V decembri roku 1985 si Kurt (spev a gitara) s Daleom Croverom (bass gitara) a Gregom Hokansonom (bicie) v meste Aberdeen neďaleko Seattlu založili kapelu, ktorú neskôr nazývali Fecal Matter. Bola to Kurtova prvá naozajstná skupina. Svoje prvé piesne nahrali u Kurtovej tety Mari, napr.: „Suicide Samurai“, „Bambi Slaughter“, „Buffy‘s Pregnant“, „Downer“ (známa z Bleach), „Laminated Effect“, Spank Thru“ (tiež Bleach), „Sound of Dentage“. Nemali ani koncert a tak sa rozpadli. Kurt spoznal Krista Novoselica až na strednej škole a na skúškach Melvins (kapela s ktorou sa Kurt dobre poznal). Jediné demo, ktoré spolu Fecal Matter nahrali sa dostalo do rúk Kristovi. Hneď sa mu zapáčilo a najmä pieseň „Spank Thru“. Pôvodné názvy ich novej skupiny boli „Throat Oyster“ „Ted, Ed, Fred“ (Kurt Cobain, Krist Novoselic, Aaron Buckhard). Začiatkom roku 1987 hrali na pár večierkoch a v apríli dokonca vystupovali v univerzitnej rozhlasovej stanici KAOS v Olympii. Za pomoci Tracy Maranderovej (Kurtova vtedajšia priateľka) sa ich nahrávka dostala ku Jimovi Mayovi, ktorý pracoval v Community World Theatre v Tacome. Vďaka nemu už nemuseli hrať len na večierkoch. Vystupovali pod názvom „Skid Row“. Krist objavil na albume holandskej kapely Shocking Blue pieseň „Love Buzz“, ktorú Kurt trochu upravil a dal jej typickejší zvuk. V Community World Centre už hrali pravidelne, no divadlo nebolo práve v najlepšom stave, slúžilo vraj skôr ako pornokino a všade bolo cítiť moč. Kurt nechcel za vystúpenie nikdy peniaze, išlo mu hlavne o to, aby získal nejaké skúsenosti.

Keď sa Krist a Shelli presťahovali do Tacomy, kapela sa na čas rozpadla. Kurt Krista prehováral,aby zase hrali. Nakoniec Krist súhlasil, tak začali skúšať u neho a ešte viac sa s Kurtom spriatelili. Stratili však bubeníka, Aaron býval stále v Grays Harbor a bol zástupcom riaditeľa aberdeenského občerstvenia Burger King. Kurt dal inzerát do časopisu The Rocket: „HĽADÁME BUBENÍKA, len vážne. Vzťah k undergroundu, Black Flag, Melvins, Zeppelin, Scratch Acid, Ethel Merman. Hrozne všestranného. Kurdt 352-0992.“ Vážneho záujemcu nenašli, tak začali skúšať s Daleom Croverom z Melvins. Kurt napísal veľa skladieb a chcel ich aj nahrať. Objavil štúdio Vzájomnosť (nahrávali tu aj Mudhoney, Soundgarden, Mother Love Bone...), kde chceli len 20 dolárov za hodinu, tak si dohodol stretnutie s producentom Jackom Endinom. Endino ani netušil kto sú a do rozpisu napísal “Kurt Covain“. 23.januára prišla kapela rozbitým karavanom do Seattlu. Vzájomnosť riadil spolu s Endinom Chris Hanszek. Štúdio malo len 80 štvorcových metrov a nebolo v najlepšom stave, rozpadnuté zárubne, prešliapané koberce. Rýchlo sa pustili do roboty a za necelých 6 hodín nahrali a namixovali 9 a pol piesní. Poslednú „Pen Cap Chew“ nedokončili. Zas sa napratali do karavanu a mierili na juh na vystúpenie v divadle CWT. Za tú hodinu cesty si to demo aspoň dva-krát vypočuli, piesne išli za sebou: „If You Must“, „Downer“, „Floyd the Barber“, „Paper Cuts“, „Spank Thru“, „Hairspray Queen“, „Aero Zeppelin“, „Beeswax“, „Mexican Seafood“ a polovica „Pen Cap Chew“.

Na vystúpení ich zahrali v tom istom poradí a Kurt sa konečne cítil ako naozajstný hudobník, veď nahrával v Seattli, koncert bol úspešný a fanúšikovia nadšení. Účinkoval tam aj Dave Foster s nejakou kapelou a tiež bol s vystúpením spokojný: „Boli skvelí. Ten Crover, to bola bomba, síce ho bolo ledva počuť, ako tam syčal ten propanový horák, ale ten večer bola fakt zima.“ V zákulisí to už také ružové nebolo. Dale Crover bol trochu skúsenejší ako Kurt a Krist (už viackrát hral vo CWT s Melvins) a keď mu Kurt povedal že hrajú zadarmo, naštvalo ho to: „To nikdy nerob, Kurt. Tí chlapi sa ťa snažia vyžmýkať. Potom si na to zvyknú. Mal by si si tie prachy vziať.“ Nakoniec sa dohodli na kompromise, že z 20 dolárov si vezmú len 10 na benzín. Z Kurta sa pomaly ale isto stával profesionálny hudobník a mal hrozný strach, že príde o hlas. Prestal fajčiť a nechcel, aby si pred ním niekto zapálil. V roku 1988 už pred koncertami zásadne ani nepil. Všetko obetoval hudbe, bola pre neho v tom čase prvoradá. Dostali nápad, že kapela sa môže dobre presláviť klipom na MTV. Jeden kamarát ich natočil, keď hrali na aberdeenskej stanici RadioShack, ale podľa nich vyzeral klip príliš amatérsky. Crover sa vrátil k Melvins a problém s bubeníkom bol späť. Crover im odporučil Davea Fostera, lenže ten bol z Grays Harbor a Kurt pre neho musel chodiť na svojom Datsune celé hodiny. So svojím novým bubeníkom prvý-krát hrali na večierku v dome s prezývkou Caddy, búda pri golfovom ihrisku v Olympii. Kurt si obliekol vyšúchanú riflovú bundu s „Poslednou večerou“ vyšitou na chrpte, na rameno si prilepil plastikovú opičku Chim Chim zo seriálu „Speed Racer“, Foster mal fúzy, tričko, džínsy. Hrali v obyvačke pre študentov. Ešte ani nestihli začať a jeden punkáč zakričal do mikrofónu: „Bubeníci z Aberdeenu teda vyzerajú dosť trápne.“ Kurta sa to dotklo aj keď to nebolo adresované jemu a poradil kapele, aby sa tvárili skúsenejšie a aby si Foster zmenšil biciu súpravu z 12 na 6 bubnov. Aj keď Kurt tvrdil pravý opak, predsa mu trochu záležalo na tom, čo si o nich myslia. Skupina už fungovala, ale nemala ozajstný názov, pretože Kurt chcel niečo iné, niečo krásne.

O nejaký čas Kurt vymyslel skupine názov NIRVANA. Foster sa o ňom dozvadel až keď si u Kurta čítal pozvánku na Nirvanu a spýtal sa ho kto to je: „To sme my?“, hovorí Kurt: „znamená to dosiahnuť dokonalosť.“ V tom čase sa považoval za budhistu, aj keď o tom vedel hlavne z televízie a veľmi to nepraktikoval. V budhizme nirvána znamená miesto dosiahnuté po vykročení z nekonečného kruhu znovuzrodenia a ľudského utrpenia. Veriaci sa vzdáva túžby, vydáva sa po diamantovej ceste a formou meditácie a duchovného učenia dosahuje nirvánu. Dostane sa mu úľavy od životných strastí. Jack Endino nahrávku z 31.januára prehral na kazetu a poslal ju zopár známym, jednu Dawn Andersonovej, dopisovateľke časopisu The Rocket a šéfredaktora fanklubového časopisu Backlash, ďalšiu Shirley Carlsonovej, ktorá vo voľnom čase púšťala hudbu v rozhlasovej stanici KCMU patriacej Washingtonskej univerzite a tretiu poslal Jonathanovi Ponemanovi, spolumajiteľovi nezávislej nahrávacej spoločnosti Sub Pop (vznikol v jeseni 1987 a medzi prvé vydané nahrávky patrili Green River a Soundgarden). Ukázalo sa, že to bol veľmi šikovný ťah. Dawn sa tak páčila, že o nej chcela napísať článok, Shirley na rádiu KCMU pustila „Floyd the Barber“, prvú nahrávku v éteri vôbec, a Poneman si od Endina vypýtal Kurtovo číslo.Kurt mal akurát na návšteve Dalea Crovera, keď mu zazvonil telefón. Svoje nahrávky posielali do mnohých nahrávacích spoločností (najviac chceli byť v SST alebo v Touch&Go) ale nikde nemali úspech, preto pre nich tento jediný telefonát veľa znamenal. Poneman kazetu pustil kolegovi Bruceovi Pavittovi z firmy, kde pracoval (Muzak Corporation, hudbe do supermarketov) a všetkým prítomným vrátane Marka Arma (Mudhoney), ktorý o nej vyhlásil, že: „je podobná Skin Yard, ale nie tak dobrá.“ Aj tak sa Ponemanovi podarilo Nirvanu zaradiť do programu malého klubu Vogue na First Avenue v Seattli, kde boli každý týždeň koncerty „Sub Pop Sunday“, na ktorom sa za dva doláre dali vidieť tri kapely.

