- taliansky sochár, maliar, architekt a básnik, jeden z najväčších umelcov všetkých čias. Vyrástol a vyučil sa v medicejskej Florencii, ale svoje prvé diela, Pietu z roku 1499 a Bakcha (1496 – 07) vytvoril v Ríme. Renesančný ideál krásy stelesnil v monumentálnom Dávidovi (1504), venoval rodnej Florencii. Pápež Július II. potom Michelangela poveril vytvorením stropných malieb v Sixtínskej kaplnke. Umelec prakticky sám, bez pomocníkov, v nepohodlnej polohe poležiačky na lešení, vytvoril v priebehu štyroch rokov cyklus výjavov zo Starého zákona (Stvorenie Adama, Vyhnanie z raja, Potopu a ďalšie). Hlboké náboženské presvedčenie umelca, ktorý konal svoju neúnavnú prácu pre slávu Božiu a dôkladne vychádzal z Písma, sa v nich spája s antickou inšpiráciou heroických, monumentálnych aktov. Maľby v Sixtínskej kaplnke sa stretli u Michelangových súčasníkov s obrovským obdivom i s moralistickými polemikami. Ich autor sám sa však naďalej považoval predovšetkým za sochára a ďalšie desaťročie zasvätil sochárskej práci. Výrazné postavy Otrokov (1513 –16, dnes v parížskom Louvri) sa mali stať súčasťou pomníka pápeža Júliusa II., ale nakoniec ich uznali za nevhodné. Konečná verzia bola dokončená roku 1545, ale len slávna postava Mojžiša je celá Michelangelovým dielom. Až v rokoch 1536 – 41 sa Michelangelo vrátil k maliarstvu, aby na stene Sixtínskej kaplnky vytvoril fresku Posledného súdu. V 71 rokoch ho vymenovali za hlavného architekta Chrámu sv. Petra a ešte krátko pred svojou smrťou vo veku 89 rokov písal poéziu a pracoval na poslednom diele, pôsobivej Piete Rondanini. Spolu s Leonardom a Raffaelom sa Michelangelo zaslúžil o zmenu postavenia
umelcov, ktorých v tých časoch považovali za obyčajných remeselníkov. Už ako
tridsiatnika ho nazývali il divino, božský, pretože sa jeho nadanie tešilo
všeobecnému obdivu.