Keď sa po Kymónovom vypovedaní do vyhnanstva ujal vlády Perikles, začala sa prestavba Atén. Perikles sústredil do Atén najlepších umelcov z celého Grécka a za hlavného dozorcu nad všetkými stavebnými prácami na Akropoli určil svojho blízkeho priateľa Feidia. Perikles a Feidias pretvorili Atény na najkrajšie grécke mesto; "Feidias bol mužom, ktorý prevtelil Periklovu filozofiu do farieb a mramoru."
Plán Parthenónu navrhol Iktinos a stavbu viedol druhý architekt Kallikratés. So stavbou začali r. 447 pred n.l. Feidias ovplyvnil už samu koncepciu chrámu tak, aby sa stal majstrovským dielom nielen architektúry, ale aj skulptúry. Bol navrhnutý v dórskom slohu a obohatený iónskymi prvkami. Východnú časť rozčlenili dórskym stĺporadím na tri pozdĺžne lode, pričom prostrednú rozšírili, aby v nej vynikla Feidiova kolosálna socha Athény Parthenos. Západná časť mala štyri vnútorné iónske stĺpy a slúžila ako chrámová a štátna pokladnica. Stavbu vytvorili zo snehobieleho pentelského mramoru.
V 6. storočí n.l. chrám premenili na kresťanský, v 15. storočí na mešitu a Turci z neho napokon urobili pracháreň, ktorú v roku 1687, keď Atény obliehali Benátčania, zasiahol granát. Asi najlepšiu predstavu o pôvodnom vzhľade Parthenónu nám dáva jeho model v newyorskom Metropolitnom múzeu. Iónsky vlys a štítové figúry predstavujú vrchol klasického gréckeho umenia.
V roku 432 pred n.l. bol Feidias obžalovaný zo sprenevery zlata a slonoviny, z verejného pohoršenia a bezbožnosti. Bol zbavený obvinenia zo sprenevery, keď zlato na soche bolo prevážené a zistilo sa, že ani so slonovinou nehospodáril zle. Napokon bol odsúdený za bezbožnosť. S pomocou Perikla Feidias utiekol do Élidy, kde dožil svoje dni na posvätnej olympijskej pôde.
K poslednej fáze činnosti starnúceho sochára patrili sochy atlétov a napokon ako zavŕšenie jeho životného diela kultová socha Dia v Olympii, ktorá sa stala jedným zo siedmich divov sveta. Jej podobu poznáme z élidských mincí z počiatku 2. st. n.l.
Socha bola vysoká dvanásť metrov. Diovo rúcho, vlasy a brada boli zo zlata, nepokryté časti tela zo slonoviny, do očí boli vsadené vzácne drahokami. Zeus sedel na tróne s vysokým operadlom, ktorý bol z cédrového dreva vykladaného ebenom a slonovinou. Z jeho tváre žiaril dôstojný pokoj a vznešenosť zvrchovaného vládcu nad ľuďmi a bohmi, vo vlasoch mal veniec olympijského víťaza. Cez ľavé rameno mal prehodený zlatý plášť vysádzaný palmovými a ľaliovými lístočkami. Na dlani Diovej pravej ruky stála dvojmetrová soška Niké, bohyňa víťazstva.