Nirvana mala vystupovať v poslednú aprílovú nedeľu. Vogue bol známy hlavne vďaka barmanovi, ktorý bol transvestita, predtým to bol motorkársky gay bar. V roku 1988 tu bola najväčšou senzáciou diskotéková noc a ponuka pivných akcií, tri fľaše „Beer Beer“ za tri doláre. Bruce Pavitt v decembri 1987 povedal: „Aj keď je v Seattli príliš málo klubov s takým množstvom kapiel sa stretávame len výnimočne.“ Kurt sa nemohol dočkať vystúpenia, dostavili sa už 4 hodiny pred začiatkom a tak sa len prechádzali po meste. Bol taký nervózny že sa pred zvukovou skúškou musel vyvracať na parkovisku. „Skoro nikto tam nebol“, spomína Dj Shirley Carlsonová „tých niekoľko ľudí poznali Kurta a Tracy z večierkov alebo počuli ich nahrávku. My sme ani nevedeli kto to spieva.“ Zahrali 14 piesní bez prídavku. Začali piesňou „Love Buzz“, chceli začať tým najlepším pre prípad, keby ľudia chceli odísť. Foster vystúpenie zhodnotil: „nie že by sme to úplne zbabrali, ako že sme to nemuseli skončiť v polovici skladby, ale bolo to hrozné lebo sme vedeli, že hráme kvôli nahrávaniu dosky.“ Shirley ich prirovnala k skupine Cheap Trick: „Pamätám sa čo sa mi vtedy preháňalo hlavou. Nielen, že Kurt vie hrať na gitaru a spievať, aj keď by to mohlo byť aj lepšie, ale má hlas úplne ako Robin Zander.“ Boli sklamaní. Keď ich po vystúpení prišiel odfotiť Rick Hansen, Kurt na neho zakričal: „Boli sme trápni!“ „Brali to svoje číslo veľmi sebakriticky“, povedal Hansen „dohadovali sa, či nevynechali nejaké akordy.“ Bol prekvapený, aký boli naivní. Na Hansenovej fotke vyzerá Krist vedľa Kurta a Fostera ako obor a má dlhšie vlnité vlasy. Foster má ne sebe modré džínsy, biele tričko na ktorom má obrys hory a baseballovú čiapku s logom piva Corona. Kurt má tiež džínsy, sivé tričko obrátené naruby, tmavý sveter a blond vlasy asi po plecia. Hansen presvedčil Kurta aby si na niektorých fotkách sadol Kristovi na kolená.Cestou domov sa rozprávali o vystúpení, brali ho ako porážku a dohodli sa, že Kurt napíše nové skladby, budú viac skúšať a už nebudú trápni.

Keď im o pár dní Poneman navrhol, aby spolu nahrávali, pozerali sa na ich „porážku“ už inak. Prvá obchodná schôdzka Ponemana s Nirvanou v Café Roma v Seattli nedopadla práve najlepšie. Krist sa predvádzal a odpíjal si z fľaše vína, ktorú mal skrytú pod stolom. Kurt bol zo začiatku nesvoj. Zistil, že Poneman im ponúka oveľa menej ako čakali, ponúkol im, aby začali singlom „Love Buzz“, lebo na koncertoch mal najväčší úspech, no kapela mala trochu inú predstavu o ich prvom singli. Nakoniec sa dohodli, že Nirvana nahraje singel, Endino bude producent a náklady uhradí Sub Pop.Krátko po koncerte vo Vogue sa Foster pobil so synom starostu Cosmopolisu, tak strávil 2 týždne za mrežami, prišiel o vodičák a musel zaplatiť tisíce dolárov za lekárske ošetrenia. Singel sa zdal byť ohrozený a hovorilo sa, že Foster bude musieť skupinu opustiť. Potrebovali náhradu. Skúšali to zas s Aaronom Buckhardom, ale ten u nich skončil, keď opitý riadil Kurtove auto. Tá náhrada bol nakoniec Chad Channing. Nemali odvahu povedať Fosterovi že u nich skončil, dozvedel sa to až z časopisu The Rocket, kde písali, že Nirvana bude mať onedlho koncert. Chada Channinga objavili na jednom koncerte vo CWT. Chad si Kurta pamätá: „Kurt mal také tie vysoké topánky na podpätku a široké elegantné modré nohavice s flitrami.“ Kurt a Krist si zas všimli Chadove obrovské bubny North. Chad meral len 167 cm a vyzeral za nimi ešte menší. Začali ho pozývať na skúšky a onedlho bolo jasné, že k nim patrí. Začali skúšať nad kaderníctvom Kristovej matky. Po jednej skúške chceli Chadovi trochu ukázať Aberdeen a okolie. Pochádzal z ostrova Bainbridge a v Aberdeene ešte nebol. Chad bol šokovaný: „Pripadal som si ako v južnom Bronxe. Hovorím si „to bolo fakt zlé, je to asi najchudobnejšia časť v celom štáte.“ Po krátkej prehliadke sa zastavili na pivo v Poorhouse Tavern, kde Krist poznal skoro každého. „To mesto bolo plné frajerov čo žuvali tabak Skoal, nosili svetlo-ružové tričká a každý mal dodávku s voňavým stromčekom a fúzy.“ Kurt s Kristom sa rozhodli, že Chadovi ukážu jeden dom v lese, kde vraj straší a obyvatelia ho volajú „Zámok“. Keď mali vojsť dnu, vzdali to a išli domov.

V druhý júnový týždeň mali ďalšie stretnutie s nahrávacou spoločnosťou. Ten mesiac mala kapela päť vystúpení. Raz sa vrátili aj do Vogue a v Olympii hrali v „Dome čarodejníc“ na večierku pre miestnu speváčku Gilly Hannerovú, ktorá 14.mája 1988 oslavovala svoje 21.narodeniny. Kurt si s Gilly zaspieval „The Greatest Gift“ od Scratch Acid a zahrali „Love Buzz“. Sub Pop začal mať finančné problémy, dokonca ich požiadal, aby mu požičali 200 dolárov. „Boli sme v šoku“, spomína Chad „Vtedy nám už tí chlapi začali byť podozriví.“ Na 5.júna dohodol Jan Gregor Nirvane vystúpenie spolu s ďalšími dvoma kapelami v Central taverne. Poneman trval na tom, aby Nirvana hrala prvá: „Je to v nedeľu večer, nechce sa nám tam tak dlho čakať.“ V publiku bolo šesť ľudí, jeden z nich bol Chris Knab z KCMU: „Bruce a Jon stáli pod pódiom a kývali hlavami do rytmu. Asi videli niečo iné ako my ostatní, lebo tá kapela bola úbohá.“ Chyba bola asi aj v tom, že mali zlú kvalitu zvuku a dosť ich to štvalo. No Pavitt a Poneman sa aj napriek tomu rozhodli singel uviesť. 11.júna sa Nirvana vrátila do štúdia Vzájomnosť, no nahrávanie im nešlo tak hladko ako minule. Po piatich hodinách mali len jednu skladbu. Pokračovali o necelé tri týždne, nahrávali ďalších päť hodín a 16.júla to za tri hodiny zmixovali. Nakoniec z toho vyšli 4 skladby: „Love Buzz“, nová verzia „Spank Thru“, „Big Cheese“ mala byť na druhej strane a „Blandest“. V posledný augustový týždeň robili s Alicou Wheelerovou foto na obal, fotili na viacerých miestach, vrátane Never-Never Landu v Point Defiance Parku a pri moste Tacoma Narrows Bridge. Krist mal na sebe košelu s krátkym rukávom, Chad mal tričko Germ, baretku a okrúhle slnečné okuliare a Kurt mal tričko Harley-Davidson s nápisom „Live to Ride“. O pár dní im Poneman oznámil, že Sub Pop začína s novou službou, predaj singlov len pre predplatiteľov a „Love Buzz“ bude prvou vydanou nahrávkou. Nirvana bola sklamaná a nahnevaná, ale nemali na výber. Niekoľko mesiacov po vystúpení vo Vogue zavolala Kurtovi Dawn Andersonová a chcela s kapelou urobiť rozhovor pre Backlash. Rozhovor sa často točil okolo Melvins. „Videl som stovky skúšiek Melvins“, zdôvodňuje to Kurt „Vozil som ich dodávkou na turné. Mimochodom, nikto ich nemal rád.“ Článok vyšiel v septembri a bol celkom pozitívny.

Zmienili sa aj o vystúpení vo Vogue: „Boli sme ztuhnutí... Mali sme pocit, že nás niekto posudzuje, ako keby nás známkovali.“ Nirvana pomaly začínala mať Sub Popu plné zuby. Jessovi Reedovi Kurt v liste spomenul, že si vydajú LP-čko asi sami. 28.októbra mali mať svoje zatiaľ najvýznamnejšie vystúpenie v predvečer Všetkých svňätých ako predkapela Butthole Surfers v Union Station v Seattli. Nepodali síce najlepší výkon ale už to , že robili predkapelu Butthole Surfers pre nich dosť znamenalo. Deň pred Halloweenom hrali na Evergreen State College. Pred nimi hrali Cyclods Ryana Aignera, kapela Davea Fostera Helltrout a Nisqually Delta Podunk Nightmare Počas ich vystúpenia sa strhla bitka a akurát prišla na rad Nirvana, keď sa objavila polícia a zakázala hrať. Nirvana nakoniec hrala len 25 minút v rohu miestnosti. Kurt a Krist sa poliali nepravou krvou a hrali naplno, vďaka tomu si ich Olympia obľúbila. Na konci Kurt prvý krát rozmláti gitaru a odíde. „Nepovedal nám, čo ho to pochytilo“, pamätá sa John Purkey „ale usmieval sa. Dávalo mu to zmysel, ako keby sám tak trochu oslavoval. Nikomu sa nič nestalo, ale keď tou gitarou tresol, myslím, že mu bolo jedno či niekoho zraní. Prišlo to úplne z ničoho nič. Po vystúpení som sa s ním bavil a tá gitara tam tak ležala a ľudia si z nej brali tie kúsky.“ O tri týždne im oznámili, že singel je hotový! Nirvana bola so singlom spokojná. Kurtove meno bolo napísané ako „Kurdt“ pre zmätenie fanúšikov a do drážky vo vinyle bolo drobnými písmenami vyryté: „Prečo tie gitary radšej nevymeníte za lopaty?“ Túto vetu im počas skúšok často opakoval Kristov otec. Jednu kópiu singlu zaniesli do rádia KCMU. Keď ich Tracy viezla zo Seattlu späť do Olympie a ich nahrávku v KCMU stále nepúšťali, zastali na jednej benzínke, Kurt tam zavolal a objednal si pesničku na želanie. Asi o pol hodiny prvý krát počuli v rádiu „Love Buzz“. Začalo sa im dariť. Urobili rozhovor pre The Rocket, kde ich označili ako „na prvý pokus dosť dobré“. „Kapela ukazuje zreteľné stopy hudobného majstrovstva“, píše Grant Alden „Nirvana stojí trochu mimo severozápadného hudobného prúdu, na thrash príliš čistá, na metal príliš zvučná, na to, aby sme ju prehliadli, príliš dobrá.“

