Realizmus v slovenskej literatúre
(1880 – 1918)
-Realizmus v slovenskej literatúre nastupuje s časovým oneskorením takmer pol storočia
Spoločensko – politická situácia
-Obdobie politickej pasivity
-Zaostávanie Slovenska v oblasti kultúry aj hospodárstva
-Vplyv maďarizácie
-Boli prijaté APONIHO ZÁKONY – povinné zavedenie maďarčiny na školách
Nástup novej generácie spisovateľov
-Prvýkrát sa objavila v Almanachu NAPRED (1871) – zostavil ho Pavol Országh Hviezdoslav a Koloman Banšel
o vyjadrili v ňom názory na slovenskú literatúru.
o chceli presadiť:
slobodný rozvoj všetkých stránok básnickej osobnosti
tematickú rôznorodosť
štylistickú a veršovú novosť
demokratizmus v cítení a myslení mladej generácie spisovateľov
o Stretli sa s kritikou staršej generácie
-Mladá generácia u nás nastupuje v 70. a 80. rokoch, patria sem:
P. O. Hviezdoslav
Martin Kukučín
Božena Slančíková – Timrava
Jozef Gregor Tajovský
Terézia Vánsová
Elena Maróthy Šoltésová
Slovenské Pohľady začali znovu vychádzať v roku 1881 a sú významným časopisom tohto obdobia.
Centrom slovenskej kultúry sa stalo mesto Martin, kde bolo založených mnoho spolkov:
-Muzeálna slovenská spoločnosť
-Kníhtlačiareň a vydavateľstvo
-Ženský spolok ŽIVENA
Vzniklo tu ochotnícke divadlo.
Toto prostredie ovplyvňovalo aj podobu spisovného jazyka – tzv. Martinský úzus
Teoretickým dokumentom nástupu realizmu sú Kritické listy (v časopise Orol – 1880) – korešpondencia medzi Škultétym (listy 2, 4) a Vajanským (1, 3, 5). Vyjadrovali svoje názory na literatúru, poéziu, prózu; formovali umelecký program mladej generácie. Znaky slovenskej realistickej literatúry
•Téma – zo súčasného života, spoločenské problémy; život na slovenskej dedine, sociálna problematika
•Žánre – lyrické cykly, lyricko – epické skladby, epické skladby
•Sylabotonický veršový systém (striedanie prízvučných a neprízvučných slabík)
•Žánre – próza :
o dedinská poviedka – Kukučín
o spoločenská novela – Vajanský
o romány – Vajanský
-dráma – málo rozvinutá – Tajovský
Prvá vlna slovenského realizmu (1880 – 1900)
-Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín, Vánsová, Šoltésová
-Dominantná téma – zemianska otázka – ktorá spoločenská vrstva sa stane vedúcou a posunie spoločnosť ďalej (keďže bolo obdobie politickej pasivity)
-Vajanský tvrdí, že to bude inteligencia spolu so zemianstvom
-Hviezdoslav zobrazoval úpadok zemianstva, tvrdil, že hlavná morálna sila je v ľude
-Kukučín zobrazoval absolútny úpadok zemianstva – absolútne nehybná sila
Druhá vlna slovenského realizmu
-Timrava, Tajovský
-Zobrazovali najmä sociálne problémy
Svetozár Hurban Vajanský
(1847 – 1916)
-Jeden z formovateľov slov. realizmu
-Svojimi myšlienkami a názormi ovplyvňoval celú svoju generáciu
-Absolvoval právnickú akadémiu v BA a Pešti a pracoval ako advokát v Skalici, Námestove a Liptovskom Mikuláši
-Roku 1878 sa zúčastnil ako príslušník Rakúsko – Uhorskej armády na okupácii Bosny a Hercegoviny
-Po návrate pôsobil v Martine, bol činný ako spisovateľ, novinár, literárny kritik a redaktor literárneho časopisu Slovenské pohľady (1881 – 1891)
TVORBA
Poézia
-Zbierka Tatry a More – na rozhraní romantizmu a realizmu; sú tam objektívne básne, spoločenská, občianska lyrika v malej miere aj prírodná; v mnohých básniach reaguje na aktuálne problémy
o časti:
Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes, Dozvuky
o Maják, Sny a báje, Ratmír – romantické črty – láska, nenávisť, intrigy...
o Jaderské listy, Herodes – realistické črty
Herodes – autor opisuje príbeh dvoch slovenských detí, ktoré boli nasilu odvlečené na Dolné Uhorsko. Ich osud končí tragicky – pod vlakom. Autor reaguje na aktuálnu spoločenskú problematiku – maďarizácie.
