Materiálové hospodárstvo podniku
Materiálové hospodárstvo podniku
Zásobovacie činnosti
- zabezpečuje obstaranie hmotných vstupov pre podnikový proces.
Predmet obstara. rozlišujeme do 3 skupín:
1.) vstupné materiály - sa zúčastňujú na podnikovom transformač. procese. Rozlišujeme:
* výrobkové materiály, kt. sa stávajú súčasťou výrobku - zákl. mater. (tvorí hmotnú podstatu výrobku) - pomocný mater. (dotvára výrobok, farby)
* technologické materiály (označujú sa aj ako podnikové prevádz. materiály, napr. mazadlá, nástroje, náradie, baliaci mater., čistiace prostriedky)
2.) polovýrobky - také predmety obstarávania, kt. sa určujú spôsobom podieľajú na kompletizácii výrobku produktovaného vo vlast. výr. procese. Môže ísť o rôzne medziprodukty, kompletizačné časti...
3.) obchodné tovary - nepodieľajú na kompletizovaní vlast. výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja z rôznych dôvodov, napr. vzhľadom na požiadavku odber. v súvislosti s kúpou nášho výrobku (zásoby v obchodoch alebo v podniku spoločného stravovania.
Zásobovacie činnosti: nákup, preprava, skladovanie. Proces zásobovania vyvoláva rôzne otázky typu: Čo, koľko, kedy, odkiaľ a za akých podmienok treba alebo možno obstarať? Úlohou zásobovacích činností je zabezpečiť hmotné vstupy podnik. procesu v požadovanom množstve, kvalite, sortimente a čase.
Organizácia zásobovania Zásobo. činnosť v podniku zabezpečuje útvar zásobovania, resp. nákupu. Organizačná štruktúra závisíod počtu dodáv. organizáci od územného rozmiestnenia dodáv. od výrob. zamerania a sortimentu, od technického vybavenia podniku atď. S organizáciou zásobovania súvisí aj problém spôsobov obstarávania mater. – ako sa realizujú jeho dodávky. Program organizácie obstarávania mater. určuje k akým termínom sa musí zabezpečiť určité množstvo vstupného mater. Určenie časových okamihov dodávok, resp. časových úsekov medzi jednotli. dodávkami, sa nazýva obstarávací rytmus.
3 základné spôsoby obstarávania:
1.) náhodné obstarávanie rieši dodávku až bezprostredne po vzniku potreby. Hovorí sa mu aj obstarávanie od prípadu k prípadu (zákazková výroba, krajčír, stolár,..)
2.) obstarávanie do zásoby znamená nakupovať mater. na sklad s tým, že skladovanie plní synchronizačnú funkciu zásobovania a výroby. Nazýva sa aj zásobovacím (skladovým) obstaraním. Je to najrozšírenejší spôsob obstarávania mater.
3.) bezskladové obstarávanie mater. sa neskladujú, ale zadávajú sa priamo do výroby. Keďže tu odpadá potreba synchronizačnej funkcie skladovania, nazýva sa tento spôsob aj synchrónne obstarávanie. Viac sa uplatňuje v obchode ako v priemysle.
Nákupná politika vychádza z poznatkov o výrobkoch poznatkov, o podmienkach výroby poznatkov, o dostupnosti mater. zdrojov informácií, o podmienkach získavania mater. Pri nákupnej politike musí venovať veľkú pozornosť prieskumu dodá. trhu. Na ňom sa získavajú info. o počte jednot. zdrojov mater., o ich kvalite, rozmiestnení a o podmienkach získavania mater. z jednot. zdrojov (doprava, cena, clá, dodávkové cykly,..). Snahou je získať info., kt. by umožnili variantné posúdenie možností zabezpečenia podnik. potrieb materiálom. Prvky nákupnej politiky
1.) prvky súvisiace s predmetom nákupu politika množstva, politika kvality - cenová politika.
2.) prvky súvisiace so zdrojmi nákupu: - spôsob dodania, počet dodáv., - priestorové rozloženie dodáv.
3.) prvky spojené s tvorbou podmienok nákupu: - vytváranie dodáv. vzťahov. - nákupná reklama, - nákupné orgány, kooperácia pri nákupe
1.) Prvky súvisiace s predmetom nákupu
Politika množstva - podnik sa rozhoduje, či sa celkový požadovaný objem mater. realizuje ako jedna dodávka alebo či sa tento objem rozčlení na viaceré dodávky.