Od Ponemana a Pavitta dostali ponuku zaradiť zremixovanú verziu „Spank Thru“ do 3-dielneho výberu Sub Pop 200. Naplánovali si aj album, ale Sub Pop krachoval a nahrávanie by si museli hradiť sami. Nirvana si našla manažérku Tam Orhmundovú. Raz jej doniesli veľa svojich nahrávok a povedali, nech ich pošle do Touch&Go a hocikde, kde by o nich mohli mať záujem. Sub Pop im bola už dlho podozrivá a rozhodli sa, že potrebujú zmluvu. O týždeň už Krist opilecky búchal na dvere Brucea Pavitta a reval: „Vy hajzli, my chceme zmluvu!“ Sub Pop zostavili zmluvu, v ktorej požadovali 3 albumy za 3 roky a za prvý rok mali zaplatiť kapele 6 000 dolárov, za druhý 12 000 a za tretí 24 000. Do platnosti mala vstúpiť od 1.1.1989. Skúšali každý deň aj napriek tomu, že každý býval inde, niekedy prešli aj 600 km kvôli trom hodinám skúšania. Počas dlhých ciest počúvali hudbu, napríklad Mudhoney, Tad, Coffin Break, Pixies, Sugarcubes. Prvý krát ako Nirvana hrali 21.decembra v Grays Harbor. Koncert sa konal v hale Eagles v Hoquiame. Krist sa vyzliekol do spodného prádla a zas sa poliali falošnou krvou a prvý a posledný krát zahrali „Immigrant Song“ od Led Zeppelin. Na koncert prišla aj Kurtova sestra: „Sedela som na kraji pódia a spievala s nimi. Stratila som hlas. Na druhý deň som mala mať v škole referát o jednej knihe, ale to nešlo.“ Dva dni po vystúpení mali v Seattli nahrávať album. Pracovali dlho do noci a nahrali skoro 10 skladieb. 28.decembra hrali na koncerte v Seattleskom metre pri príležitosti vydania Sub Pop 200. Acia trvala 2 dni a hralo na nej 8 kapiel. Nirvana hrala v prvý večer a Steven Jesse Bernstein ju predstavil ako „kapelu so sublimovanými vokálmi“. Ďalšie tri dni po koncerte zostali v Seattli a s Endinom ešte pracovali na albume. V druhý januárový týždeň sa dvakrát stretli kvôli mixovaniu a album bol skoro hotový. Po takmer 30 hodinách v štúdiu mali 9 nahrávok a rozhodli sa, že zaradia aj tri Croverové zremixované demosnímky. Album sa mal volať „Príliš veľa ľudí“, ale keď boli na turné v Californii a prechádzali San Franciscom, na plagáte na prevenciu proti AIDS si všimli nápis: „Bleach your works“-pripadalo im to vtipné, tak sa zhodli, že album pomenujú Bleach.
Bol to dosť odvážny krok, ísť na turné po západnom pobreží, keď mali na konte len jeden singel a veľa ľudí ich ešte nepoznalo. Na prvé z koncertov prišlo len 5-6 ľudí, väčšinou hudobníci ktorí prišli skôr kvôli Sub Popu ako kapele. S kapelou bol aj Dylan Carlson: „Svojim spôsobom to bolo fiasko. Veľa vystúpení zrušili.“ Najviac ľudí prišlo, keď hrali ako predkapela Living Colour, kde hrali asi pre 400 ľudí a publikum ich vypískalo. Do Californie Nirvanu sprevádzalo sedem ľudí (Tracy, Amy Moonová, Joe Preston...) a nemali peniaze na jedlo, čo zarobili minuli na benzín. Prespávali u známych alebo v aute. 25.februára sa vrátili do Seattlu a hrali na Washingtonskej univerzite, kde prišlo asi 600 ľudí. Vystúpenie sa volalo „Štyri kapely za štyri doláre“ a hrali tam ešte Fluid, Skin Yard a Girl Trouble, no Nirvana z nich mala najväčší úspech. Na jar prišiel do kapely druhý gitarista Jason Everman, ktorý hral predtým v jednej skupine s Chadom a bol známy ako výborný gitarista. Kapele bol sympatický aj preto, že im už aj predtým požičal 600 dolárov, zaplatili tým náklady na výrobu Bleach, celý rozpočet albumu bol len 606,17 dolárov. Peniaze mu síce nevrátili, ale spomenuli ho na obale aj keď s nimi vôbec neskúšal a na albume nehraje. Už 4-členná Nirvana hrala 9.júna v divadle Moore v Seattli na festivale Lamefest, ktorý zorganizoval Sub Pop. Robili predkapelu Mudhoney a Tad. Počas hrania sa Kurtovi zaplietli vlasy do gitary, ale inak sa im darilo a ľudia si kupovali Bleach.Bleach recenzovala pre The Rocket Gillian Gaarová: „Nirvana sa potuluje od jedného konca trash metalového spektra k druhému, tu sa prikloní k štýlu garage grunge, tu k alternatívnemu zvuku alebo k uvrieskanému metalu a nakoniec nezostane verná ani jednému.“ Texty boli plné protikladov, mali temné a tvrdé ale aj viac popové melódie.Na obal použili Tracyinu fotku, ktorú vytlačili ako negatív. V rádiách boli najhranejšie: „Blew“, „School“, „Floyd The Barber“ a „Love Buzz“, aj keď celý album bol zaujímavý a pestrý. Deň po festivale kapela na poslednú chvíľu zaskakovala za Cat Butt v Portlande. Na vystúpenie sa s nimi viezol 18-ročný fanúšik Rob Kader, ktorý nevynechal ani jeden koncert Nirvany. Keď tam dorazili zistili, že lístky si kúpilo len 12 ľudí a to fanúšikovia Cat Butt. Rozhodli sa zmeniť repertoár pesničiek a po každej skladbe sa Roba pýtali, čo chce počuť a to hrali. Kader bol nadšený ale ostatné publikum reagovalo len na coververziu „Do You Love Me?“ od Kiss.

Koncom júna 1989 vyrazili Kristovou dodávkou na ďalšie turné. Mali ísť na dva mesiace po Spojených štátoch. Zobrali so sebou veľa tričiek s nápisom: „NIRVANA-HAJZLI, POVAĽAČI, HULIČI A SATANISTI.“, ktoré mali veľký úspech a vďaka ním mali peniaze na jedlo a benzín. Keďže nemali manažera, všetko organizoval Krist. Celú cestu šetrili, kde sa dalo, napr.ani nepúšťali klimatizáciu. Prvý koncert mali v San Franciscu, o dva dni hrali v obchode s nahrávkami Rhino Records v Los Angeles, kde mali na sklade len 5 kusov Bleach. Urobili rozhovor pre fanklubový časopis Flipside, ten článok im dosť pomohol aj napriek tomu, že Kurtove meno vytlačili ako „Kirk“. Ďalej mierili na východ do Texasu a na stredozápad a hrali pre čím ďalej menšie publikum, väčšinou sa zišlo len okolo 10 ľudí, ktorí by proste išli na hocijakú kapelu. „Na koncertoch sme sa neriadili ani tým, koľko tam prišlo ľudí,“ spomína Chad „ale skôr tým ohlasom. A veľa ľuďom sme sa podľa všetkého páčili.“ Počas turné väčšinou prespávali u známych alebo v dodávke na odpočívadle. Raz dorazili neskoro v noci do Washingtonu a zaparkovali dodávku pri benzínke. Bolo im v nej horúco a tak si ľahli na trávnik, mysleli si, že sú v obytnej štvrti, no keď sa na druhý deň ráno zobudili zistili, že prespali na trávnatom páse uprostred diaľnice. Aj keď šetrili ako mohli, stále mali finančné problémy. „Obyčajne sme stáli pred rozhodnutím kúpiť benzín alebo jedlo a museli sme si vybrať benzín“, hovorí Jason „Všetci sme to znášali celkom dobre ale Kurt to neznášal. On ani veľa nevydržal, hneď mu bolo zle. A potom nám z toho bolo nanič všetkým.“ Kurt mal už dlhšiu dobu žalúdočné problémy, aj keď žil asi najzdravšie z celej kapely, kvôli hlasu veľmi nepil a nefajčil. Keď dorazili do Jamaica Plain Massachusetts, ubytovali sa u fotografky J.J.Gonsonovej a jej priateľa Slugga z kapely Hullabaloo. V ten večer Nirvana hrala na Green Street Station. Kurt svoju gitaru rozbil, tak si ju so Sluggom vymenil za jeho, aby mohol hrať.

Ďalšie vystúpenie mali mať na študentskom večierku na MIT, ponúkli im tam viac ako hudobné kluby a peniaze potrebovali. Aj napriek tomu, že Kurt najprv odmietal hrať, odohrali výborný koncert. Krist počas neho rozobral nápis z kociek s menom toho študentského spolku a nahádzal ich do publika, ale domáci ho donútili ospravedlniť sa a kocky vrátiť namiesto. Diváci zo spolku boli Nirvanou aj tak očarení. V Massachusetts si raz Jason doviedol do bytu dievča, čo sa kapele nepáčilo a dosť sa tým u nich zhodil. Kurt a Jason spolu od začiatku nevychádzali najlepšie. Kurt tvrdil, že mu vadí keď Jason pohadzuje svojimi dlhými vlasmi počas koncertu, on vlastne robil to isté a raz mu povedal, nech napíše nejaké gitarové sólo, ale asi nebol spokojný a prestali sa spolu rozprávať. Skladby väčšinou písal Kurt, chcel mať všetko pod kontrolou. V New Yorku kapela hrala v Pyramid Clube pri príležitosti Nových hudobných stretnutí. Bol to úspešný koncert počas ktorého sa jeden opilec vyšplhal na pódium a reval do mikrofonu a kopal do aparatúry, tak ho Jason zhodil z pódia a chcel ho chytiť.Kurt chcel, aby Jason z kapely odišiel, ale nemal odvahu mu to povedať. Rozhodli sa že skončia turné, zrušili rozpis na dva týždne a odišli domov. Počas trojdňovej cesty sa ani nerozprávali. Nepovedali Jasonovi že má padáka, proste mu už nezavolali. V prvý augustový týždeň sa Nirvana s producentom Stevom Fiskom v štúdiu Music Source pustila do mixovania EP, ktorým chceli uviesť európske turné. Fisk hovorí, v akom stave bola ich aparatúra: „Mali také veľké bubny North a ten kopák držal pohromade len preto, že ho omotali dvoma izolepmi, toľkokrát ho predtým roztrhli. Zo srandy tomu bubnu hovorili Zvon Slobody.“ Namixovali „Been a Son“, „Stain“, „Even in His Youth“, „Polly“ a „Token Eastern Song“. Chceli aby to znelo viac rockovo a keď skončili, mali z toho naozaj dobrý pocit.

