Práve preto van Gogh považoval svoju prácu na ovocie ich spoločného úsilia.
Keď sa Vincent rozhodol stať sa umelcom, nikto vtedy nemohol ani len tušiť jeho nesmierny talent. S prekvapujúcou rýchlosťou , tento nemotorný no nadšený učeň rozvinul v sebe silnú umeleckú osobnosť s jemu vlastnými farebnými efektmi a jednoduchými no nezabudnuteľnými kompozíciami. V dome rodićov, v Etten, rozvíjal svoje maliarske techniky. Vincent na konci roku 1881 odišiel, aby si prenajal štúdio v Hágu. Svoje prvé akvarelové a olejové štúdie urobil v lete 1882.
V septembri 1883 Vincent odchádza do provincie Drenthe na severovýchod Holandska, aby tam maľoval krajinu a roľníkov, ale kôli nedostatku potrebného a kvalitného materiálu odišiel do Nuenenu v Brabate a venoval sa maľbe roľníkov a sedliakov. Napätie medzi ním a Theom narastalo lebo Vincent vyčítal bratovi, že sa dostatočne nesnaží predávať jeho obrazy, ktoré mu medzitým začal posielať. Theo pripomínal bratovi, že jeho tmavé maľby sa Parížanom veľmi nepáčia lebo impresionisti vtedy používali jasné odtiene. V roku 1885 Vincent dokončil svoj obraz s paradajkami, jeho prvú široko-škálovú kompozíciu a zároveń jeho prvé majstrovské dielo.
Po dlhom pobyte na vidieku v Brabante, odišiel Vincent do Antwerp v nonembri roku 1885.
Van Gogh bol osviežený Antwerpami a ich mestskou zástavbou, napísal : „Našiel som tu zdroj nápadov aké som potreboval.“ Konečne mal aj lepší prístup k predajcom kvalitného materiálu.
Medzi exotickým tovarom, ktorý začal vstupovať na európsky trh, boli aj Japonské drevomaľby, ktoré začal Vincent zbierať. Na začiatku roku 1886 sa Vincent spolu s Theom presťahoval do parížskej štvrte Montmarte. Je to rozhodujúce obdobie vo vývoji jeho maliarského štýlu. Theo, ktorý už riadil pobočku spoločnosti, zoznámil Vincenta s prácami Clauda Moneta a iných impresionistov. Teraz uvidel na vlastné oči ako impresionisti použivali farby, svetlo a motíny mesta a krajiny. Začal sa stretávať s niektorými modernými umelcami ako napr. Paul Gauguin, Henri de Toulouse-Lautrec alebo Camille Pissarro. Vincentove Parížské práce sú maľby o prispôsobení vplyvov okolo neho; jeho paleta sa stala jasnejšia. Podobne ako impresionisti, aj Vincent čerpal námety z mestských kaviarní a bulvárov a takisto z krajiny na brehoch rieky Seiny. Napísal vtedy : „ Čo je požadované v umení dnes, je niečo veľmi živé, farebné a intenzívne.“ Keďže nebol schopný dovoliť si zaplatiť modelov, kúpil si kvalitné zrkadlo. V Paríži tak namaľoval vyše 20 vlastných portrétov. Z tejto série sa jasne dajú čítať jeho experimenty s farbami a technikami.