SURREALIZMUS (z franc. surréalitté = nadreálno, nadskutočnosť)

Poslednou veľkou avantgardou je surrealizmus, ktorý vznikol vo Francúzsku v 20. rokoch 20. storočia a vyvinul sa z dadaizmu. Jeho zakladateľom bol André Breton. Surrealizmus hľadá námety v snoch, v podvedomí, v šialenstve, v náhode, v humore a fantázii. Veci, ľudia, krajiny situácie sú obyčajne zobrazené realisticky, ale ich vzťahy sú fantastické. Surrealizmus je teda opakom realizmu. Vytvára nadzemské a neskutočné obrazy. Hlavnými predstaviteľmi výtvarného surrealizmu boli Španiel Salvador Dalí, Belgičan René Magritte, Francúz Joan Miró, a iní. Surrealistické hnutie bolo v podstate nejednotné.

Surrealizmus sa delí na tri obdobia:
1. intuitívne obdobie, ktoré je charakteristické vierou vo všemohúcnosť myšlienky, anarchistickým stavom ducha a psychickým automatizmom.
2. usudzujúce obdobie - charakterizuje ho zmena estetických a teoretických názorov.
3. obdobie dezercie - obdobie po druhej svetovej vojne a vyznačuje sa návratom k objektívnym idealizmom.

Diela surrealistov mali vo všetkých štádiách vývinu surrealizmu svoje špecifické a relatívne stále rysy. Spoločným znakom všetkých surrealistických diel bola vždy spontánnosť, bezprostrednosť vyjadrovania, provokatívnosť a potreba šokovať. Surrealizmus priniesol vo svojej umeleckej tvorbe veľa nových vyjadrovacích prostriedkov a tvorivých metód. Bola hlavne o potrebe sebavyjadrovania, ktorá viedla k naliehavému vyjadrovaniu ľudských vzťahov.

SALVADOR DALI

Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech (* 11. máj 1904, Figueras – † 23. január 1989, Figueras) – najznámejší surrealistický maliar Dalího tvorba patrí k najvýznamnejším prácam surrealizmu. Vo svojich špecifických kompozíciách spájal rôznorodé, navzájom nijak nesúvisiace predmety, ktorých absurdná súvislosť mala šokovať. Jeho hlavným cieľom bolo zobrazovať konkrétnu nerealitu. Svojimi experimentmi a excentrickosťou sa stal jedným z najpopulárnejších umelcov 20. storočia. Okrem maľovania obrazov sa zaoberal aj knižnými ilustráciami, grafikami, plastikami, scénickými návrhmi, písaním a publikovaním básní. Tiež úspešne navrhoval sklenené predmety a hlavne šperky. Hlavnými prvkami jeho umenia sú provokácia a šok.

Provokuje sexuálnou a protináboženskou tematikou. Svoje obrazy a metódy obhajoval výstredným spôsobom, hovorí o paranoicko-kritickej metóde, ktorá mu neumožňuje maľovať viditeľné predmety, ale tie, ktoré s nimi nejakým spôsobom súvisia. Tvrdí, že každý človek má právo na psychickú abnormalitu, pričom sám seba považuje za zdravého blázna. Bol prijatý na špeciálnu školu maliarstva, sochárstva a grafiky v Madride, neskôr bol z nej vylúčený, lebo odmietal absolvovať skúšku z výtvarného umenia. Tvrdil, že fakulta nie je dostatočne oprávnená ho skúšať. Počas štúdia vyskúšal mnoho maliarskych štýlov, imitoval holandský, španielsky štýl 17. a 19.storočia, impresionizmus, futurizmus, kubizmom – inšpirovaný Pablom Picassom.

Obdobie „Gala“: Gala - Helena Diakanoff Devulinová bola manželka maliara Paula Éluarda. Éluard sa rozhodol navštíviť Dalího, aby Dalí namaľoval jeho portrét. Počas maľovania portrétu mal Dalí veľa možností stretnúť sa s jeho manželkou a zblížiť sa s ňou. Bola nápadne podobná ženám, ktoré Dalí dovtedy namaľoval vo svojich obrazoch. Pre Dalího sa stala Gala láskou na prvý pohľad a ideálom ženskej krásy a každá ženská postava v jeho obrazoch, ktorú odvtedy namaľoval mala jej tvár. Kým Dalí domaľoval Éluardov portrét, Gala sa bez váhania rozhodla opustiť manžela. Svoj celkovo prvý surrealistický obraz Krv je sladšia ako med vytvoril v roku 1928 inšpirovaný trýznivým snom. Približne v tomto období natočil spolu s režisérom L. Bunuelom dva surrealistické filmy Andalúzsky pes a Zlatý vek, ktoré po premiére v Paríži vyvolali škandál.