Koncom augusta Kurt s Markom Laneganom zo Screaming Trees založili akoby ešte jednu kapelu: Krist hral na basu a na bicie bubeník zo Screaming Trees Mark Pickerel. Začali spolu skúšať. Spájalo ich aj to, že všetci mali radi Leadbelly. Kurt a Krist chceli, aby sa volali „Lithium“ a Pickerel navrhoval „The Jury“, to meno im nakoniec zostalo. Namixovali „Ain’t It Shame“, „Gray Goose“ a „Where Did You Sleep Last Night?“, všetko od Leadbelly, ale nikdy to nedokončili. Nirvana musela dokončiť 2 týždne hrania na stredozápade. Keďže ich pesničky už hrali v rádiách, na koncerty chodilo viac ľudí a aj poznali ich piesne. Prvý-krát zarobili. Blech vyšlo aj vo Veľkej Británii a malo pozitívny ohlas. Sub Pop začal plánovať turné po Európe. Na turné sa vydali spolu so skupinou Tad, na čele s Tadom Doylom, ktorý vážil takmer 150kg. Obe kapely mali tvrdú, ťažkú hudbu, aj vďaka tomu nazvali tuné „Heavier Than Heaven“ (Ťažšie ako nebo). Behom turné mali stihnúť 37 koncertov za 42 dní, tak cestovali v noci, aby to stihli. Raz hrali lepšie, napr. v Norwichi, kde si dav vynútil prídavok, niekedy sa im darilo menej, ako v Berlíne, kde si Kurt po 6 skladbách zničil gitaru a aj poskytovali veľa rozhovorov. Bleach sa dokonca dostalo do prvej desiatky hitov britských nezávislých hitparád. V Seattli sa prvý krát Nirvana dostala na titulnú stranu The Rocket. O pár dní na koncerte v Ríme, keď prišla na rad Nirvana, Kurt po 40 min[tach. hrania vyliezol na 9 metrovú hradbu reproduktorov a kričal: „Ja sa zabijem!“ Nakoniec zišiel dole a vystúpenie sa skončilo. Kurt sa dal dokopy a v Európe zahrali ešte 5 koncertov. Turné zakončili v Londýne na ďalšom Lamefeste. Vrátili sa do Ameriky a na Silvestra sa Krist oženil so Shelli. 19.januára 1990 mala Nirvana koncert, ktorý vstúpil do histórie. Konal sa na jednej farme za mestom a okrem nej tam hrali Melvins a Beat Happening. Kurt si na ruky nakreslil vpichy po ihlách, ale trochu to prehnal a začali sa šíriť fámy, že fetuje. Ďalší večer hrali Melvins a Nirvana v hale Legend v Tacome. Nirvana musela hranie asi tri-krát prerušiť kvôli divokým fanúšikom. Odohrali skvelý koncert a prišli sa na nich pozrieť aj Matt Lukin a Mark Arm z Mudhoney. V prvý februárový týždeň mala Nirvana turné po západnom pobreží.

Na deň sv.Valentína hrali spolu s Tad v San Franciscu, prišlo asi štyristo ľudí a koncert mal obrovský úspech. V Los Angeles kapela bývala u Jennifer Finchovej z L7, ktorá o nich povedala: „Pôsobili ako z cirkusového vystúpenia dánskej dogy s pudlom. Chad bol maličký, vlasy mal až po zadok a oči ako šelma. Kurt bol oproti Chadovi trochu vyšší, ale vlasy mal ako dlhú slamu. A potom Krist, ten je taký vysoký, že človek si ide zlomiť krk, keď sa mu pozerá do tváre.“ O tri týždne na to, ako sa vrátili späť do Olympie, ich čakalo ďalšie turné, počas ktorého sa mali zastaviť vo Wisconsine a nahrať pokračovanie Bleach. 20.marca sa kapela chystala nahrať videoklip s režisérom Jonom Snyderom, ale nevyšlo im to. O týždeň nato sa Nirvana vybrala na ďalšie turné. 2.apríla predstavili v Chicagu „In Bloom“. Ďalšiu noc strávili v aute, boli na ceste do Madisonu do štúdia Smart za producentom Butchom Vigom. Stihli nahrať 8 skladieb vrátane coververzie od Velvet Underground „Here She Comes Now“. Z toho, čo stihli nahrať, päť skladieb sa dostalo neskvôr na album Nevermind. Kurt chcel, aby sa nový album volal „Sheep“ = Stádo (narážka na masy ľudí, ktorí si kúpia ich najnovší album). Pár hodin po dokončení mixovania v Smarte, sa vydali na pokračovanie turné. V tom čase sa Kurt rozišiel s Tracy.
Späť na severozápad sa kapela vrátila koncom mája. Bolo jasné, že Chadove časy v kapele sa skončili. Kurt a Krist za ním prišli až na ostrov Bainbridge a povedali mu to. „Posledné tri roky som mal k tým chlapcom naozaj dosť blízko,“ spomína Chad „Prežili sme spolu peklo. Žili sme ako dobytok, v tesnej dodávke, a hrali zadarmo. Nemali sme žiadneho skvelého ani prachatého otca, čo by nás ťahal z problémov. Vedel som, že keď sa rozlúčime, tak ich už dlho neuvidím.“ Objali sa, rozlúčili, a Nirvana prišla o ďalšieho bubeníka.

Počas leta Kurt s Kristom nahrali na kazety demosnímky zo Smartu a poslali ich do Columbia Records a Warner Brothers. Nirvana si opäť robila manažéra sama, väčšinu finančných záležitostí vybavoval Krist, možno aj preto, lebo ako jediný v Nirvane mal maturitu na strednej škole. V máji 1990 prišiel od Sub Popu 30 stránkový návrh novej zmluvy, ktorý jednoznačne zvýhodňoval nahrávaciu spoločnosť. Kurt a Krist ju nechceli podpísať, pretože so Sub Popom už nechceli spolupracovať a obrátili sa na manažérku Soundgarden Susan Silverovú, ktorá im oznámila, že potrebujú právnika. Na Sub Pope im vraj vadilo, že Bleach nemalo žiadnu reklamu a nikdy im neposkytli prehľad predaných kópií. Dopočuli sa o uznávanom právnikovi Peterovi Paternovi a poprosili Susan, aby sa u neho prihovorila za kapelu. O dva dni sa stretli so Susan v Los Angeles, zoznámila ich s agentom Donom Mullerom a keďže Paterno na nich nemal čas, dala im kontakt na právnika Alana Mintza, kapela mu pripadala „naivná, ale ambiciózna“ a povedal, že Nirvana je určite „najzanedbanejšia kapela, aká mu kedy prišla do cesty“. Záujem o Nirvanu prejavil aj agent MCA Bret Hartman, zistil si Kurtove číslo a nechával mu odkazy. Keď sa z L.A. vrátili späť do Seattlu, Kurt a Krist zamierili rovno do štúdia a 11.júla nahrali v predstihu pre ďalšie anglické turné singel „Sliver“.Nahrávali s bubeníkom z Mudhoney Danom Petersom, ale bubeníka si stále hľadali.
V auguste sa Nirvana vydala na krátke turné po západnom pobreží, ako predkapela Sonic Youth s bubeníkom Daleom Croverom. Kapely si rozumeli a Thurston Moore s Kim Gordonovou zo Sonic Youth navrhli Nirvane stretnutie s vlastnou manažérskou firmou Gold Mountain. Turné dorazilo na severozápad a Nirvana bola stále obľúbenejšia. Tentoraz však Kurt nemohol po vystúpení rozbíjať bicie ako to robil pri Chadovi, lebo Crover mu povedal, že ho zmaľuje do modra ak sa jeho bicím niečo stane.

Crover sa musel vrátiť k Melvins, tak do Nirvany prišiel ako bubeník Dan Peters a začali plánovať turné po Anglicku. Peters hral v Nirvane prvý a posledný krát. 22.septembra na jednom koncerte Kurt a Krist objavili 21 ročného bubeníka Davea Grohla. Pochádzal z Virginie predtým hral v Scream a Dain Bramage. Grohla kapele dohodil Buzz Osborne a Kurt s Kristom konečne našli bubeníka, akého celé roky hľadali. Už o 20 dní Dave s Nirvanou prvý krát vystupoval. Bolo to v klube North Shore Surf v Olympii. Celé vystúpenie však mali technické problémy, vypadávali poistky, museli vypnúť polovicu zosilovačov a jediné osvetlenie zabezpečovali baterky v publiku. Dave trieskal do bicích tak silno, že rozbil malý bubienok. O týždeň vyrazili na turné po Anglicku, aby propagovali singel „Sliver“. Mali tam veľa fanúšikov, boli tam ešte známejší ako v štátoch. Po skončení turné sa vrátili domov a Dave sa presťahoval ku Kurtovi. Ten týždeň im spoločnosť MCA poslala letenky do Los Angeles a pozvala ich na stretnutie vo firme. Ubytovali ich v hoteli Sheraton Universal. Po príchode išiel Bret Hartman skontrolovať, či im nič nechýba. Našiel ich v hotelovej izbe pri pootvorenej chladničke, okolo nich sa váľali fľaštičky tvrdého alkoholu, tu sa s čestným barom pre hostí sa stretli prvý-krát. „Pochopil som“, hovorí Hartman „,že tí chlapci nemajú toľko skúseností, ako som si pôvodne myslel.“ Kurt a Krist si všimli, že vo firme na nich nikto nemá čas a dokonca si tam takmer nikto ani nevypočul Bleach. Aj prezident MCA sa ponáhľal na obed a kapele venoval len pár minút. Takto sa spolupráca s MCA skončila. Vrátili sa späť na severozápad. Dave s Kurtom mali podobný hodobný vkus, obidvaja mali radi Vaselines a do repertoáru Nirvany zaradili ich „Molly‘s Lips“. Niekedy v tom čase sa Kurt rozišiel s Tobi Vailovou a začal brať heroin. Krist a Dave sa o Kurta báli, zatajoval to pred nimi a heroin bral u kamarátov. Na doporučenie Thurstona Moora sa kapela skontaktovala s Gold Mountain Management, ktorú viedli Danny Goldberg a John Silva a nakoniec s nimi podpísali zmluvu.

