V priebehu 18.storočia dochádza v západnej Európe k podstatnej premene v štruktúre politických a kultúrnych vzťahov. Spoločným menovateľom týchto vývojových zmien je vzostup meštianskych vrstiev, ktorý na základe svojho rastúceho vplyvu hospodársky presadzujú svoje ideály a názory politické, filozofické aj umelecké. V každom európskom štáte prebieha však tento proces inak, vývoj nie je rovnomerný. Intenzívny myšlienkový a bádateľský ruch je po prvom anglickom impulze zvlášť príznačný pre predrevolučné Francúzsko, kde už v polovici storočia ovláda buržoázia rozhodujúce hospodárske pozície a kde sa okolo D.Diderota sústredí duchovná elita k vydávaniu epochálnej Encyklopédie alebo Racionálneho slovníka vied, umenia a remesiel (1.zväzok vyšiel v roku 1751). Z tohto kruhu vzišli aj rozhodujúce nové ideové podnety pre ďalší vývoj hudby, tu sa formulovali - často v podobe vzrušenej a duchaplnej pamfletovej literatúry - požiadavky novej spoločnosti na hudbu, nová estetická orientácia. Myšlienky J.J.Rousseaua o návrate k prirodzenému životu a jeho podmanivé líčenie dedinskej idyly mali ďalekosiahly ohlas, a to aj mimo Francúzska. Zvlášť nemecká aristokracia, vychovaná a konverzujúca francúzsky, čerpala námety pre svoje salónne debaty z parížskych zdrojov. Umelecké ideály bezprostrednosti, nevyumelkovanosti, spontánnosti, zrozumiteľnosti boli všeobecne prijaté a stali sa spoločným vyznaním aj pre hudobnú tvorbu Európy 2.polovice 18.storočia.
V Nemecku, doteraz rozdrobenom do mnohých štátov, sa osvietenecké myšlienky spojili s rodiacim sa úsilím o národnú jednotu a národnú kultúru. Odlišnosť nemeckého severu s prevažne protestantskou tradíciou a južných oblastí, poznamenaných hlavne talianskymi vplyvmi, toto zjednocovanie vo sfére hudobnej sťažovala. Hudobná tradícia bola novým vzorom najskôr v Taliansku, ktorá si tiež v tejto dobe svojou produkciou a hudobníkmi podmanila prakticky celú Európu. Mnohonárodnostná habsburgovská monarchia poskytovala vo svojich kultúrnych centrách, predovšetkým v rezidenčnej Viedni, možnosti najživších umeleckých stykov, ťažiac výhradne zo svojich talianskych provincií.