Zemský povrch a mapa

Mapa je zjednodušený, generalizovaný a zmenšený obraz Zeme. Poskytuje názorný, prehľadný a skreslený obraz Zeme. Vedný odbor, ktorý rieši a poskytuje spôsoby zobrazovania objektov a javov reálneho sveta do rovnej plochy na mapu, sa nazýva kartografia. Základné kartografické dielo je mapa, spolu s glóbusom zobrazuje svet okolo nás.Každá mapa má svoju mierku, ktorá udáva koľkokrát je územie zmenšené. Mierka môže byť číselná a grafická. 1.Mapy podľa mierky-mapy veľkej mierky – od 1 : 10 000 do 1 : 200 000 (topografické mapy)-mapy strednej mierky – od 1 : 200 000 do 1 : 1 000 000-mapy malej mierky – nad 1 : 1 000 000 (geografické mapy-Mapy veľkej mierky od 1 : 500 do 1 : 5 000, na ktorých zobrazované územie nepresahuje 200 km, majú zjednodušený obsah, sa nazývajú plány. Pod pojmom generalizácia obsahu mapy rozumieme zjednodušenie, zovšeobecnenie a výberu tých prvkov, ktoré sú pre nás z celkového hľadiska dôležité a podstatne. Čím je mierka mapy väčšia, tým je jej obsah bohatší, mapa je podrobnejšia.

Pri prechode z väčšej mierky do menšej mierky sa mapa generalizuje, t.j. zjednodušuje. Obsah mapy tvoria všetky predmety zobrazované na mape mapovými značkami a symbolmi. Obsah mapy sa delí na:1.Topografický – zobrazuje tvar povrchu krajiny a útvarov, ktoré na ňom ležia. Patrí sem polohopis a výškopis. Polohopis tvorí súbor bodov, čiar a mapových značiek zobrazujúcich sídla, objekty, komunikácie, vodstvo, hranice... Výškopis vystihuje terénny reliéf (vrstevnice, hĺbnice...) Polohopis a výškopis znázorňujú najzákladnejšie skutočnosti a tvoria obsah všeobecnografických máp.2. Špeciálne (tématické) – zobrazujú niektoré vybrané stránky alebo črty javov a objektov zemského povrchu. Podľa obsahu sa tematické mapy delia na fyzickogeografické, socioekonomické a životného prostredia. Zemský povrch je veľmi zložitý, pre potrebu mapovania ho treba zjednodušiť. To dosiahneme pravouhlým premietnutím na zjednodušený matematický povrch – topografickú priemetňu. Tá je buď rovinná, ak zobrazujeme malé územie, alebo elipsoidná a guľová, ak zobrazujeme rozľahlé územie, na ktorom sa už prejavuje zakrivenie Zeme. Tieto referenčné plochy sa prevedú do roviny, a tak vznikajú základné druhy máp:Rozdelenie máp:1.Podľa vzniku mapy: pôvodné a odvodené2.podľa topografickej premietne: plány, topografické mapy a geografické mapy3.podľa mierky: mapy malej, strednej, veľkej mierky a plány4.podľa povahy vyjadrenia skutočnosti: analytické, syntetické a komplexné5.podľa formy vyjadrenia skutočnosti: kreslené, digitálne a obrazovéKartografické zobrazovaniaSpôsoby, ktorými zobrazujeme zemský povrch do roviny, nazývame kartografické zobrazovania. Rozoznávame tieto kartografické zobrazovania:1.Podľa hodnôt skreslenia : rovnakouhlé, rovnakoplošné a rovnakodĺžné2.podľa druhu kartografického zobrazovania: azimutálne, valcové a kužeľové Azimutálne zobrazovanie- ide o zobrazovanie priamo na rovnú plochu, pričom sa dotyková rovina dotýka Zeme v jednom bode, a to na póloch, na rovníku alebo v niektorom inom bode. Podľa potreby môže byť aj stred premietania rôzny.

Podľa umiestnenia bodu premietania azimutálne projekcie rozdeľujeme na:a)Gnómická projekcia – stred premietania je stred Zemeb)Stereografická projekcia – stred premietania je v protiľahlom bode ako je bod dotykuc)Ortografická projekcia – stred premietania je nekonečnýGnómická projekciaStereografická projekciaOrtografická projekciaAzimutálne zobrazenie má tieto charakteristické znaky:•poludníky sa zobrazujú ako zväzok lúčov vybiehajúcich z obrazu prvého pólu, ktorý je aj začiatkom polárnej súradnicovej sústavy•rovnobežníky sa zobrazujú ako koncentrické kružnice.•nulové skreslenie je na póle, t.j. v strede mapy•so zväčšujúcou vzdialenosťou od dotykového bodu skreslenie narastá•využíva sa na mapy pologulí alebo celého glóbusuKužeľové zobrazovanie – vzniká zobrazením zemského povrchu na plášť kužeľa, ktorý sa dotýka zeme na vedľajšej kružnici. Pri rozvinutí kužeľového plášťa do roviny sú rovnobežky znázornené ako časti koncentrických kružníc so stredom vo vrchole kužeľovej plochy a poludníky ako zväzok lúčov vybiehajúcich z vrcholu s rovnakými uhlovými vzdialenosťami. Medzi sebou. Valcové zobrazovanie – pri valcovom zobrazovaní sa valcová plocha dotýka Zeme na hlavnej kružnici, najčastejšie na rovníku.

Po rozvinutí valcovej plochy do roviny sa rovnobežky javia ako čiary rovnobežné s rovníkom a poludníky tiež ako rovnobežné čiary kolmé na obrazy rovnobežiek. Obrazy poludníkov sú od seba rovnomerne vzdialené, obrazy rovnobežiek menia svoje rozostupy podľa použitého zobrazovacieho spôsobu. Výhodou valcových máp je pravouhlý obraz poludníkov a rovnobežiek. Na konštrukciu máp sveta sa používajú v polohe, keď dotyková kružnica tvorí rovník, kde je aj nulové skreslenie, smerom k pólom skreslenie narastá.Skreslenie na mapáchGeografické mapy zobrazujú celý povrch Zeme alebo jeho veľké časti, preto vzhľadom k malým mierkam je skreslenie zanedbateľné. Pretože guľovú plochu nemožno bez skreslenia rozvinúť do roviny, mapy, ktorá je rovinným obrazom, je vždy určitým spôsobom skreslená. Vhodnou voľbou metód môžeme skreslenie niektorých prvkov vylúčiť. Metódy ekvidistantné neskresľujú plochy, ale deformujú tvary; metódy komformné (rovnakoulhé) neskresľujú uhly, zachovajú tvary, ale skresľujú plochy; metódy vyrovnávacie nemajú veľké plošné ani uhlové skreslenie. Plány sú súčasne plochojavné, uhlojavné a dĺžkojavnét.j neskreslená zmenšenina rovinného priemetu malého územia, obsahuje len skreslenie, ktoré vzniklo pri pravouhlom premietaní.Skreslenie na topografických mapách, ktoré vzniká pri zobrazovaní kartografickej siete je zanedbateľné. Podobne ako plány obsahujú i topografické mapy len skreslenie z pravouhlého premietania.