Operačné systémy

K základnému programovému vybaveniu počítača patrí operačný systém, ktorý sa vkladá do pamäte vždy po štarte.

Funkcie: Riadi, spravuje technické prostriedky počítača a ich komponenty, Spravuje údaje, Riadi spracovanie úloh, Podporuje komunikáciu užívateľa s počítačom. Podporuje bezpečnosť a spoľahlivosť výpočtového systému. Aby operačný systém mohol pracovať, musí byť pri spustení počítača jadro operačného systému zavedené do vnútornej pamäte RAM. Tento proces sa označuje ako bootovanie. Programy jadra operačného systému potom podľa potreby zavádzajú do operačnej pamäte ďalšie súčasti operačného systému alebo aplikačné programy.

Rozdelenie operačných systémov

Podľa počtu užívateľov – jedno a viacuživateľské 
Podľa počtu spracovávaných úloh – jedno a viacprocesové
Podľa typu spracovania- multiprocessing – umožňuje súbežné spracovanie programov na počítači s viac procesormi.- Interprocessing – znamená dynamické prepojovanie medzi aplikáciami.

Práca v reálnom čase- Podľa počítačovej platformy – operačné systémy pre strediskové počítače, pre počítače strednej triedy a pre osobné počítače.


Architektúra operčného systému

Používateľ

Rozhranie, aplikácie, nadstavby bloková schéma umiestnenia operčného systému v rámci výpočtového systému. Operačné systémy. Vrstva na najnižšej úrovni zaisťuje priamy styk s technickými prostriedkami osobného počítača. Táto vrstva sa nazýva BIOS- Basic input output system-. Služby BIOS-u pužíva samotné jadro operačného systému. Služby jadra operačného systému následne používajú rôzne nadstavby a hlavne aplikácie spúšťané pod operčným systémom. Často je užívateľské rozhranie vo forme nadstavby operačného systému.

Architektúra opečného systému- Aplikácia, nadstavby- Jadro operačného systému- BIOS- Hardvér. Spôsob, akým užívateľ zadáva pokyny pre operačný systém a v akej forme dostáva správy o výsledku prevedenia operácie, je označovaný ako užívateľské rozhranie. Pri textovom užívateľskom rozhraní zadáva užívateľ pokyny prostredníctvom príkazového riadku. Príkladom operačného systému s textovým užívateľským rozhraním je MS DOS, OS UNIX. K dispozíci sú tu však nadstavbové programy, ktoré umožňujú komunikovať s operačným systémom pomocou ponukových menu. Tvoria určitý prechodový stupeň od textovo orientovaných ku grafickým rozhraniam napr, windows commander

Grafické užívateľské rozhranie – GUI – Graphic user interface- Ikony – piktogramy- malé obrázky reprezentujúce napr. aplikáciu- Ukazovateľ – kurzor – malý pohyblivý symbol - Ponuky – menu - Okná, v ktorých sa zobrazujú práve spustené aplikácie alebo otvorené súbory. Ostatné grafické objekty, napr. dialogové okná.

Zariadenia operačného systému

Jedna z najdôležitejších funkcií operačného systému je organizácia údajov na vonkajších pamäťových médiách. Operačný systém rozoznáva dva typy zariadení, ktoré sa navzájom líšia v spôsobe komunikácie, ale aj v spôsobe identifikácie zariadenia. Niektoré zariadenia v štandardnej podobe vie ovládať operačný systém automaticky, pre niektoré zariadenia je nutný ovládač, ktorý najčastejšie poskytuje výrobca zariadenia.

- Znakové – všetky zariadenia vstupné/výstupné ktorých prenosovou jednotkou smerom od/ku operačnému systému je znak napr. klávesnica
- Blokové – zariadenia ktoré prenášajú údaje v blokoch, ide hlavne o diskové zariadenia

Súbor je množina prvkov, ktoré k sebe logicky patria. Môže byť dátový súbor obsahujúci napr. údaje o študentoch školy alebo programový súbor. V operačnom systéme MS DOS mohol byť názov súboru tvorený max. z ôsmich znakov a prípona z troch znakov. S nástupom Windows sa začali používať dlhé mená súborov, ktoré sa používali v operačnom systéme unix. Názov súboru tak môže obsahovať až 255 znakov vrátane národnej diakritiky, ale nesmie obsahovať /?“:*?.

Adresár – názvy adresárov sa tvoria podobne ako názvy súborov, ale prípony sa väčšinou nepoužívajú. Koreňový adresár – root directory sa vytvorí hned po naformátovaní disku alebo diskety a nedá sa zrušiť.