Politika kvality - pri aktívnej politike kvality si kupujúci podnik sám stanovuje kvalitatívne parametre nakupovaného mate. - pasívna politika kvality je typická pre prípad, keď sa predpokladá približne rovnaká kvalita nakupovaných mater. u všetkých potencionálnych dodáv.
Cenová politika - ak na trhu nie sú pevne fixované ceny mat. podnik sa usiluje o aktívne CP, to znam., že sa usiluje nakúpiť cenovo najvýhodnejšie.
2.) Prvky súvisiace so zdrojmi nákupu
Spôsob dodania - priamy spôsob dodávky – nákup priamo u výrobcu - nepriamy spôsob dodávky – nákup u obch. sprostredkovateľa (veľkoobchod, maloobchod). Počet dodávateľov čím väčší je počet potenciálnych dodáv., tým je väčšia konkurencia na strane ponuky menšie je obstarávacie riziko. Priestorové rozloženie dodáv. vplýva najmä na cieľ nákup. Podniku minimalizovať prepravné náklady.
3.) Prvky súvisiace s tvorbou podmienok nákupu
Vytváranie dodáv. vzťahov či sa podnik rozhodne pre dlhodobé alebo krátkodobé vzťahy s dodáva. Nákupná reklama nakupujúci podnik môže so svojou aktívnou reklamou komunikovať s potencionálnymi dodáv. alebo iba reaguje na ich ponuku
Nákupné orgány - či si nákup. podnik vytvorí vlastné nákupné orgány alebo použije služby cudzích nákupných organizácií. Kooperácia pri nákupe či sa podnik združí s inými nákupcami v určitej konkrétnej podobe kooperácie pri nákupe Voľba dodávateľa súvisí s hodnotením jeho trhovej pozície a dodacích podmienok. Základné trh. pozície veľa predávajúcich P D málo kupujúcich málo predávajúcich P D veľa kupujúcich 1 predávajúci monopol veľa kupujúcich
Pri voľbe dodáv. sa využíva tzv. obstarávací marketing, kt. sa zakladá na hodnotení trh. pozície jednot. dodáv. a na posudzovanií dod. Podmienok, kt, možno s dodáv. dohodnúť.
Základné dodacie podmienky: - cena - množstvo - kvalita obstarávaného mater.
Pri voľbe dodáv. rešpektujeme všeobecné zásady: - riziko nákupu sa zmenší, ak sa mat. nakupuje od viacerých dodáv. - malé množstvá mat. je výhodnejšie nakupovať vo veľkoobchode ako u výrobcu Z praxe je známe, že objednávku na nákup tovaru získava ten dodáv., kt. je najlacnejší. Nízka cena však môže odrážať zlú kvalitu čo sa prejaví na dodatočných N (veľký výrob, odpad, vybavovanie reklamácií,..) Hodnotenie dodáv, sa zakladá na analýze obstarávacích N. Robíme porovnávanie rôznych ponúk pomocou tzv. obstarávacej kalkulácie. Do obstar. ceny mat. musíme započítať nielen samostatnú cenu mat, ale aj ďalšie N spojené s dodaním mat.(preprava, poštovné, poistné, clo,...)
Pri voľbe dodáv. okrem základných dodacích podmienok posudzujeme aj ďalšie skupiny dodacích podmienok. Sú to: - podmienky týkajúce sa spôsobu platby za dodávku mat. (platba vopred, platba pri odbere v hoto., platba na fakt. v stanovenej lehote alebo dodáv. úver,..) - podmienky súvisiace s úhradou dodacích N (buď ich celé hradí kupujúci podnik alebo časť z nich uhradí dodáv.) - podmienky súvisiace so zosúladením objemových a časových požiadaviek na dodávky
Normy spotreby materiálu
Norma spotreby je za daných technicko-organizačných podmienok výroby maxi. Prípustné množstvo spotreby mat. na výrobu jednotky produkcie stanovenej kvality. Je to miera výrobnej spotreby mat.
Rozdelenie normy spotreby: - norma spotreby základného mat. - norma spotreby pomocného mat.
Pre základný mat., kt. vchádza do podstaty hotového výrobku, sa norma spotreby určuje spravidla na jednotku toho výrobku. Meracia jednotka (ks,m,..) Pri normách spotreby pomocného mat. vzniká v niektorých prípadoch problém určenia meracej jednotky.
