Pád: Niektoré číslovky možno skloňovať. Ich tvary sa zhodujú s podst. menom. Pri ich skloňovaní si treba uvedomiť tieto skutočnosti:
- základné číslovky jeden, dva, tri majú osobitné skloňovanie. Číslovka štyri sa skloňuje ako číslovka tri. Vyššie číslovky sa neskloňujú: sto chlapov, od sto chlapov, sto chlapom, sto chlapov, o sto chlapoch, so sto chlapmi.
- radové, násobné a druhové číslovky sa skloňujú podľa vzoru pekný. Číslovka tretí a tisíci sa skloňuje podľa vzoru cudzí-


PRÍDAVNÉ MENÁ

Prídavné mená sú slová, ktoré môžeme považovať za kvalifikátory. Pomenúvajú vlastnosti predmetov. Predmet a jeho vlastnosť sú nerozlučne spojené.

Klasifikácia:

Prídavné mená sa rozdeľujú na dve veľké skupiny, na vlastnostné a privlastňonacie. Vlastnostné príd. mená sa rozdeľujú na dve skupiny, na vzťahové: jadrový, železný, a na akostné: čerstvý, múdry. Privlastňovacie príd. mená pripisujú niečo jednotlivcovi: sestrin, bratov. Pri príd. menách rozlišujeme rod, číslo a pád.

Rod: Prídavné mená majú rodové rozlíšenie, poznáme mužský, ženský a stredný rod. Rod sa zhoduje s podst. menom: pekný človek, múdra žena, dobré dieťa.

Čísl: Príd. mená môžu byť v jedn. alebo v mn. čísle. Číslo sa zhoduje s podst. menom.

Pád: Pri skloňovaní mužského rodu je potrebné odlíšiť, či sa vlastnosť vzťahuje na životné alebo neživotné podst. meno.

Funkcie: Podst. mená môžeme porovnávať podľa ich vlastností. Ak porovnávame predmety podľa vlastností, môžeme ich stotožniť, odlíšiť, pripodobniť, alebo ohodnotiť mieru vlastnosti, a to v troch stupňoch:
prvom, druhom a treťom: veľký, väčší, najväčší.

Pri stupňovaní sa používajú na zdôraznenie prišlovky alebo častice, pomocou ktorých sa daný stupeň zdôrazňuje: dobrý - veľmi dobrý. Avšak tieto slová nemajú univerzálnu platnosť a nemožno pomocou nich zdôrazniť ľubovoľnú vlastnosť. Frekventované
slová, ktorými sa zdôrazňujú jednotlivé stupne, sú uvedené v rámikoch.


ZÁMENÁ

Medzi zámená sa zaraďujú slová, ktoré zastupujú podst. mená. Ak slovo vyhovuje tomuto kritériu, je zámenom. Zámená sa členia podľa toho, ktoré mená zastupujú a ako. Zámená sa v jednotlivých jazykoch klasifikujú rôzne. K definitívnej klasifikácii, a tým aj k mapovaniu zámen, bude možné dospieť až po medzinárodnej diskusii.

Funkcie: Pri zámenách môžeme rozoznať tieto funkcie:
- zvratnú: otáča dej smerom k činiteľovi, ktorý ho vykonáva. Zvratné zámeno v slovenčine poznáme podľa tvarov: seba/sa a sebe/si. Janko sa umýva pravidelne.
- zdôrazňovaciu: zdôrazňuje, že niekto niečo urobil sám. Jana to urobila sama bez mojej pomoci. Zdôrazňovacie a zvratné zámená sa často dopĺňajú: Urobil to sám pre seba. Zdôrazňovaciu funkciu majú viaceré zámená. Táto funkcia pri jednotlivých zámenách vynikne až v mape vzťahovej analýzy.
- zastupujúcu: zámeno zastupuje podst. meno. Janko je usilovný. - On je usilovný.
- určovaciu: určujú bližšie podst. meno: môj dom, tento dom, nejaký dom.

Klasifikácia:

Hoci počet zámen nie je veľký, problémy s ich klasifikáciou, ako sme už naznačili, sú nemalé. Doteraz sa v jednotlivých jazykoch vyčlenili relatívne ustálené skupiny zámen: osobné, zvratné, privlastňovacie a ukazovacie. Ďalšie zámená sa v jednotlivých jazykoch klasifikujú rôzne. V tomto titule sa pridŕžame klasifikácie, ktorá sa uvádza v publikácii Súčasný slovenský spisovný jazyk -Morfológia. V tejto práci sa opytovacie a vzťažné zámená začleňujú do skupiny opytovacích zámen. Obidve skupiny zámen majú rovnaké tvary, ale vo vete plnia iné funkcie. Zámená majú také isté kategórie ako podst. mená. Mnohé z nich rozlišujú rod.
číslo a pád