Slovné druhy

PREDLOŽKY

Predložky sú slová, ktoré sami osebe nemajú význam. V spojení s podst. menami hovoria o tom, kde alebo v akom čase sa predmet nachádza, akým smerom sa pohybuje a čo sa okolo neho odohráva.

Klasifikácia

Predložky sa delia podľa rôznych hľadísk: podľa formy, pôvodu a funkcie. Podľa formy sa delia na: -jednoduché: na, po, v - podvojné, zložené z dvoch predložiek: ponad, popod - potrojné, zložené až z troch predložiek: sponad, spopod. Podľa pôvodu sa delia na: -prvotné, tie sa neodvodzujú od nijakých iných slov: v, po, do, k. - druhotné, ktoré vznikli z iných slovných druhov: dolu brehom, hore kopcom, koncom roka, postupom času. Z hľadiska štúdia cudzích jazykov je oveľa dôležitejšie rozdeliť predložky podľa funkcií. Zatiaľ v tom nie je jednota. Prinášame nasledujúce delenie, ktoré iste vyvolá početné diskusie, ale len takto sa budeme môcť prepracovať k univerzálnejšiemu pohľadu. Podľa funkcií rozdeľujeme predložky na:
- polohové - určujú polohu predmetu: na stole, pod morom,
- smerové - určujú, akým smerom sa predmet pohybuje: z mesta, do mesta,
- časové - hovoria, kedy sa príslušná udalosť odohrala: na Vianoce, v marci. Členenie ďalších predložiek preberáme z knihy Slovenské predložky v praxi. Polohovým a smerovým predložkám priraďujeme symbol, ktorý by mal jednoznačne vyjadriť ich funkciu. Len takto v jednotlivých jazykoch bude možná rýchla a presná orientácia. Slovenské predložky sa prekladajú v iných jazykoch rôzne, záleží na ich funkcii. Napr. predložka do mesta má v angličtine podobu to. Tá istá predložka s časovým údajom do konca roka, má podobu till.

Pozn.: Predložky sa viažu s pádmi. Výnimkou je len prvý pád, ktorý je bezpredložkový. Niektoré predložky sa viažu s dvoma až tromi pádmi, iné len s jedným pádom


ČÍSLOVKY

Číslovky sú slová, ktoré vyjadrujú množstvo predmetov, sú to konkrétne kvantifikátory. Ich rozdelenie je všeobecne ustálené a prakticky bezproblémové.

Klasifikácia

Číslovky sa rozdeľujú na základné, radové, násobné, zlomkové a druhové. V gramatikách sa uvádzajú aj neurčité číslovky, ktoré sme zaradili medzi kvantifikátory. Tieto slová sú pri štúdiu cudzích jazykov mimoriadne dôležité. Z hľadiska gramatických kategórií rozlišujeme pri číslovkách rod, číslo a pád.

Rod: Rodové rozlíšenie majú tieto číslovky:
- základné: číslovka jeden má pre všetky tri rody rozdielne tvary: jeden, jedna, jedno. Číslovka/eáen sa používa aj v mn. čísle, ale tu plní funkciu zámena niektorí, niektoré: Pred bránou stáli vojaci. Jedni boli v červených, druhí v zelených uniformách. Na poli pracovali ženy. Jedny vyberali zemiaky, druhé ich presýpali do vriec. Ostatné číslovky majú rozdielny tvar len v mužskom rode; ženský a stredný rod sú rovnaké: dvaja muži, dva domy, dve ženy, dve autá.
- radové: Radové číslovky od päť vyššie priberajú prípony : -ý, -y. Radová číslovka prvý sa používa aj v množ. čísle, vtedy má príponu -é pre všetky rody: prvý rad -prvé rady, prvá séria - prvé série, prvé vydanie - prvé vydania. Iba v mužskom rode životnom má príponu -í-: prví bežci, prví žiaci.
- násobné: Časť násobných čísloviek má rodové rozlíšenie v typoch zakončených na -násobný, -itý a -razový.
- druhové: tieto číslovky rozlišujú všetky tri rody: jednaký, jednaká, jednaké.
- zlomkové: číslovky majú len ženský rod: pätina, šestina.

Číslo: S výnimkou číslovky jeden sa všetky číslovky viažu k mn. číslu. Nula znamená neprítomnosť akéhokoľvek počtu.
Pád: Niektoré číslovky možno skloňovať. Ich tvary sa zhodujú s podst. menom. Pri ich skloňovaní si treba uvedomiť tieto skutočnosti:
- základné číslovky jeden, dva, tri majú osobitné skloňovanie. Číslovka štyri sa skloňuje ako číslovka tri. Vyššie číslovky sa neskloňujú: sto chlapov, od sto chlapov, sto chlapom, sto chlapov, o sto chlapoch, so sto chlapmi.
- radové, násobné a druhové číslovky sa skloňujú podľa vzoru pekný. Číslovka tretí a tisíci sa skloňuje podľa vzoru cudzí-


PRÍDAVNÉ MENÁ

Prídavné mená sú slová, ktoré môžeme považovať za kvalifikátory. Pomenúvajú vlastnosti predmetov. Predmet a jeho vlastnosť sú nerozlučne spojené.