Meracia jednotka spotreby pomocného mat. sa určuje podľa konkrét. podmienok: - pri pomocnom mat., kt. sa pridáva k základnému mat., ale netvorí základný obsah hotového výrobku (farby, laky,...) - pri pomocnom mat. využívanom pri obsluhe výrob. zariadenia (mazacie oleje,...) môže byť meracou jednotkou spotreby jednotka tohto zariadenia - pri pomocnom mat., kt. používa pracovný sila (špec.odev, obuv...) môže byť meracou jednotkou spotreby jeden robotník, určený počet pracovných dní, resp. hodín a pod.
Norma spotreby materiálu: - čistý (užitočný odpad) podiel mat. - odpad - technologický - ostatný
Najznámejšie metódy určovania noriem spotreby mat. sú: - prepočtovo-analytická - skúšobno-experimentálna - štatistická
Prepočtovo-analytická metóda - vychádza z technickej a technologickej dokumentácie. Prepočtom konkrétnej spotreby predchádza analýza skutočných, výrobných, konštrukčných, technologických a organizačných podmienok v podniku.
Skúšobno-experimentálna metóda - sa môže realizovať v 2 podobách: - ako skúšobno-laboratórna - ako skúšobno-prevádzková
Štatistická metóda - vychádza z určenia normy spotreby mat. na základe priemernej štatistickej (skutočnej) spotreby za uplanulé obdobie. Plánovanie mat. potrieb
Poznáme viaceré pomocné metodické postupy. Najednoduchšie sú: - metóda grafov - metóda ABC
Metóda grafov: - sa osvedčila pri zložitých výrobkoch, kde treba zvažovať z koľkých súčastí sa výrobok skladú a aké materiály sú nevyhnutné na výrobu jednot. súčastí. - pomocou grafu vyp. množstvá nakúpených vstupov možno potom zapísať na kusové súpisky, kt. sú podkladom na kontrétne nákupy.
Metóda ABC. - vychádza z poznania, že detailné plánovanie mat. potrieb je pre všetky druhy mat. nielen veľmi prácne, ale aj nákladné. Pritom nie všetky mat. vstupy sú pre podnik rovnako dôležité. Preto sa v praxi používa selektívny postup metódy ABC, kt. je založený na tom, že nakúpený mat. rozdeľujeme do niekoľkých skupín, napr. ABC a to podľa celkového počtu nakúpených mat. vstupov a hodnoty týchto mat. vstupov. Pritom skupina A má najvyšší hodnotový podiel na obstaranie mat., ale najnižší podiel čo do počtu položiek. Pri plánovaní tejto skupiny treba pristupovať detailne, lebo v tejto oblasti možno dosiahnuť najvyššie úspory N. Pri skupine C, kt. má relatívne malý hodnot. Podiel sa upúšťa od presného plánovania nákupu. Predpokladaná spotreba sa zabezpečuje jediným nákupom na dlhšie obdobie a výška zásoby sa stanoví odhadom.
Konkrétne postupy urč. potrieb mat. vychádzajú vždy zo špecifických podmienok podniku, resp. osobitostí mat. Najčastejšie sú tieto vybrané postupy:
1. Výrobková metóda - pri tejto metóde sa potreba mat. určuje prenásobením normy spotreby mat. na výrobok (Nv) množstvom výrobkov podľa plánu výroby (Qv)
Pm = Nv x Qv
2. Metóda typových reprezentantov - používa sa pri širšom sortimente podobných výrobkov určité typu. Z danej skupiny výrobkov sa vyberie 1 typový reprezentant. Celkový potreba mat. sa vypočíta prenásobením normy spotreby typového reprezentanta celkovou plánovanou výrobou všetkých výrobkov danej skupiny.
Pm = Ntyp x Qcelk
3. Metóda analógie - používa sa v tých prípadoch, keď sa plánuje výroba výrobkov, na kt. nie sú vypracované normy spotreby mat. Pritom treba vyberať výrobky konštrukčne a technologicky podobné. Nevyhnutné tiež mať na zreteli odlišnosti nového výrobku od porovnávaného a zaviesť do výpočtu opravné koeficienty.
Pm = Nan x Q x K
Objednávanie materiálu
Rozhodovacím problémom pri objed. mat. je určenie časového okamihu objednávky tzv. bodu objednávky (Ti). Časový okamih objed. závisí od: - času spotreby (Dsi) - obstarávacieho času (Di)
Čas spotreby - obdobie v dňoch, za kt. sa spotrebuje celkové množstvo mat. Vypočíta sa na základe priemernej dennej spotreby
Dsi = Qi / qi Qi - celková zásoba qi - priemerná denná spotreby Obstarávací čas - doba od objednania zásoby po prevzatie zásoby na sklad. Skladá sa z viac dielčích časov.
