Michelangelo Buonarroti sám o sebe tvrdieval, že je obyčajný sochár, i keď pri tom pracoval na najvýznamnejších architektonických projektoch vtedajšieho Ríma, prehlasoval o sebe, že nie je maliar, i keď pri tom maľoval fresky Sixtínskej kaplnky. Pochádzal z Florencie a podľa toho sa podpisoval Michelangelo, florentský sochár.
Hlavným prameňom k poznaniu jeho osobnosti je jeho dielo, maľby a sochy, ktoré sa podstatnou väčšinou zachovali dodnes, ďalej jeho korešpondencia, ktorú zhromaždil jeho synovec, ktorý vytvoril zo svojho domu Michelangelov pamätník a nakoniec jeho básne, pretože sa Michelangelo najmä v posledných rokoch svojho života zaujímal o poéziu. Za Michelangelovho života vyšli iba dva jeho životopisy, jeden napísal Gorgio Vasari a druhý obzvlášť dôležitý napísaní Ascaniom Condivihom, z ktorého neskôr Vasari v druhom, opravenom vydaní svojich Životov prevzal množstvo pasáží takmer doslovne. Condiviho životopis vyšiel ešte počas Michelangelovho života a umelec ho možno pred uverejnením upravil, alebo prinajmenšom aspoň prečítal, čo zvyšuje jeho autentickosť. Condivi sám bol prostý, poctivý chlapík, ktorý by sotva niečo zatajoval alebo preháňal. Jediné dielo, ktoré po sebe zanechal je Životopis Micholangela Buonarrotiho, v ktorom vylíčil život a dielo svojho majstra na základe rozhovorov, ktoré s ním viedol, keď u neho pracoval. Condivi popisuje svojho majstra ako človeka prostrednej postavy, širokých ramien, ale ťažkopádnych pohybov, svetlo modrých očí a trochu preliačeného nosa, pretože ho v mladosti (skôr v hádke) sochár Pietro Torrigiani udrel päsťou. Michelangelo sa narodil 6. marca 1475 v Caprese v Casentine. Jeho otec Lodovico bol vtedy v Caprese a blízkom Chiusi florentským úradníkom. Po návrate do Florencie dal Lodovico svojho druhorodeného syna k opatrovateľke, žene istého kamenára v Settignane. Tam strávil Michelangelo detstvo. Do školy chodil už vo Florencii, kde aj vstúpil do dielne maliara Ghirlandia. Jeho skutočnou školou sa však stala až záhrada Mediceovcov s vlastnou zbierkou antických mramorov, ktorú spravoval sochár Bertoldo, Donatellov žiak. Bola to akási akadémia, ktorú založil Lorenzo Veľkolepý pre mladých ľudí s umeleckými sklonmi. Záhrada existuje v troch pozmenenej podobe dodnes. Leží blízko kláštora San Marco a Lorenzo de’ Medici tam často chodieval a hovorieval so svojimi chránencami. Jeho pozornosť skoro upútal mladý Michelangelo, ktorý vytesal z mramoru pozoruhodnú Hlavu fauna.