Klasifikácia:

Prídavné mená sa rozdeľujú na dve veľké skupiny, na vlastnostné a privlastňonacie. Vlastnostné príd. mená sa rozdeľujú na dve skupiny, na vzťahové: jadrový, železný, a na akostné: čerstvý, múdry. Privlastňovacie príd. mená pripisujú niečo jednotlivcovi: sestrin, bratov. Pri príd. menách rozlišujeme rod, číslo a pád.

Rod: Prídavné mená majú rodové rozlíšenie, poznáme mužský, ženský a stredný rod. Rod sa zhoduje s podst. menom: pekný človek, múdra žena, dobré dieťa.

Čísl: Príd. mená môžu byť v jedn. alebo v mn. čísle. Číslo sa zhoduje s podst. menom.

Pád: Pri skloňovaní mužského rodu je potrebné odlíšiť, či sa vlastnosť vzťahuje na životné alebo neživotné podst. meno.

Funkcie: Podst. mená môžeme porovnávať podľa ich vlastností. Ak porovnávame predmety podľa vlastností, môžeme ich stotožniť, odlíšiť, pripodobniť, alebo ohodnotiť mieru vlastnosti, a to v troch stupňoch:
prvom, druhom a treťom: veľký, väčší, najväčší.

Pri stupňovaní sa používajú na zdôraznenie prišlovky alebo častice, pomocou ktorých sa daný stupeň zdôrazňuje: dobrý - veľmi dobrý. Avšak tieto slová nemajú univerzálnu platnosť a nemožno pomocou nich zdôrazniť ľubovoľnú vlastnosť. Frekventované
slová, ktorými sa zdôrazňujú jednotlivé stupne, sú uvedené v rámikoch.


ZÁMENÁ

Medzi zámená sa zaraďujú slová, ktoré zastupujú podst. mená. Ak slovo vyhovuje tomuto kritériu, je zámenom. Zámená sa členia podľa toho, ktoré mená zastupujú a ako. Zámená sa v jednotlivých jazykoch klasifikujú rôzne. K definitívnej klasifikácii, a tým aj k mapovaniu zámen, bude možné dospieť až po medzinárodnej diskusii.

Funkcie: Pri zámenách môžeme rozoznať tieto funkcie:
- zvratnú: otáča dej smerom k činiteľovi, ktorý ho vykonáva. Zvratné zámeno v slovenčine poznáme podľa tvarov: seba/sa a sebe/si. Janko sa umýva pravidelne.
- zdôrazňovaciu: zdôrazňuje, že niekto niečo urobil sám. Jana to urobila sama bez mojej pomoci. Zdôrazňovacie a zvratné zámená sa často dopĺňajú: Urobil to sám pre seba. Zdôrazňovaciu funkciu majú viaceré zámená. Táto funkcia pri jednotlivých zámenách vynikne až v mape vzťahovej analýzy.
- zastupujúcu: zámeno zastupuje podst. meno. Janko je usilovný. - On je usilovný.
- určovaciu: určujú bližšie podst. meno: môj dom, tento dom, nejaký dom.

Klasifikácia:

Hoci počet zámen nie je veľký, problémy s ich klasifikáciou, ako sme už naznačili, sú nemalé. Doteraz sa v jednotlivých jazykoch vyčlenili relatívne ustálené skupiny zámen: osobné, zvratné, privlastňovacie a ukazovacie. Ďalšie zámená sa v jednotlivých jazykoch klasifikujú rôzne. V tomto titule sa pridŕžame klasifikácie, ktorá sa uvádza v publikácii Súčasný slovenský spisovný jazyk -Morfológia. V tejto práci sa opytovacie a vzťažné zámená začleňujú do skupiny opytovacích zámen. Obidve skupiny zámen majú rovnaké tvary, ale vo vete plnia iné funkcie. Zámená majú také isté kategórie ako podst. mená. Mnohé z nich rozlišujú rod.
číslo a pád
Rod: Niektoré zámená vôbec nemajú rod, iné ho vyjadrujú celkom presne. K bezrodovým zámenám patria niektoré osobné zámená: ja, ty, my, vy, zvratné zámeno: sa, si, seba, opytovacie zámeno kto, čo, a niektoré iné zámená: nikto, nič. K rodovým
zámenám patria osobné zámená: on, ona, ono, oni, ony. Rodové rozlíšenie má aj zámeno: sám, sama, samo, všetky privlastňovacie a ukazovacie zámená, ako aj veľa ďalších zámen.