25.novembra hrala Nirvana na Off Ramp v Seattli a prilákala veľa zástupcov nahrávacích spoločností: Columbiu, Capitolu, Slash, RCA a ďalších. V tom čase sa okolo Nirvany rozpútalo naozajstné šialenstvo. Zahrali 18 skladieb, z toho 12 ešte nevydaných. Koncert začali piesňou „Aneurysm“, ľudia pogovali a skákali na seba, až rozbili stropné žiarovky. „Hovorila som si, že ten koncert je perfektný“, spomína si Kim Thayilová zo Soundgarden „Hrali coververziu „Here She Comes Now“ od Velvet Underground, to bolo podľa mňa skvelé. A potom, keď som si vypočula „Lithium“, úplne ma to vzalo. Prišiel za mnou Ben, náš basgitarista, a hovorí: „Tak to je bomba. To je bomba do hitparády Top 40!“ Na konci vystúpenia sa Jeffovi Fensterovi z Charisma Records podarilo prehovoriť Nirvanu, aby s nimi podpísala zmluvu. Dohodli sa na 200 000 dolárov za album. Ale ešte pred vyhotovením zmluvy, kapela na poslednú chvíľu podpísala zmluvu s firmou Geffen Records DGC, mali schpné oddelenie propagácie, ktoré viedol Mark Kates. Táto zmluva im mala vyniesť 287 000 dolárov. Mintzovi sa podarilo Nirvanu zbaviť všetkých záväzkov voči Sub Popu. Vrámci zmluvy s Geffen mal Sub Pop dostať 75 000 dolárov a 2 percentá z predaja nasledujúcich dvoch albumov. vKapela ten rok zakončila silvestrovským koncertom v Satyricone v Portlande, vraj to bol obrovský trhák. Rok 1991 začal pre kapelu 3 hodinovou jazdou z Portlandu, lebo na druhý deň mali dohodnuté stretnutie v štúdiu. Dokončili „Aneurysm“ a znovu nahrali „Even in His Youth“. „Chceli zrealizovať pár nápadov“, hovorí producent tých skladieb Craig Montgomery „ale aparatúru mali v hroznom stave.“ Nirvana si v Tacome prenajala novú skúšobňu a denne tam trávila celé hodiny. Občas sa snažili Davea zoznamovať s ich staršími skladbami, ale väčšinou nacvičovali nové. V januári vyšiel u Sub Popu posledný sľúbený singel, živá nahrávka „Molly’s Lips“ od Vaselines. Spoločnosť nechala do drážky vyryť jediné slovo na rozlúčku: „Goodbye“. V marci absolvovali 4-denné turné po Kanade. Po návrate ďalej skúšali, producenta im zas začal robiť Butch Vig a dohodli sa, že nahrávať budú v štúdiu Sound City neďaleko Los Angeles. Výdaje mala nahradiť nahrávacia spoločnosť, aj keď sa odčítajú z peňazí pre Nirvanu. Na jednej skúške sa Krist a Dave pýtali Kurta , čo to je, keď začal hrať nový riff. Povedal im, že sa to volá „Smells Like Teen Spirit“. K názvu ho inšpirovali grafity Kathleen Hannyovej z Bikini Kill, keď mu na stenu napísala „Kurt Smells Like Teen Spirit“ (“Kurt vonia ako Teen Spirit”, Teen Spirit je vôňa, ktorú používala). Krista napadlo, že by mohli melódiu trochu spomaliť, Dave do toho pridal svoje bicie a nová skladba bola hotová.

Asi o tri týždne, 17.apríla, Nirvana hrala v hoteli O.K. v Seattli. Koncert zorganizoval Kurt, keď sa dopočul, že Mikey Nelson má veľa nezaplatených dopravných prestupkov a hrozí mu väzenie. Vystúpiť mali Bikini Kill a Fitz of Depression a výťažok z koncertu dostal Mikey. V ten istý večer bol usporiadaný aj večierok na počesť filmu Singles. Nirvana zahrala coververziu „Turnaround“ od Devo, „Wild Thing“ od Troggs a „D-7“ od Wipers. Na koniec zahrali „Smells Like Teen Spirit“, no Kurt z nej zaspieval len pár veršov. Pieseň mala niekoľko verzií, v jednej z prvých sa spieva:
„A denial and from strangers
A revival and from favours
Here we are now, we’re so famous
We‘re so stupid and from Vegas.
Come out and play, make up the rules
Have lots of fun, we know we‘ll lose.“
V inej verzii je veta:
„The finest day I ever had was when tomorrow never come.“
Nikto ju nepoznal, ale ľuďom sa páčila, bola úžasne energická.
O týždeň kapela vyrazila do Los Angeles. Na 6 týždňov sa ubytovali v apartmánoch Oakwood neďaleko štúdií Sound City. Butch Vig popisuje, ako to u nich vyzeralo: „Steny počmárané, pohovky hore nohami. Vôbec nechodili spať a do šiestej ráno boli na pláži Venice Beach.“ Svoju nervozitu z nahrávania Nirvana ukľudňovala alkoholom. Raz v noci Krista zatkli kvôli alkoholu za volantom, John Silva mal problémy dostať ho von na kauciu, aby mohli ďalej nahrávať. Stretnutia väčšinou začínali o tretej poobede a trvali do polnoci. Nahrávanie zdržoval najmä Kurt, lebo skladbám stále upravoval texty. Kurt si predstavoval, že by album malo „dievčenskú“ stranu, obsahovala by všetky skladby o Tobi Vailovej (“Bikini Kill” …), jeho bývalá, keď sa rozišli, chýbala mu a napísal pár textov plných narážok a „chlapčenskú“ stranu: „Sappy“, „Sliver“, „Polly“ a skladby o jeho rodine a vnútornom živote. Album by sa končil „Something in the Way“. O týchto plánoch však s producentom nikdy nehovoril. Vig album dokončil začiatkom júna a začali vymýšľať obal a video. Pôvodný rozpočet bol stanovený na 65 000 dolárov, ale keď sa o dva mesiace nahrávka dokončovala, výdaje prekročili 120 000 dolárov. Na úspech kapely teraz dohliadali manažéri John Silva a Danny Goldberg z Gold Mountain a Gary Gersh z DGC. Album bolo traba premixovať, podujal sa na to Andy Wallace a zaslúžil sa tým o konečný výsledok. Premixoval pôvodné stopy tak, aby v rádiu zneli čo najmohutnejšie. Oddelil gitaru od bicích a dodal nahrávke ten správny zvuk. „Všetci sme si priali,“ hovorí Wallace „aby tá nahrávka znela impozantne.“ Nakoniec upustili od pôvodného názvu „Sheep“ a album nazvali „Nevermind“. Do štúdia išli s presvedčením, že najväčší hit je „Lithium“, no keď album dokončili, ako prvý singel propagovali „Smells Like Teen Spirit“. Na fotenie snímok na obal si zavolali Michaela Lavina.

V druhý júnový týždeň už Nirvana pokračovala v turné s Dinosaur Jr. a Jesus Lizard boli na 14 dní po západnom pobreží. Hrali skladby z Nevermind, najmä „Smells Like Teen Spirit“ mala veľký úspech. Úspechu albumu trochu pomohol aj John Troutman, pracoval síce v RCA, ale niekoľko desiatok kópií Nevermind rozdal známym v rádiách, Nirvane proste fandil. Nirvana uzavrela zmluvu s DGC,bola to spoločnosť Davida Geffena, menšia firma vydavateľa Geffen Records. Zamestnanci Geffenu prezývali DGC „skládka odpadu“. Od Nirvany sa veľa neočakávalo, počítalo sa, že sa predá 50 000 nosičov. V polovici augusta kapela odletela do Los Angeles a pripravovali propagáciu albumu a európske turné. DGC im zaplatila ubytovanie, jednu miestnosť v Holiday Inn. Boli v nej len dve postele, Kurt s Daveom si každý večer hodili mincu a kto prehral, spal s Kristom, no predsa to bolo pohodlnejšie ako zadné sedadlo auta. 15.augusta hrala Nirvana pre vedenie Geffenu v Roxy. Zaujali ich a po koncerte viceprezident Geffenu prehlásil: „Predáme sto tisíc.“ V ten istý deň poskytla kapela univerzitnému rádiu KXLU rozhovor k Nevermind. Na konci John Rosenfelder pustil prvý krát do éteru „Smells Like Teen Spirit“. Dva dni po koncerte v Roxy sa kapela pustila do klipu k „Smells Like Teen Spirit“. Je to stretnutie pred školským zápasom, vystupujú v ňom roztlieskavačky-prostitútky, ktoré majú na svetroch symbol anarchie. Režíroval ho Sam Bayer. Nirvana hrá v školskej telocvični a okolo poskakujú divokí fanúšikovia, na chvíľu sa to vymklo z pod kontroly a publikum padalo na kapelu ako na starých koncertoch, keď kapela nehrala na pódiu. V klipe je aj umývač podláh. Má tam veľmi veľký víznam, pretože v minulosti Kurt sa takto živil v škole, ktorú predtým asi navštevoval aj on.
Dva dni po natáčaní išla Nirvana na 10 dňové turné po Európe so Sonic Youth. Toto turné zachytil Dave Markey vo filme 1991: The Year Punk Broke. Nirvana sa zúčastnila aj najvýznamnejšej rockovej udalosti v Anglicku, Reading festivalu. Hrali pre 70 000 nadšených fanúšikov. Eugene Kelly z Vaselines s Kurtom dvojhlasne zaspievali „Molly’s Lips“, pre Kurta to bol vraj najkrajší zážitok v živote.

