Michelangelo Buonarroti sa narodil 6. marca 1475 v Caprese ako druhý z piatich synov Florenťana Lodovica di Leonardo Buonarroti-Simoni (v tej dobe bol Lodovico sarosta obcí Chiusi a Caprese) a Francesci di Neri di Miniato del Sera. V tom istom roku sa rodina presťahovala späť do Florencie.
Keď mal Michelangelo 6 rokov (1481), umrela mu matka a Lodovico žil celé štyri roky sám. O domácnosť sa starala teta Cassandra a Michelangelo bol v tejto dobe veľmi osamotený. Nevšímal si ho nikto, okrem starej matky Monny Alessandry a kamenárskej rodiny Topolinovcov. Kamenárova žena Monna Margherita Michelangela dojčila v čase, keď bola jeho vlastná matka chorá. Topolinovci ho už ako malého chlapca naučili svojmu remeslu - práci s pietrou serenou, kameňom zo susedného kameňolomu. Po štyroch rokoch sa Lodovico znova oženil. Za manželku si vzal Lucreziu di Antonio di Sandro Ubaldini da Gagliano, ktorú všetci volali „Il Migliore“- Najlepšia. Michelangelo sa v tejto dobe učil latinčinu a gréčtinu v gramatickej škole Francesca da Urbino.
V apríli r. 1488 ho priateľ, 19- ročný Francesco Grancci, priviedol do bottegy - umeleckej dielne Domenica Ghirlandaia. Michelangelov otec nesúhlasil s tým, aby sa Michelangelo učil maľovať, chcel, aby sa jeho syn stal obchodníkom, ale Domenicovi Ghirlandaiovi sa ho nakoniec podarilo presvedčiť. Učňov v bottege viedol 28-ročný Sebastiano Mainardi, Domenicov švagor. 16. apríla 1488 Michelangelo podpísal s Ghirlandaiom zmluvu o svojom pôsobení v bottege. Domenico ho učil narábať s perom, miešať farby a maľovať fresky. Pu roku Michelangelovho učenia v bottege prišiel za Domenicom Lorenzo de´Medici- Il Magnicifo – Veľkolepý (ktorý v tej dobe stál na čele republiky, bol básnikom, založil prvú verejnú knižnicu v Európe) a navrhol mu, aby poslal dvoch svojich najlepších učňov do novozriadenej Mediciho školy, kde sa učni pod vedením Bertolda di Giovanni (Donatellovho žiaka) učili sochárskemu remeslu.