Objednávací čas (d1) – doba na vystavenie a vybavenie objednávky (telefonicky., osobne, poštou, faxom, mailom) Dodací čas dodáv. (d2) – čas, kt. potrebuje dodáv. na realizáciu prijatej objednávky Prepravný čas (d3) – čas pre prepravcu, závisí od vzdialenosti a spôsobu prepravy Manipulačný čas príjmu mat. (d4) – čas potrebný na prevzatie, kontrolu a uskladnenie mat. Poistný čas (d5) – čas. rezerva, ak by došlo k čas. oneskoreniu pri obstarávaní mat. Iné časy vyplývajúce z konkrétnej špecifickej situácie (d6) – spočítaním dielčích časov dostaneme obstarávací čas.
Časový moment objednávky vypočítame ako rozdiel času spotreby a obstarávacieho času.
Ti = Dsi – Di
V praxi sa výpočet čas. okamihu objednania častejšie spája s prepočtom na fyzický stav zásob mat. na sklade. Určí sa množstvo mat. na sklade, pri kt. je potrebné objednanie ďalej dodávky. Prepočet sa robí pomocou priemernej dennej spotreby.
q = Di x qi
Určovanie čas. momentu objednania na základe fyzického stavu zásob mat. súvisí s tzv. hladinovým systémom riadenia zásob. Zmyslom riadenia zásob je udržať zásoby mat. na takej úrovni, kt. umožní plynulý priebeh výrob. procesu pri najnižšej viazanosti fin. prostriedkov. Riadenia zásob spočíva v regulácii ich stavu a pohybu na sklade.
Normy zásob a druhy zásob
- sledované hladiny stavu zásob mat. na sklade sa označuje ako normy zásob. Najčastejší sledované normy zásob sú:
1. minimálna norma zásob – výška zásob, kt. je na sklade tesne pred novou dodávkou, suma poistnej a technologickej zásoby, - poistná zásoba – závisí od miery rizika výpadku bežných dodávok a od podmienok zabezpe. náhradného riešenia, - technologická zásoba – závisí od potreby technologickej úpravy mat. pred výdajom do výroby (sušenie dreva), nie je potrebná v každej výrobe.
2. maximálna norma zásob – výška zásoby, kt. je na sklade po dodávke. Tvorí ju suma poistnej a technologickej zásoby a maxi. bežnej zásoby – výška priemernej dodávky.
3. priemerná norma zásob – rovná sa polovici maxi. bežnej zásoby + poistná a technologická zásoba.
Optimalizácia dodávky
V podnikoch, v kt. zásoby veľmi nekolíšu, kde nehrozí znehodnotenie zásob, možno použiť metódu optimalizačného prepočtu výšky objednávky, kt. vychádza z kritéria minima celkových N spojených s obstaraním a skladovaním zásob. Pri menšom počte dodávok sú nižšie N obstarania, ale vyššie N skladovania a opačne.
Dopt = 2AB / C Dopt – optima. výška dodávky A – spotreba vo fyzických jednotkách za rok, B – N na vybavenie jednej objednávky, C – skladovacia N na fyzickú jednotku za rok. Ukazovatele hodnotenia úrovne riadenia zásob
Medzi najpoužívanejšie ukazovatele hodnotenia úrovne riadenia zásob patria: 1. Miera obratu zásob 2. Rentabilita zásob
Miera obratu zásob je ukazovateľom rýchlosti obratu zásob - môžeme ju vyjadriť 2 spôsobmi:
a) počet obrátok za sledované obdobie, vyjadrené koľkokrát za sledované obdobie sa vymení na sklade priemerná výška zásoby.
O = V / Z O – počet obrátok V – výkony podniku Z – priemerná výška zásob v sledovanom období
b) doba obratu v dňoch, vyjadruje za koľko dní sa spotrebuje priemerná výška zásoby
Do = Z / V / d d – počet dní v sledovanom období
Pri výpočte priemernej výšky zásob za celý rok treba vychádzať aspoň z 12 údajov, čiže stavov zásob k prvému v danom mesiaci. Tieto stavy sa spočítajú a vydelia 12.
Rentabilita zásob
Rz = zisk / zásoby x (100)
Tento ukazovateľ označujeme ako výnosnosť alebo ziskovosť zásob. Môže byť daný ako halierový ukazovateľ. Preprava, príjem, skladovanie a výdaj materiálu. S prepravou súvisí predovšetkým problém výberu dopr. prostriedkov.