25.augusta sa Nirvana dostala až na festival Pukkelpop v Belgicku. V tom čase si kapela užívala začínajúcu slávu, počas turné po sebe hádzali jedlo, organizovali divoké alkoholové večierky, ničili šatne... 1.septembra turné dorazilo do Rotterdamu a 3.septembra nahrala kapela ďalší rozhlasový program s Johnom Peelom a potom oslavovali posledný večer v Anglicku. Na druhý deň sa vrátili do Olympie a to bol koniec ich najlepšieho turné. Druhý septembrový piatok bol pre Nirvanu významný deň. Ráno poskytli niekoľko rozhovorov známym Seattleským staniciam, okrem iných aj rádiu KXRX. O šiestej sa začínal krst albumu v Re-bare, bol len pre pozvaných. Kapela bola nadšená, pretože Bleach oslavu nemalo. Na večierok prepašovali viac ako 2l Jima Beama, Kurt a Krist po sebe začali hádzať jedlo, jeden vyhadzovač ich dokonca vyhodil von a netušil, že sú to dve z najdôležitejších osôb, kvôli ktorým sa večierok konal. Oslava pokračovala v podkroví u jedného známeho až kým Kurt neodistil schválne hasiaci prístroj. Potom sa presunuli k Susie Tennantovej, kde si Kurt začali skúšať jej šaty a zábava pokračovala až do rána. O dva dni mala Nirvana autogramiádu v predajni Beehive Records, ktorá mala začať o siedmej, ale už o druhej stálo von cez 200 ľudí. Kapela sa rozhodla, že tým svojim vytrvalým fanúšikom aj zahrá Hrali bez pódia trištvrte hodiny. Ľudia si kupovali ich album, dokonca postrhávali zo stien plagáty aby mali aspoň trochu papiera na autogram. Tento koncert pred obchodom s hudbou si Krist pamätá ako rozhodujúcu chvíľu, keď sa Kurt zmenil. „Potom sa všetko začalo meniť“, hovorí „Už sme neboli tá stará dobrá kapela. Kurt sa proste ako keby stiahol. Išlo tam dosť o osobné záležitosti. Začalo to byť zložité. Bolo toho viac, ako sme mohli uniesť.“

24.septembra sa Nevermind začalo oficiálne predávať. MTV natočilo krátky spot, na ktorom Krist v spodnom prádle špinavom od tuku Crisco hraje twister. Kurt celý deň strávil so svojou novou známou Mary Lou a Mark Kates z DGC vzal Krista a Davea do najmodernejšieho obchodu s nahrávkami Newbury Comics. „Bolo to úžasné,“ spomína si Mark „Bolo tam asi tak tisíc mladých ľudí a chceli tú našu nahrávku.“ O dva týždne sa Nevermind dostalo do hitparády časopisu Billboard Top 200, ale začínalo na 144.mieste. Ďalší týždeň sa posunulo na 109.miesto, tretí týždeň na 65., a po štyroch týždňoch bolo 2.novembra na 35. a mierilo vyššie. Rádio KNDD urobilo v Seattli prieskum o „Smells Like Teen Spirit“, skladba dostala najvyšší počet kladných hodnotení, aký kedy hlasovacia agentúra zaznamenala. „Keď robíme prieskum takej skladby,“ vysvetľuje Marco Collins z KNDD „hovoríme ľuďom, že im zahrajeme kúsok tej piesne do telefónu, a pustíme im 15-sekundovú ukážku. Predstavte si, ako asi znie „Smells Like Teen Spirit“, keď ju počujete prvý krát a v telefóne.“ V septembri spôsobil klip v MTV rozruch, moderátorka Amy Finnertyová sa vyjadrila, že ak stanica to video neodvysiela, odíde z MTV. Nakoniec „Smells Like Teen Spirit“ zaradili do „120 minút“, pravidelne sa začal vysielať v novembri a zaradil sa medzi prvé „nezávislé novinky“ MTV. Popoludní Nirvana hrala v obchode Tower Records, bola tam dosť zlá akustika a večer hrali na vypredanom koncerte v klube Marquee. Potom ich čakal večierok u Amy Finnertyovej z MTV. 19.októbra mali v Dallase koncert, bolo vypredané a publikum sa tlačilo na pódium. Kurt mal depku, tresol gitarou do podstavca s obrazovkou a zničil ju. Potom sa vrhol medzi divákov a keď mu vyhadzovač Turner Van Blarcum chcel pomôcť späť na pódium, Kurt to asi zle pochopil a myslel si, že ho chce napadnúť tak ho tresol čelným koncom gitary do hlavy a Turnerovi začala tiecť krv. Keď sa spamätal, udrel Kurta päsťou do hlavy a ešte ho kopol. Kurt sa skryl v nejakej šatni a usporiadateľ Jeff Liles ho prehovoril, aby sa vrátil a dokončil koncert. Van Blarcuma odviezli do nemocnice, no tým sa to ešte neskončilo. Po koncerte kapela nastúpila do taxíka, vtom sa objavil Blarcum a rozbil päsťou sklo, nakoniec sa im však podarilo újsť. Kurt bral stále heroin a začalo sa hovoriť o tom, že má niečo s Courtney Love z dievčenskej skupiny Hole.

Nirvana pokračovala v turné k Nevermind po západnom pobreží. V San Diegu sa predalo 100 000 nosičov, v L.A. 200 000 a keď dorazili do Seattlu na halloweenský koncert, Nevermind dostalo zlatú platňu za pol milióna predaných nosičov. 28.novembra sa Nevermind v Amerike vyšplhalo až na milión predaných nosičov a kapela sa objavila v „Top of the Pops“. Potom odišli na vystúpenie do Sheffieldu. Nirvana bola na turné po Británii a takmer každý koncert stál novinárom za zmienku. V Edinburghu usporiadali koncert na podporu detskej nemocnice a v Newcastle Kurt na pódiu vyhlásil: „Som homosexuál, beriem drogy a šukám s vykrmenými prasatami.“, ale pravda z toho bolo len jedno. Keď sa turné vracalo do Londýna, Kurt už kvôli žalúdočným bolestiam nemohol hrať, tak museli zrušiť 6 koncertov v Škandinávii. Onedlho už Nirvana vyrážala na ďalšie turné. Išla s nimi aj Courtney, s ktorou sa Kurt stretával. Kapela vystupovala ako prostredná medzi Pearl Jam a Red Hot Chili Peppers. Pred vystúpením v L.A. 27.decembra poskytli rozhovor Jerrymu McCullymu z časopisu BAM. McCully sa v článku vyjadril, že Kurt „zaspával uprostred vety“, že „vyzerá skôr na 40 ako na 24“, a tým len potvrdil fámy o drogách. Rok 1991 Nirvana zakončila silvestrovským koncertom v Cow Palace v San Franciscu. Posledné vystúpenie turné mali v Saleme v Oregone. Po návrate do Seattlu a pár dňoch odpočinku odletela kapela do New Yorku, kde mali hrať v Saturday Night Live. Už v tom čase sa Kurt začal od kapely trochu odťahovať. Dohovárali mu kvôli drogám a liezlo mu to na nervy, tak sa s Courtney ubytovali v inom hoteli. Nevedeli si s tým rady ani manažéri. „Bola to zlá doba,“ spomína Danny Goldberg „Vtedy som sa dozvedel, že Kurt má problémy s drogami. Len som dúfal, že sa nám to nevymkne z rúk na verejnosti.“ Prišla sobota a Nirvana mala hrať na Saturday Night Live.

Kurt si však ráno zobral silnú dávku a bolo mu zle. Keď do NBC prišiel zvyšok kapely, videli Kurta vonku zvracať. Pred prvou skladbou konferenciér Rob Morrow kapelu predstavil, na chvíľu zavládlo hrobové ticho a keď Kurt začal hrať úvodné gitarové sólo k „Smells Like Teen Spirit“ sa G.E.Smith otočil na zvukára Craiga Montgomeryho a povedal: „No ten chalan teda vie hrať!“ Po prestávke aj napriek producentovej vôli zahrali druhú skladbu „Territorial Pissings“ a na konci, ako obvykle, rozbili nástroje. Na záver ešte odkázali „fuck you“ celej Amerike a Kurt s Kristom sa začali vášnivo bozkávať, to už išli titulky. NBC ten záber vo všetkých opakovaniach vystrihla. To bozkávanie Kurt vraj venoval všetkým aberdeenským primitívom, ktorí neznášajú homosexuálov. V skutočnosti chcel Krist dotiahnuť Kurta späť na pódium. „Išiel som rovno k nemu“, hovorí Krist „chytil som ho, strčil mu jazyk do úst a začal ho bozkávať. Proste som nechcel, aby sa cítil tak blbo. Keď to všetko skončilo, povedal som mu: „To bude zas dobré. Zas tak zlé to nieje, nie?“ Po vystúpení ostala kapela bez Kurta ešte na večierku pre hostí „Saturday Night Live“. Courtney zistila, že čaká dieťa a v tlači oznámili s Kurtom zásnuby. Nirvana mala turné po Austrálii, ale museli zrušiť koncerty kvôli Kurtovým bolestiam žalúdka. Potom išli do Japonska, kde sa k nim pridala Courtney. Počas tohto turné bola vydaná limitovaná edícia 10 000 albumu „Hormoaning“. V pondelok 24.fabruára 1992 na pláži Waikiki na Havaji sa Kurt a Courtney vzali. Ráno pred obradom však Kurt zakázal prísť Shelli a niekoľkým ľuďom z Nirvany, lebo nemali radi Courtney. Nepozval ani Krista. Vtedy si Krist a Shelli mysleli, že sa kapela rozpadla. „Kurt mal v tom čase svoj vlastný svet,“ spomína Krist „Dosť sme sa im odcudzili. Potom to už také nebolo. Trochu sme sa bavili, čo bude ďalej s kapelou, ale po tomto to vôbec nevyzeralo, že by malo ešte niečo prísť. “Kurt sa s Kristom stretol až o dva mesiace a Nirvana mala na verejnosti znovu vystúpiť až o 4 mesiace.

Na jar 1992 Nirvana dostávala ponuky závratných honorárov a mala vystupovať ako hlavná kapela halového turné, ale všetky ponuky museli kvôli Kurtovi odmietnuť. Po prestávke sa Kurt opäť pridal k Nirvane a v domácom štúdiu Baretta Jonesa nahrali: „Oh, the Guilt“, „Curmudgeon“ a „Return of the Rat“, tú vybrali ako príspevok na album nahraný na počesť portlandskej kapely Wipers. 16.apríla sa Nirvana prvý krát objavila na titulnej strane Rolling Stone. V kapele začali byť čoraz napätejšie vzťahy. Keď kapela podpisovala pôvodnú zmluvu s vydavateľstvom Kurt súhlasil, že sa o honorár za autorstvo poctivo rozdelí s Kristom a Daveom, ale po závratnom úspechu Nevermind Kurt trval na tom, že chce väčšinovú časť, u hudby navrhoval 75/25 vo svoj prospech a z textov chcel celú časť. Toto Kurtovo snaženie brali Dave a Krist ako podvod, ale báli sa že sa kapela rozpadne, tak súhlasili. Dávali to za vinu Courtney, ale ustúpiť nechcel vlastne Kurt. 17.mája Los Angeles Times uverejnili článok s názvom: „Prečo asi Nirvana nezačala nebeskú púť sezóny?“ Steve Hochman píše: „Nirvana je neproduktívna a tak sa množia dohady, že spevák a gitarista Kurt Cobain zápasí s heroinom. Gold Mountain to zvalili len na Kurtove „žalúdočné problémy“. V júni kapela vyrazila na 10 dňové turné po Európe a nahradzovala zrušené koncerty z roku 1991. Pred odchodom na koncert v Španielsku poskytli rozhovor Keithovi Cameronovi z New Musical Expresse, vďaka tomuto článku začali médiá ešte viac rozoberať problémy v kapele a drogy. 3.júla Nirvana už po druhý-krát musela zrušiť v Španielsku 2 koncerty, lebo na Courtney prišli predčasné pôrodné bolesti, ale lekár povedal, že dieťa je v poriadku. Dcéra Frances Bean sa im narodila až 18.augusta. Niekedy v tom čase vyšiel aj kritický článok vo Vanity Fair, kvôli ktorému im neskôr sociálka odobrala dieťa a nasledovali súdy, nakoniec im ju vrátili, ale museli byť pod dohľadom.