Jaderské listy – spomienky autora na jeho pobyt na Balkáne
-Zbierka Spod jarma – cyklus básní Môj ľud; prevažne básne so sociálnou tematikou, autor reaguje na ťažké položenie slovenského ľudu, napr. Malý drotár, Pltník, Do roboty
-Zbierka Verše
Próza
-Písal prevažne spoločenské novely, romány so súčasnou tematikou
-Zobrazuje najmä život zemanov a vkladá do svojich diel svoju koncepciu riešenia zemianskej otázkyLETIACE TIENE
-spoločenská novela
-postavy: rodina predstavujúca zemianstvo - Imrich Jablonský, Mária – žena, dcéry Adela - chladná a Ela - vášnivá – sú pomaďarčení
-Dušan – uvedomelý Slovák
-Milko – pochádza z ľudu, ale je vyštudovaný, čiže predstavuje inteligenciu
-žijú v kaštieli. Bauer – nemecký podnikateľ ich presviedča, aby na svojich pozemkoch postavili pílu – bude im to vynášať
-konflikt – predstavitelia oficiálnej moci chcú učiteľa – pansláva odvolať. Ľud sa ho zastane – vďaka Ele. Vtedy sa Ela prizná, že miluje Milka. Dušan sa nevie odhodlať vyznať Adele city. Jablonský v obchode s Bauerom stráca peniaze. Milko si vezme Elu.
SUCHÁ RATOLESŤ
-téma – zobrazenie života zemianskych rodín
-problémy medzi vzťahmi medzi Slovákmi a Maďarmi
-Stano Rudopoľský – zeman, po rokoch sa z ciest vracia do rodného Rudopolia, pod vplyvom inteligencie sa mení na národovca
-Albert Tichý – učiteľ dcéry Vanovských; národovec, predstaviteľ inteligencie
-Karol Vanovský – bohatý statkár, národovec
-Mária Vanovská – manželka Karola V.
-Anna Belinská – sirota, zobrali si ju Vanovskí
-Adela Rybarická – je iná ako ostatní, priama, „rozpustilá“; mladá cudná vdova
-Autor sleduje osudy prostredníctvom Stana Rudopoľského, sleduje lásku Vanovských
-Anna sa v knižnici stretne so Stanom. On sa usadí a chce spoznať dedinu a obyvateľov. Reakcie sú rôzne. Anna a Albert majú vzťah ako brat a sestra. Rozhovor medzi Albertom a Stanom. Najmä pod jeho vplyvom sa v ňom prebudí národné povedomie. V zahraničí nevnímal ako sa žije na Slovensku. Spočiatku bol k národným veciam chladný. Autor vkladá vlastnú ideu – aby sa zemania nepomaďarčovali, ale boli národne uvedomelí.
-Vedľajšia línia – Albert a Anna sa zasnúbia. Ona ochorie a vyženie ho zo svojho života. Nakoniec odíde, potom sa však vracia a zisťuje, že je slepá. Pomáha jej až do konca života.
-Adela pozýva spoločnosť na piknik. Tu sa stretne so Stanom. Chce si ho získať ako priateľa. On si myslí, že je to koketa, jeho prvý dojem je veľmi zlý, prestanú sa stretávať
-Svatnay – pomaďarčený zeman
-Maďari osočujú učiteľa.
-Stano sa vyberie za Adelou, lebo si myslí, že ju miluje. Jej matka ho privíta s radosťou, počula o ňom len v dobrom. Večera nedopadne dobre. Adela mu na klavíri hrá slovenské piesne – prebúdza v ňom národné cítenie. Adela Stana odmietne - nie je ľahká korisť
-Albert Tichý odišiel a Stanovi nechal...(čo?) Maľuje obraz podľa Márie a pritom si čítajú knihy – Stano odhalí krásu slovenskej poézie a prózy
-Svatnay a Stano sa pohádajú, pobijú, obidvaja sú zranení. Anna zomrie.
