné burzy sú v New Yorku, Londýne, Paríži, Tokiu, Frankfurte nad Mohanom, Zürichu a v Brusely; v Bratislave sa začalo obchodovať s cennými papiermi v roku 1993)
- tovarové burzy – obchoduje sa s jedným, alebo viacerými druhmi tovaru. (tovarové burzy: Londýn – neželezné kovy, káva, cukor, čaj, kaučuk, korenie, vlna; New York – bavlna, káva, kaučuk, cukor; Chicago – mäso, obilie, tuky; Liverpool – vlna, bavlna atď.)
Delenie z hľadiska množstva tovaru:
- čiastkový trh – trh, kde sa kupuje a predáva len jeden druh tovaru, (v ekonomickej teórii predstavuje len užitočnú abstrakciu dôležitú na vysvetlenie dopytu a ponuky ako základných trhových kategórií)
- agregátny trh – trh všetkých tovarov a služieb
Spomínané trhy sa považujú za legálne, okrem nich sa formujú aj nelegálne trhy – sú sprievodným znakom hlavne nedostatkových ekonomík, ale nie sú výnimočné ani v podmienkach fungujúcich trhových ekonomík (obchod s drogami a s ostatnými nedovolenými tovarmi).