Pád: Väčšina zámen sa skloňuje. Zámená sa skloňujú prevažne podľa vzoru pekný.


PODSTATNÉ MENÁ

Podstatné mená sú slová, ktoré pomenúvajú bohatstvo prírody, techniky, spoločnosti a kultúry. Podstatné mená sú prvým a najdôležitejším slovným druhom. Keby nebolo podst. mien, neexistoval by jazyk, ani jeho lexika, ani gramatika. Nech hovoríme o čomkoľvek, vždy sa to musí vzťahovať na nejaký predmet alebo pojem, pod ktorým si dokážeme niečo predstaviť.

Klasifikácia:

Podstatné mená rozdeľujeme na dve veľké skupiny: vlastné mená a všeobecné mená. Písanie vlastných mien má v jednotlivých jazykoch ustálené pravidlá, preto si zasluhujú osobitnú pozornosť. Klasifikácia podst. mien nie je ešte ustálená, musí zodpovedať objektívnej realite, svetu okolo nás. Nazdávame sa, že bude užitočné v obidvoch skupinách vyčleniť podskupinu tých podst. mien, ktoré pomenúvajú individuálne predmety alebo pojmy, teda tie javy, ktoré sa v matematike označujú ako diskrétne, nespojité. Druhú podskupinu tvoria tie podst. mená, ktoré pomenúvajú komplexné, súborové predmety či pojmy, predstavujú sféry alebo množiny. Jazykoveda si všíma podst. mená podľa ich gramatických vlastností, pýta sa, aký majú rod, či sa skloňujú a v akom sú čísle. Pri podst. menách slovenčina rozoznáva tieto gramatické kategórie: rod, číslo a pád.

Rod: Podstatné mená majú rod mužský, ženský a stredný. Pri štúdiu je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi rodom biologickým: muž, žena a rodom gramatickým: potok, rieka. Biologický rod sa v jednotlivých jazykoch zvyčajne zhoduje, kým gramatický rod je často odlišný.

Číslo: Podstatné mená môžu vyjadrovať jeden alebo viac predmetov tej istej podstaty: strom - stromy, môžu byť teda v jedn. alebo v mn. čísle. Niektoré podst. mená pomenúvajú látky a sú len v jednotnom čísle: zlato, voda, cukor. Je potrebné rozlíšiť, či podst. mená označujú predmety, ktoré môžeme počítať alebo nie, t. j. počítateľné a nepočítateľné predmety. Ako ich v praxi odlíšime?

Pred podst. mená, ktoré označujú počítateľné predmety môžeme dať číslovku, napr. dva taniere, tri domy. Pred podst. mená, ktoré označujú nepočítateľné predmety, musíme dať najskôr jednotku miery alebo niektorý kvantifikátor a až potom priradiť číslovku: šálka kávy - dve šálky kávy, kocka cukru - dve kocky cukru. Pri čísle podst. mien sa ešte potrebujeme zmieniť o 'mimoriadnych' slovách, s ktorými si jazyk nevedel celkom presne poradiť. Predmet je jeden, ale podst. meno je v množnom čísle: dvere, nožnice. Nazývame ich pomnožné podst. mená. Zaujímavé je to, že tieto podst. mená sa v jednotlivých jazykoch nezhodujú. Napr. dvere sú v slovenčine pomnožné, ale v angličtine majú číslo: door - doors. Pozor! Aj pomnožné podst. mená označujú v slovenčine počítateľné predmety: Jedny dvere, dvoje/troje... dvier/dverí.

Pády: Podstatné mená sa v slovenčine skloňujú. Skloňovanie má isté pravidlá. Tie podst. mená, ktoré sa skloňujú podľa toho istého pravidla, majú spoločný vzor. Pri mužskom rode treba rozlišovať, či sa podst. meno skloňuje podľa životného alebo neživotného vzoru. Pre stredný rod sa používa vzor vysvedčenie. Podľa vzoru vysvedčenie sa skloňujú aj podst. mená, ktoré vyjadrujú nejakú činnosť: lyžovanie, skákanie, písanie. Tieto podst. mená sa nepoužívajú v množ. čísle. Samostatne uvádzame skloňovanie mužských mien zvierat, pretože je odlišné. V jedn. čísle sa skloňujú ako životné podst. mená, zatiaľ čo v mn. čísle sa skloňujú ako neživotné podst. mená. Ako príklad slúži vzor pstruh a jeho varianty.