-Stano už zdravie, Adela sa oňho stará. Nakoniec sa k sebe vrátia.
-Idea – zobrazenie života zemianstva a inteligencie, ako sa navzájom doplňujú. Podľa Vajanského je ich spojenie ideálne. Ukazuje to na postave Stana Rudopoľského.
Pavol Országh – Hviezdoslav
(18.. – 19.. )
-Jeden z najvýznamnejších básnikov slovenskej literatúry
-Vedúci z generácie spisovateľov 2. polovice 19. stor. – realizmu
-Je formovateľom podoby slovenskej poézie realizmu
-Svojou básnickou tvorbou sa stal hlásateľom všeľudských ideálov – dobra, krásy, pravdy a humanistických princípov života
-narodil sa vo Vyšnom Kubíne
-po štúdiách v Miškovci a Kežmarku študoval právo na akadémii v Prešove
-pracoval ako advokátsky pomocník v Dolnom Kubíne, Senici a Martine, potom ako podsudca na župnom súde v Dolnom Kubíne
-presťahoval sa do Námestova, kde bol 20 rokov advokátom
-neskôr sa začal venovať len literárnej činnosti
-1912 sa stal členom Kisfaludyho literárnej spoločnosti v Budapešti, 1913 členom Českej akadémie vied a umení v Prahe
-po vzniku ČSR – 1918 sa stal členom 1. revolučného národného zhromaždenia
ZAČIATKY TVORBY
-60. roky 19. storočia – písal v maďarčine a nemčine
-pod vplyvom národne uvedomelých učiteľov začal písať po slovensky, čo je označované ako jeho druhý vstup do literatúry
-literárny debut – Básnické prviesenky Jozefa Zbranského
-1871 vydal spolu s Kolomanom Banšelom Almanach Napred – zborník prác mladých autorov a formovali nové umelecko–estetické princípy
-používal sylabotonický veršový systém – najviac využíval jambickú stopu (neprízvučná, prízvučná slabika)
-písal
o lyriku – niekoľko lyrických cyklov
o epiku – veľkú(epické skladby) aj malú
o drámu - veršovanú
-prekladal z nemčiny, maďarčiny, ruštiny, poľštiny aj angličtiny
Lyrické cykly
SONETY (1866)
-zbierka sa vyznačuje myšlienkovo – tematickou jednotou básní. Autor v nej nastoluje vysoké témy a ideály – otázky ľudskej existencie, miesta človeka vo svete, v dejinách, v spoločnosti, ľudského poznávania, chápania poézie – lyrické filozofovanie.
-Podľa neho robí človeka nesmrteľným jeho umelecká činnosť
-Väčšina básní sú sonety – 4+4+3+3(6) veršové strofy, spolu 14 veršov
I vstupujem do tvojich skvúcich siení...
-Autor sa vyznáva zo svojho chápania poézie – považuje ju za niečo vznešené, nadpozemské, božské. Prirovnáva ju ku skvúcim sieňam, kostolu, chrámu. Básnik pomalým krokom smeruje k božskej poézii, nedočkavo, netrpezlivo očakáva stretnutie s ňou, avšak cíti, že jemu je určené písať takúto dokonalú poéziu. Napokon s radosťou vstupuje do siení básnictva – začína tvoriť.