V zásade môžu byť 2 základné spôsoby prepravy: - vlastnými prostriedkami (vl. podniková doprava) - cudzími prostriedkami (prepravcami)
Z hľadiska použitia dopr. prostriedkov môže ísť o dopravu: automobilovú, železničnú, lodnú, leteckú, rôznymi špeciálnymi prostriedkami.
Jednotlivé druhy dopravy sa odlišujú nielen výškou N, ale aj časom, kt. potrebujú na realizáciu prepravy toho istého mat. Na prepravu sa viaže príjem (preberanie) mat. Je to činnosť, kt. tvorí určité prepojenie prepravy a skladovania. Každý príjemca (odbe.) mat. by mal vykonať dôkladnú kvantitatívnu a kvalitatívnu kontrolu. Cieľom tejto kontroly je zistiť, či dodávateľské a prepravné orgány splnili dohodnuté podmienky.
Kontrola sa uskutočňuje väčšinou 2-krát: - pri preberaní od prepravcu - na sklade príjemcu
Spôsob príjmu závisí od toho, akým druhom sa mat. prepravoval a tiež od spôsobu jeho nakládky a vykládky. V skladoch príjemcu sa preberaný mat. väčšinou znovu podrobnejšie kontroluje, a to kvalitatívne a kvantitatívne. Kvalitatívny príjem mat. sa robí v závislosti od druhu mat. Zistené nedostatky pri príjme mat. treba zaznamenať formou zápisnice. Evidenčným dokladom príjmu sú príjemky mat.
Príjemka obsahuje: - dodávateľa - názov tovaru - množstvo - cena za jednotku - celková cena - cena s DPH Zásobovacie sklady tvoria súčasť skladového hospodárstva podniku, do kt. patria aj výrobné a odbytové sklady. Všeobecnou funkciou skladov je zabezpečovať synchrónnosť podnik. procesu od vstupov do výroby až po predaj hotových výrobkov.
Zásobovacie sklady realizujú: - príjem mat. - organizáciu a kontrolu uskladnenia mat. - ochranu - manipuláciu s mat.
Skladovanie mat. v zásobovacích skladoch sa končí výdajom do výroby. Každý výdaj mat. zo skladu sa musí evidovať.
Evidencia zásob
- na sledovanie stavu a pohybu zásob v skladoch si vedie každý podnik dôkladnú evidenciu. Skladová evidencia predstavuje účtovnícke, štatistické a operatívne záznamy o stave a pohybe zásob v skladoch. Bez presnej evidencie zásob nie je možná i kontrola, nemožno prijímať včasné opatrenia na prísun chybných zásob ani sledovať celkovú hospodárnosť skladovania.
Metódy písomných záznamov: - metóda skladových kariet - metóda skladových blokov - metóda skladových lístkov (štítkov)
Metóda skladových kariet - je vhodná pri zásobách s malým počtom kusov, ale s vysokou jednotkovou cenou.
Záznam na skladovej karte obsahuje: - číslo skladovej karty - názov mat. - norma (mini. a maxi.) - nákupné ceny - dátum pre príslušný zápis - obsah zápisu - množstvo prijatého resp. vydaného mat. - zostatok zásoby na sklade - cena prijatého, resp. vydaného mat. - cena zostatku mat. na sklade
Metóda skladových blokov - uplatňuje sa, ak nepotrebujeme presné informácie o fyzickom stave zásob, napr. pri položkách zásob s rýchlym obratom nízkou jednotkovou cenou a pri veľkom počte množstevných jednotiek. Na skladovom bloku sa zaznamenávajú, iba peňaž. hodnoty všetkých transakcií so zásobami – hodnota nakúpených zásob, hodnota zásob, kt. opúšťajú sklad a hodnota zostatku zásob. Pri zaznamenávaní výdajov do skladového bloku sa odporúča pravidelný interval (denne, týždenne...)
Metóda skladových lístkov (štítkov) - používa sa v obchodných podnikoch. Najmä pri tovaroch, kde jednotné kusy majú vyššiu hodnotu.
Každý kus tovaru, kt. je prijatý na sklad sa označuje skladovým lístkom, na kt. by mali byť uvedené minimálne tieto údaje: - nákupná cena - predajná cena - dátum nákupu
Skladový lístok je pri tovare až do jeho predaja. Zákazník má teda prístup k informáciám na lístku, ale predajca chce niektoré informácie zatajiť, preto použije kódovanie týchto infor. napr. farebné kódovanie (dátum nákupu) alebo kódovanie zámerom čísel za písmená (nákupná cena).
|