Nirvana vystúpila ako hlavná kapela na festivale v Readingu 1992 pred 60 000-ovým publikom. Vystupovali aj Melvins, Screaming Trees, L7, Mudhoney, Eugenius a Bjorn Again. Začali sa šíriť fámy, že Nirvana nebude hrať, ale nakoniec prišla. Kurt bol v bielom plášti vytlačený na pódium na invalidnom vozíku, z ktorého najprv spadol, Krist do mikrofónu zakričal: „Ty to zvládneš, chlapče. Pomôže mu rodina a priatelia... Ty to dokážeš.“ Potom Kurt vstal, strhol zo seba prevlek a začal spievať pieseň “Breed“. Samozrejme, že to bolo len divadlo. „Bola to elektrizujúca chvíľa,“ spomína si Brookes „až sa vám chcelo plakať.“ Aj napriek tomu, že kapela už spolu nehrala 2 mesiace, zahrali bez problémov 25 skladieb, na začiatok „Teen Spirit“, „All Apologies“, Kurt ju venoval Frances..., zakončili skladbou „Territorial Pissings“ a rozbili nástroje. Po vystúpení Krist vyhlásil: „Ja teda, ľudia, neviem čo ste počuli, ale toto rozhodne nieje náš posledný koncert.“ „Ale je“, trval na svojom Kurt „Rád by som oficiálne a verejne prehlásil, že toto je náš posledný koncert.“ „...kým sa nestretneme,“ pokračoval Krist. „...zase...“ dodal Dave. „na novembrovom turné,“ dokončil Kurt. „Vyrazíme v novembri na turné? Alebo nahrajeme nejaký album?“ „Tak napríklad niečo nahrajeme,“ povedal Krist. Kurt sa začal liečiť zo závislosti, ale 8.septembra dostal z liečebného centra priepustku, aby mohli skúšať. Nasledujúci deň mali totiž hrať na odovzdávaní hudobných cien MTV za najlepší videoklip. Nirvana bola nominovaná na tri ocenenia a v júli sa dozvedela, že bude hrať. Už na prvej skúške sa rozpútal spor, na Univerzity of California Kurt hneď zamieril do televízneho pavilónu a oznámil Amy Finnertyovej: „Zahrajem tam novú skladbu.“ Vedenie MTV zaskočilo, že Nirvana chce namiesto plánovanej „Smells Like Teen Spirit“ zahrať „Rape Me“. Nebola to celkom nová skladba, na koncertoch ju hrali už 2 roky, ale na MTV ju ešte nepoznali. Nadriadení si ihneď zavolali Amy a dohovárali jej, mysleli si, že pieseň je o MTV. Hrozili, že Nirvanu vyškrtnú z programu. Kurt povedal, že je to v poriadku, potom sa vyhrážali, že prestanú vysielať ich videoklipy, aj na to povedal, že je to OK, aj keď to nebola celkom pravda. Potom pohrozili, že prestanú púšťať všetky klipy skupín, ktoré sú v Gold Mountain... Kurt sa napokon vzdal keď sa dopočul, že Amy chcú z MTV vyhodiť. Na generálke sa kapela vôbec neobjavila, na skúške zahrali skvele „Lithium“. Technici dostali pokyn, že ak by začali hrať „Rape Me“ pustia reklamu, ibaže nikto z nich ju ešte nepočul. Nirvana to len tak nenechala. Kkeď vyšli na pódium, zahrali najprv prvé akordy „Rape Me“, no ešte predtým, ako ich stihli zrušiť, prešli k prvým akordom „Lithium“. Na konci Krist vyhodil basu do vzduchu a spadla mu priamo na hlavu. Získali cenu za najlepšie alternatívne video a objav roka. Po programe mali nejaké nedorozumenia s Axlom Rosem z Guns ‚N’Roses. Obidve kapely sa nikdy nemali v láske a nebola to len obyčajná konkurenčná nenávisť...
Dva dni po udeľovaní cien mala Nirvana hrať v Seattli ako hlavná kapela na benefičnej akcii na obranu pred výnosom o hudobnej cenzúre, ktorý bol predložený legislatíve štátu Washington. Večer predtým vystupovali v Portlande na koncerte za práva homosexuálov. Koncert bol úchvatný, najlepší, aký Nirvana v Seattli zahrala. Po koncerte Kurt poskytol rozhovor pre časopis Monk. Kurtov vzťah k niektorým ľuďom sa dosť zmenil, najmä ku Kristovi. Začali sa hádať, ale nebrali si to príliš k srdcu. Koncom roku 1992 Kurt dokonca otvorene hovoril o tom, že Davea z kapely vyhodí, ale asi to nemyslel úplne vážne.
24.októbra sa Kurt s Kristom a Daveom pustili do práce na ďalšom albume. Nahrávali zase s Jackom Endinom, tam, kde Bleach. Rozpracovali 6 skladieb, ale podarilo sa im len „Rape Me“. Schôdzka skončila, keď za nimi prišiel 17 ročný nevyliečiteľne chorý chalan, ktorého za nimi poslala Nadácia splnených prianí, a išli s ním na pizzu. Koncom októbra hrala kapela pre 50 000 fanúšikov v Buenos Aires. Počas októbra strávili členovia Nirvany hodiny nad obalom albumu Incesticide s B stranami singlov. Album mal výjsť pred Vianocami a Kurt na obal nakreslil dieťa v náručí rodiča-votrelca, ktorý sa pozerá na vlčie maky. V tom čase začal Kurt s Michaelom Azerradom písať svoj životopis. Posledné mesiace roku 1992 sa pripravoval nový album Incesticide. Vyšiel 2 týždne pred Vianocami. V hitparáde Billboardu začínal na 51.mieste, behom dvoch mesiacov sa predalo 500 000 nosičov. 16.januára hrala kapela pre 110 000 ľudí v Sao Paole v Brazílii a spomínajú na to ako na najhoršie vystúpenie, lebo pred ním už dávno neskúšali a boli nervózni. Zahrali viac coververzií ako vlastných skladieb: „Seasons in the Sun“ od Terryho Jacksa, „Kids in America“ od Kim Wilde, „Should I Stay or Should I Go“ od Clash a „Rio“ od Duran Duran, pri coververzii od Queen „We Will Rock You“ spievali „We Will Fuck You“. Pol pol hodine hrania Krist hodil po Kurtovi basgitaru a odišiel. Nakoniec ho dotiahli späť na pódium, aby mohli dohrať aspoň 45 minút. Krist ten koncert nazval „psychickým kolabsom“ a istý brazílsky časopis napísal: „To predsa nebola skutočná Nirvana. Namiesto nej tam prišiel nejaký depresívny Cobain a trieskal do gitary.“ V ten istý týždeň sa Kurt chcel pokúsiť o samovraždu. 23.januára hrali na ďalšom obrovskom koncerte v Apoetose Stadium v Riu. Nirvana debutovala so skladbami „Heart-Shaped Box“ a „Scentless Apprentice“, ktorá sa v tomto prevedení pretiahla na 17 minút.

Začali pracovať na novom albume. Pôvodne sa mal volať „I Hate Myself and I Want to Die“, neskôr „Verse, Chorus, Verse“ a nakoniec sa zhodli na názve z jednej Courtneyinej básne „In Utero“. Piesne z roku 1992 sú dosť ovplyvnené Kurtovým manželstvom: „Milk It“, „Heart-Shaped Box“, „Pennyroyal Tea“... Na album sa z 18 skladieb dostalo 12, ale pod inými názvami: „Radio Friendly Unit Shifter“ (pôvodne „Deväťmesačná mediálna strata vedomia“), „All Apologies“ (pôvodne „La, La, La ... La“) a „Moist Vagina“ pôvodne „Vlhká vagína a potom mu ho vy..., ako to ešte nezažil, mozog sa rozstriekol po stenách“). 14.februára odleteli do Minnesoty, najali si producenta Steva Albiniho a Gold Mountain sa rozhodla pre Pachyderm Studios v Cannon Falls v Minnesote. 20.februára na Kurtove narodeniny mali po šiestich dňoch nahrávania hotové všetky základné stopy. Za 12 dní bola nahrávka hotová, mohli začať oslavovať. „Počúvali sme konečné verzie,“ hovorí Pat Whalen, ktorý tam vtedy bol „Všetci si poliali nohavice riedidlom, zapálili sa a oheň sa tak presúval z jednej nohavice na druhú a na ostatných ľudí.“ Nohavice mali na sebe a aby sa nepopálili, hasili sa pivom. Tento album považovali za svoj najlepší výkon. Na natáčanie klipu k „Heart-Shaped Box“ Kurt pozval Williama S.Burroughsa, ale ten odmietol. Záver videa zostrihal Anton Corbijn. V zverejnenej verzii sa objavuje Ježiš ako feťák v pápežskom rúchu s vysokou čiapkou, ktorého ukrižovávajú v poli vlčieho maku. Zo stromu visí ľudský plod, neskôr je v infúzii, na ktorú je napojený Ježiš, ktorý už leží v nemocničnej izbe. Potom sa objaví dievčatko v bielom klobúku, ktorý jej spadne a sčernie. Medzi zábermi sa ukazuje Kurtová tvár a členovia Nirvany v ružovej miestnosti. Nápad vraj pochádza z Kurtových snov. (pozmámka: musím uznať, že ten klip je dosť sprostý a odporný …Liborko)