-Hviezdoslav sa v svojej poézii priblížil k parnasizmu – smer, ktorý kladie dôraz na čistú formu, dokonalé umenie
-Poézia je nepoškodená banalitou každodennosti
Hviezdoslavova poetika:
-Využíva veršový presah – myšlienka nekončí v jednom verši, ale presahuje cez verše – pokračuje v druhom verši
-Jambická stopa (U-)
-Často využíva zmenu slovosledu – inverziu
-Využíva nesmierne bohatstvo slov
-Poetizmy, knižné slová, archaizmy, dialektizmy, biblizmy
LETOROSTY I
-Básnik vypovedá o svároch a rozporoch svojej duše
-Lyrický hrdina sa štylizuje ako muž bolesti, citlivo vníma spoločenské problémy – najmä sociálne rozdiely a deformované ľudské vzťahy – z toho plynie autorovo morálne rozhorčenie a kritika voči vlastným i cudzím
-Autora premáha smútok nad osudom národa a skepsa nad účinkami vlastnej poézie „Ja nerozumiem vám, vy zase mne“
Dávam z úprimnosti duše
-Formuje program svojej poézie, v ktorej najvyššou hodnotou je pravda a úprimnosť
„Mne odporný, čo prírode sa prieči,
len pravdy si ctím prostý obličaj“
-Autor nenávidí pretvárku, klam, prázdne slová, vkladá svoje úprimné myšlienky a pocity
LETOROSTY II
-Lyrický hrdina sa štylizuje ako unavený pútnik, ktorý je poznačený mnohými životnými premenami, napr. stratou otca, matky a brata – básne „čierneho roka“. To ho dovádza až na pokraj beznádeje, osamelosti. Básne sú poznačené vnútornými krízami, prehodnocovaním vlastného života, hľadaním zmyslu života
-V spomienkach sa vracia do detstva, rodičovského domu.
-Východisko nachádza v tvorivej činnosti pre národ i spoločnosť.
LETOROSTY III
-Trápi ho položenie národa – sociálna nespravodlivosť, krivda „K vám, urodzeným, veľkomožným“
O, prečo nie som víchor
o Autor používa množstvo expresívnych slov
o Štylizuje sa do víchra, mora a sopky, chce zničiť lotrov a zloduchov
Mňa kedys´ zvádzal svet
o básnik sa vyznáva z krásy materinskej reči a subjektívnym poznaním cesty k jej poznaniu
o spočiatku nepísal materinskou rečou, neskôr pochopil, že pre Slováka je najlepšie písať vlastnou rečou ako cudzou
o uvedomil sa pod vplyvom svojej matky
„Môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá,
a moja odev, ktorej neviem ceny...“
-V závere cyklu sú básne, v ktorých spomína na otca – Roľník a matku – Priadka
ŽALMY A HYMNY
-Básne majú formu lyrických žalmov
-Témy a motívy – rozpor človeka medzi vierou, citom a rozumom, skúsenosťou, otázky o zmysle života, tajomstvá osudu, vesmír a miesto človeka v ňom
-Myšlienkový Boh je vykonávateľom spravodlivosti v osude ľudstva, národa aj individuálnom osude človeka
-„De Profundis“ – spoveď
PRECHÁDZKY LETOM, PRECHÁDZKY JAROM
-lyrika inšpirovaná oravskou prírodou, oslavuje prírodu
Hory, lesy, dobre vám je
-autor chápe prírodu ako priestor, ktorý človeka napĺňa energiou, ako zdroj inšpirácie, nezničiteľnej sily, ustavičnej obnovy.
-Príroda dáva človeku harmóniu a vnútorný pokoj.
-Na pozadí prírody rieši lyrický subjekt základné problémy svojho osobného, myšlienkového a citového života
Ja starý, vychádzajúc
o kontrast starosti staroby a krásy prírody
Hory, lesy, dobre vám je
o kontrast slobodnej prírody s utláčaním národa
o autor závidí lesom aké sú voľné a slobodné a nikto ich neobmedzuje a zároveň sa trápi nad postavením, nevoľnosťou svojho rodu
STEZKY
-stárnuci básnik prehodnocuje svoj život, uvažuje o hodnote a zmysle svojho diela, objavujú sa pochybnosti o dosahu vlastného diela – či bolo pochopené ľuďmi a spoločnosťou
-prehlbuje sa jeho osamotenosť
Slovenský Prometej
o autor sa štylizuje do Prométhea –trpiteľa nielen za svoje hriechy, ale za celý národ
o básnik stojí sám proti všetkým ostatným – štylizácia do svojej vlastnej veľkosti, dôležitosti
o trápi ho osud národa
DOZVUKY
-myšlienkovo rovnaké ako Stezky
-lúčenie sa z ľuďmi, prácou
-vyjadruje trpké poslanie slovenského básnika
-vizionárske myšlienky o lepšej budúcnosti sveta – nová ľudskosť, humanita
KRVAVÉ SONETY
-básnikove reakcie na 1. svetovú vojnu
-32 sonetov
A národ oboril sa na národ
o vyvoláva atmosféru – opisuje, využíva zvukomalebné slová; opakovanie hlások r, s, č, š vytvára dojem zvukov
-V prvej časti Krvavých sonetov podáva autor konkrétny obraz vojny.
