Celé tisícročia si ľudia lámali hlavu nad otázkami: “Ako sa pohybujú planéty a hviezdy, a ako sa pohybuje Zem okolo Slnka.” Tieto otázky riešili takí známi antickí filozofovia ako Hipparchos, Aristrachos, Ptolemaios a v stredoveku takí géniovia ako Kopernik, Kepler, Galilei avšak bez úspechu. Až v roku úmrtia Galileiho sa narodil muž, ktorý sa stal géniom. Isaac Newton uzrel svetlo sveta v dedinke Woolstrape v stredoanglickom grófstve Lincolnshire a keď sa narodil /r.1642/, bol už polosirotou. Jeho matka chcela, aby sa stal poľnohospodárom, no jeho nevlastný otec –kňaz presadil, aby študoval. Už ako osemnásťročný začal študovať na univerzite v Cambridge a mal sa tiež stať duchovným. Našťastie do jeho života zasiahla náhoda. R. 1663, keď bol Isaac druhý rok na univerzite, zriadili tam prírodovedeckú katedru, ktorej profesorom sa stal Issac Barrow, popredný anglický matematik. Newton obdivoval vedomosti svojho profesora a ten si zase zamiloval nesmierne nadaného žiaka na prírodné vedy. Už o dva roky nadobudol znamenité matematicko-fyzikálne vedomosti a tak o jeho osude bolo rozhodnuté- roku 1669 sa stal profesorom matematiky na univerzite v Cambridge.

17. storočie bolo epochou revolučných prírodovedeckých zmien. Vedci sa dovtedy odvolávali na autoritu Aristotela, no konečne začali sami experimentovať a pozorovať. Mnohí z nich urobili dôležité objavy pre rodiacu sa modernú novovekú prírodnú vedu, no Newton vypracoval komplexnú a jednotnú teóriu, v ktorej objasnil ako a čím sa riadi celý kozmos. Základom tejto teórie bola presná formulácia zákona o všeobecnej gravitácii. Pomocou neho je možné pochopiť a vypočítať chod všetkých mechanických systémov, počínajúc kmitaním kyvadla až po pohyby planét, hviezd, ba celých galaxií. Po tomto Newtonovom výkone sa len sotva bude nejaký seriózny vedec pokúšať vysvetľovať podstatu vecí a fenoménov podľa naivných filozofických špekulácii a pomocou metafyziky, ako sa predtým s úplnou samozrejmosťou celé storočia robievalo. Už len samotné práce z oblasti optiky by Newtonovi zabezpečili popredné miesto v poradovníku svetových osobností. Isaac Newton bol priam geniálnym experimentátorom so šošovkami, prizmami a zrkadlami. Svojimi pokusmi dokázal, že slnečné svetlo sa skladá z rôznych farieb, ktoré majú odlišné koeficienty lomu. V oblasti mechaniky, ktorá bola jeho absolútnou doménou sformuloval základné pohybové zákony kinematiky. Z týchto zákonov sa potom mohla vyvinúť celá moderná fyzika a astronómia a v podstate ovplyvnili všetky vedecké disciplíny.

Podal vysvetlenie pohybu a zotrvačnosti. Povedal že teleso zotrváva v kľude, pokiaľ na neho nepôsobí nejaká sila. A keď sa teleso pohybuje priamočiaro a stálou rýchlosťou, bude pokračovať v priamočiarom pohybe tak dlho, pokiaľ na nehoj nebude pôsobiť nejaká sila. Strela vystrelená z dela bude pozvoľne spomaľovať svoj pohyb a dopadne na zem. Stane sa tak pôsobením nielen gravitačnej sily Zeme, ale aj sily, ktorou vytvára odpor vzduchu. V kozmickom priestore, kde nieje vzduch, by sa strela pohybovala neporovnateľne ďalej. Preto sa kozmická loď, akonáhle opustí atmosféru Zeme môže sa pohybovať v priestore bez paliva. Raketové motory potrebujú len k spomaľovaniu, zrýchľovaniu a k zmene smeru. Sila je príčinou zmeny rýchlosti telesa. Newton ďalej objasnil, že čím väčšia je táto sila, tím nastane ešte väčšie zrýchlenie (alebo spomalenie). Ďalej odhalil ďalšiu dôležitú vlastnosť sily. Keď tlačíte silno na stenu, pôsobíte na ňu silou. Stena na vás tlačí rovnako veľkou silou, avšak v opačnom smere. Jedna z týchto síl sa nazýva akcia a druhá reakcia.

Newtonov tretí zákon znie. Akonáhle pôsobí na teleso akcia, existuje vždy rovnako veľká, ale opačne smerovaná reakcia. Na tomto princípe pracujú rakety. Zo zadnej časti rakety sú pod určitou silou vytlačované teplé plyny. Rovnako veľká sila (reakcia) poháňa raketu vpred.

Ešte počas Newtonovho života sa jeho zákony veľmi úspešne a účinne aplikovali v astronómii. R.1678 uverejnil svoju svetobornú prácu “Matematické princípy prírodnej filozofie”, ktorá bola vo vedeckom svete prijatá s veľkým nadšením a obdivom. Jeho prínos pre ľudstvo spočíval v tom, že stmelil chaotickú a nejednotnú množinu neúplných teórií a špekulácií polovedeckého a pseudovedeckého charakteru do uzavretého vedeckého systému. Isaac Newton je pochovaný vo Westminster Abbey a je prvým vedcom, ktorému sa dostalo tejto pocty.