V apríli 1993 Nirvana odcestovala do Cow Palace v San Franciscu, kde koncertovala na dobročinnej akcii na podporu bosnovských obetí znásilnenia. Propagovali In Utero a zahrali z neho 8 skladieb. Fanúšikovia si koncert pochvaľovali ako jedno z najlepších živých vystúpení kapely. S vydaním albumu však boli problémy. Vďaka Albinimu mal album tvrdší zvuk a Geffenu sa to nepáčilo. Bolo otázne, či album vôbec vydajú. Nakoniec mal výjsť až v septembri. Prvý redaktor, ktorý album počul, bol Brian Willis z New Musical Express a napísal o ňom: „Album je nabitý irónou. In Utero je Kurtova pomsta.“ 17.júla 1993 Nevermind konečne vypadol z hitparády Billboardu, kde sa udržal takmer dva roky. Kapela odcestovala do NY, kde sa mala stretnúť s novinármi a neočakávane vystúpiť v programe Novej hudobnej konferencie. Kurt poskytol rozhovor Jonovi Savegeovi a o pár hodín sa opäť predávkoval, už skôr sa mu to podarilo dva razy. Do Seattlu sa Nirvana vrátila 6.augusta a hrala na dobročinnom koncerte, z ktorého výťažok bol určený na vyšetrovanie vraždy miestnej speváčky Mii Zapaty. V prvom septembrovom týždni sa zúčastnili odovzdávania cien MTV za najlepšie hudobné video za rok 1993. Vyhrali v kategórii najlepší alternatívny videoklip so skladbou „In Bloom“. V ten večer Nirvana nevystúpila. In Utero vyšlo 14.septembra v Británii a 21. v štátoch. Tam sa ho za prvý týždeň predalo 180 000 nosičov. 25.septembra Nirvana vystupovala v NY v Saturday Night Live, zahrali „Heart-Shaped Box“ a „Rape Me“. Zavolali si aj cellistku Lori Goldstonovú a bývalého gitaristu Germs Georga Ruthenberga, ktorý vystupoval pod menom Pat Smear.

Turné In Utero sa začlo v Phoenixe v hale pre 15 000 ľudí. USA Today výkon kapely zhodnotil záporne. Edna Gundersonová píše: „Tvorivú anarchiu prevalcoval mizerný umelecký výkon...“ V prvý týždeň kapela v Chicagu ukončila koncert piesňou „Teen Spirit“ a publikum ich vypískalo.V ten večer Kurt pre Rolling Stone poznamenal: „To mám radosť, že ste sa prišli pozrieť na najskurvenejší koncert turné.“ Od toho vystúpenia sa koncerty zlepšovali. Skladby z In Utera mali úspech a kapela k nim ešte pridávala „Where Did You Sleep Last Night?“ a „Jesus Wants me for a Sunbeam“. Koncom októbra Nirvana začínala 7 koncertov Meat Puppets.
Nirvana súhlasila s účasťou na seriáli „Unplugged“, ktorý vysielala MTV. Do New Yorku dorazili v druhý novembrový týždeň a začali skúšať v zvukovom štúdiu v New Jersey. Kurt trval na tom, aby ich „Unplugged“ vyzeral inak ako ostatné a keď MTV nesúhlasila, vyhrážal sa, že nebude hrať. V deň nahrávania mal abstinenčné príznaky a bol nervózny. Hrali na akustické nástroje a pódium mali vyzdobené ľaliami, čiernymi sviečkami a nad ním visel krištáľový luster ako na pohrebe. Hral s nimi aj Pat Smear a zahrali 14 skladieb, z toho 6 coververzií. Začali „About a Girl“, potom „Come As You Are“, „Jesus Wants Me for a Sunbeam“ (Krist hral na akordeon), coververzia Davida Bowieho „The Man Who Sold the World“, „Pennyroyalm Tea“ (Kurt ju zahral sám)... Po desiatich skladbách prišli bratia Curt a Cris Kirkwood z Meat Puppets a zahrali s nimi 3 piesne. Nakoniec zahrali „Where Did You Sleep Last Night?“ od Leadbelly. Po vystúpení Janet Billigová povedala Kurtovi, že „tým koncertom prezrel, dosiahol vrchol kariéry a vstúpil do dejín.“ Bol to fakt vydarený koncert, publikum bolo úplne hotové... 16.decembra 1993 MTV vydala „Unplugged“ show.

Americká etapa turné In Utero sa vliekla ešte mesiac po natáčení „Unplugged“. 10.decembra dorazili do St.Paul v Minnesote. Koncom týždňa pozvala kapela Amy Finnertyovú a Kurta Lodera, aby s nimi urobili rozhovor, ale počas natáčania sa s kapelou opili, nikdy sa to nevysielalo. Loder s Novoselicom zničili hotelovú izbu a tak museli zaplatiť 11 799 dolárov za škody. O tri dni Nirvana účinkovala na Live and Loud pre MTV v Seattli. Hrali pre malé publikum a použili silvestrovské rekvizity. O týždeň turné dorazilo do Denveru a na Vianoce si urobili voľno. 30.decembra hrali v hale Great Western Forum neďaleko L.A., na ktorom sa objavil opitý Eddie Van Halen a prosil kapelu, aby s nimi mohol jamovať, nedovolili mu to a trochu robil scény, Kurt bol veľmi sklamaný, keď videl svoj idol z detstva v takom stave...
Posledný januárový týždeň sa mala Nirvana stretnúť v štúdiách Roberta Langa na severe Seattlu. Kurt neprišiel, tak zbytok kapely pracoval na Daveových skladbách. Kurt vynechal aj ďalšiu skúšku a prišiel až na tretí deň. Za 10 hodín sa im podarilo nahrať 11 skladieb. Potom namixovali pár Daveových skladieb, niektoré z nich nahrali neskôr Foo Fighters, v ktorých hrá Kurt na bicie, a Kurtové „Skid-marks“ a „Butterfly“ nemala text ani koniec. Do jednej skladby pridal Kurt vokály a neskôr tú pieseň nazval „You Know You‘re Right“. Naživo ju nahral len raz, 23.septembra 1993 v Chicagu pod názvom „On the Mountain“. O dva dni odleteli do Francúzska, kde si na prvý koncert, ktorým začínalo ich 38 denné turné, obliekli čierne pásikavé obleky a v Paríži mali fotenie s Yourim Lenquettom. Ďalšie koncerty odohrali v Portugalsku a v Madride. 25.februára boli v Miláne a Kurt oznámil Kristovi, že chce turné zrušiť. „Uviedol mi nejaký debilný absurdný dôvod, prečo to chce všetko zahodiť“, hovorí Krist. „Niečo sa s ním dialo, veľmi ho trápilo niečo osobné. Celé to bolo nejaké divné.“

Turné nezrušili a na druhý deň hrali pre Slovinsko v Ľubľani. Bol to pre Krista víznamný koncert, pretože sa na ňom zúčastnili jeho členovia z rodiny a známi (rodina preto, lebo má predkov v Chorvátsku). Tu ostali 3 dni a potom dorazili do Mníchova. Mali 1.marca zahrať dva koncerty na Terminal Einz. Vystúpili po Melvins a po siedmich minútach Kurt koncert ukončil, stihli zahrať aj dve coververzie od Cars „My Best Friend´s Girl“ a „Movig in Stereo“. Ďalšie dva koncerty museli zrušiť. Dohodli sa, že turné bude pokračovať 11.marca, ale vtedy netušili, že Terminal Einz sa stal úplne posledným koncertom Nirvany. Kurt odletel do Ríma. O pár dní CNN prerušila vysielanie a oznámila, že Kurt sa predávkoval a zomrel. Po hodine sa ukázalo, že to zavolal len nejaký neznámy anonym. Ale to s predávkovaním bola pravda. Gold Mountain zverejnili, že to bolo neúmyselné, ale v skutočnosti to bol pokus o samovraždu, napísal aj list na rozlúčku. Európske turné sa odložilo a Nirvana sa mala zatiaľ pripravovať na Lollapaloozu, kde Kurt nechcel hrať, ale na vstupnom by zarobili asi 8 miliónov dolárov a Nirvana by sa mohla v kariére posunúť ešte vyššie. Kurt sa rozhodol zrušiť turné, odmietnuť účasť na Lollapalooze a nechel už ani skúšať a potvrdilo sa to, čo Krist s Daveom už dlhší čas tušili... kapela sa rozpadla. Kurt mal čoraz väčšie problémy s drogami a nikoho nepočúval, všetci sa o neho báli a radili mu, aby sa začal liečiť.

Krist videl Kurta posledný-krát, keď ho viezol na letisko, Kurt mal letieť do L.A. na klinku. Krist ho elú cestu v aute ho držal, aby neušiel. Keď prišli na letisko , Kurt Krista udrel do tváre a chcel mu újsť. Začali sa biť, Kurt mu ušiel a kričal: „Choď do ...!“ a zmizol za rohom. Krist sa smutne vrátil domov, cítil že už Kurta nikdy neuvidí a to sa aj naplnilo. „Krist ho mal tak hrozne rád,“ spomína Shelli „a ja tiež. Patril do rodiny. Poznala som ho skoro polovicu jeho života.“
Na druhý deň Pat Smear a Michael Meisel z Gold Mountain zaviezli Kurta do liečebného strediska Exodus v Marine Del Rey, kde ho ešte stihlo navštíviť pár známych, napr. Jackie Farryová s Frances Bean, Pat Smear, Joe Nitzburg... Po dvoch dňoch odtiaľ ušiel, odvtedy bol nezvestný. Až v piatok 8.apríla ho našiel elektrikár Gary Smith v jeho luxusnom dome na Lake Washington Boulevard 171. Bol už tri dni mŕtvy. Podľa oficiálnych správ 5.apríla napísal list na rozlúčku, dofajčil poslednú camelku, zobral si poriadnu dávku heroínu, priložil si brokovnicu k ústam a pripravil svet o úžasného človeka, hudobníka, skladateľa, speváka v jednej osobe.
10.apríla sa konala rozlúčka, na ktorej prostredníctvom magnetofónovej nahrávky prehovoril Krist aj Courtney. Courtney prečítala úryvky z kurtovho listu na rozlúčku, ktorý venoval fanúšikom. Tieto dve nahrávky nájdeš na kompilácii Outcesticide I. ako posledné dve stopy, ale nie sú napísane na trackliste.
Toto je koniec príbehu o Nirvane, ale aj tak nikdy nezomrela a ani tak skoro neumrie. Patrí medzi skupiny, na ktoré sa tak ľahko nezabúda a ktoré prežívajú aj nás, smrteľníkov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk