Rod: Niektoré zámená vôbec nemajú rod, iné ho vyjadrujú celkom presne. K bezrodovým zámenám patria niektoré osobné zámená: ja, ty, my, vy, zvratné zámeno: sa, si, seba, opytovacie zámeno kto, čo, a niektoré iné zámená: nikto, nič. K rodovým
zámenám patria osobné zámená: on, ona, ono, oni, ony. Rodové rozlíšenie má aj zámeno: sám, sama, samo, všetky privlastňovacie a ukazovacie zámená, ako aj veľa ďalších zámen.

Pád: Väčšina zámen sa skloňuje. Zámená sa skloňujú prevažne podľa vzoru pekný.


PODSTATNÉ MENÁ

Podstatné mená sú slová, ktoré pomenúvajú bohatstvo prírody, techniky, spoločnosti a kultúry. Podstatné mená sú prvým a najdôležitejším slovným druhom. Keby nebolo podst. mien, neexistoval by jazyk, ani jeho lexika, ani gramatika. Nech hovoríme o čomkoľvek, vždy sa to musí vzťahovať na nejaký predmet alebo pojem, pod ktorým si dokážeme niečo predstaviť.

Klasifikácia:

Podstatné mená rozdeľujeme na dve veľké skupiny: vlastné mená a všeobecné mená. Písanie vlastných mien má v jednotlivých jazykoch ustálené pravidlá, preto si zasluhujú osobitnú pozornosť. Klasifikácia podst. mien nie je ešte ustálená, musí zodpovedať objektívnej realite, svetu okolo nás. Nazdávame sa, že bude užitočné v obidvoch skupinách vyčleniť podskupinu tých podst. mien, ktoré pomenúvajú individuálne predmety alebo pojmy, teda tie javy, ktoré sa v matematike označujú ako diskrétne, nespojité. Druhú podskupinu tvoria tie podst. mená, ktoré pomenúvajú komplexné, súborové predmety či pojmy, predstavujú sféry alebo množiny. Jazykoveda si všíma podst. mená podľa ich gramatických vlastností, pýta sa, aký majú rod, či sa skloňujú a v akom sú čísle. Pri podst. menách slovenčina rozoznáva tieto gramatické kategórie: rod, číslo a pád.

Rod: Podstatné mená majú rod mužský, ženský a stredný. Pri štúdiu je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi rodom biologickým: muž, žena a rodom gramatickým: potok, rieka. Biologický rod sa v jednotlivých jazykoch zvyčajne zhoduje, kým gramatický rod je často odlišný.

Číslo: Podstatné mená môžu vyjadrovať jeden alebo viac predmetov tej istej podstaty: strom - stromy, môžu byť teda v jedn. alebo v mn. čísle. Niektoré podst. mená pomenúvajú látky a sú len v jednotnom čísle: zlato, voda, cukor. Je potrebné rozlíšiť, či podst. mená označujú predmety, ktoré môžeme počítať alebo nie, t. j. počítateľné a nepočítateľné predmety. Ako ich v praxi odlíšime?

Pred podst. mená, ktoré označujú počítateľné predmety môžeme dať číslovku, napr. dva taniere, tri domy. Pred podst. mená, ktoré označujú nepočítateľné predmety, musíme dať najskôr jednotku miery alebo niektorý kvantifikátor a až potom priradiť číslovku: šálka kávy - dve šálky kávy, kocka cukru - dve kocky cukru. Pri čísle podst. mien sa ešte potrebujeme zmieniť o 'mimoriadnych' slovách, s ktorými si jazyk nevedel celkom presne poradiť. Predmet je jeden, ale podst. meno je v množnom čísle: dvere, nožnice. Nazývame ich pomnožné podst. mená. Zaujímavé je to, že tieto podst. mená sa v jednotlivých jazykoch nezhodujú. Napr. dvere sú v slovenčine pomnožné, ale v angličtine majú číslo: door - doors. Pozor! Aj pomnožné podst. mená označujú v slovenčine počítateľné predmety: Jedny dvere, dvoje/troje... dvier/dverí.

Pády: Podstatné mená sa v slovenčine skloňujú. Skloňovanie má isté pravidlá. Tie podst. mená, ktoré sa skloňujú podľa toho istého pravidla, majú spoločný vzor. Pri mužskom rode treba rozlišovať, či sa podst. meno skloňuje podľa životného alebo neživotného vzoru. Pre stredný rod sa používa vzor vysvedčenie. Podľa vzoru vysvedčenie sa skloňujú aj podst. mená, ktoré vyjadrujú nejakú činnosť: lyžovanie, skákanie, písanie. Tieto podst. mená sa nepoužívajú v množ. čísle. Samostatne uvádzame skloňovanie mužských mien zvierat, pretože je odlišné. V jedn. čísle sa skloňujú ako životné podst. mená, zatiaľ čo v mn. čísle sa skloňujú ako neživotné podst. mená. Ako príklad slúži vzor pstruh a jeho varianty.