o Vykresľuje ju veľmi živo, dynamicky, ako hroznú, ukrutnú –využíva slová s expresívnym nábojom a zvukomalebnosť slov.
o Autor hovorí o ničivých dôsledkoch vojny. Vojna ničí všetko ľudské, ľudské dôstojnosť, výdobytky doby, kultúry, všetko, čo človek doteraz vytvoril
-V druhej časti autor hľadá vinníka, kto je za toto všetko zodpovedný.
o Odpoveď nachádza v egoizme jednotlivcov aj národov, v túžbe o úspechu.
o Básnik odsudzuje vojnu, túži po mieri, po návrate humanity a bratstva medzi ľuďmi aj národmi
Epické skladby
EŽO VLKOLINSKÝ
-Epická skladba, spolu s Gáborom Vlkolinským tvorí jeden kompozičný celok – riešia otázku zemianstva – Vlkolinský cyklus
-Dej sa odohráva v dedinke Vlkolín, čo označuje Vyšný Kubín
-Autor zobrazuje splynutie zemianstva s ľudom (v Gáborovi V. už zobrazuje úplný úpadok zemianstva)
-Estera V. a Beňo V. – rodičia Eža; po smrti jeho otca sa z Estery stane bohatá vdova
-Eliáš je nepriateľský strýko, s ktorým sa pohádali kvôli majetku
-Žofka Bockovie je sedliačka, ktorú Ežo miluje a chce si ju vziať, ale jeho mama mu to nechce dovoliť, lebo oni sú hrdí zemania – konflikt
-Autor vkladá svoj názor – Ežo predstavuje demokratické, pokrokové sily
Dej:
-Beňo umiera, chce napísať svoj závet, aby sa majetok rozdelil medzi Esteru a Eža, ale Estera ho ubezpečí, že ona to spravodlivo rozdelí, že závet netreba. Ežo ide postaviť Žofke máj, lebo miluje iba ju, matka s tým nesúhlasí, vyženie ho z domu a zrieka sa ho. Eliáš sa chce Estere pomstiť a preto pomáha Ežovi. Vezme si ho k sebe, on u ňho pracuje (Eliáš ho trochu využíva) a po večeroch Ežo chodieva za Žofkou. Eliáš im vystrojil svadbu. Svadobný sprievod musel prejsť okolo Esterinho domu. Opis svadby je veľmi podrobný, autor opisuje tradície – národopisné prvky, poukazuje na to, že zemania nepoznajú ľudové tradície a vyvyšovali sa nad sedliakov aj Eliáš sa povyšoval – došlo k hádke. Ežo vystupuje v tejto hádke ako ten, ktorý harmonizuje, odporca rozporu medzi ľudom a zemanmi.
„Sme rovní! Áno – zeman nezeman
v tom rozdielu niet. Kto inakšie
dnes vraví, nezná časy alebo
je zatvrdilý, čo je nerozumný“
-Robenie rozdielov Ežo pokladá za prekážku vo vývine, prežitok, vystupuje ako zástanca rovnosti.
-Tento spor sa vyhrotil – na čele zemanov stojí Eliáš a na čele sedliakov Blažko.
-Eliáš sľúbil Ežovi, že po svadbe môžu bývať u neho, ale Bocko si presadil svoje a bývajú u neho.
-Estera je ešte stále nahnevaná a sama. Raz stretne na poli Benka, svojho vnuka a on vlastne zmieri matku zo synom.
-Téma – obraz života na oravskej dedine, kde vedľa seba žili zemania sedliaci. Zemania už nemali ani také vysoké postavenie, ani majetky, stále však mali svoju hrdosť, pýchu, ktorá bránila vziať si sedliaka.
-Ľud predstavuje podľa autora nezničiteľnú silu, nie je mravne skazený – idealizovanie
-Estera – Hestera – zosmiešňovanie
GÁBOR VLKOLINSKÝ
-vonkajšie a vnútorné príčiny úpadku zemianstva ukazuje autor na zemianskej rodine Gábora Vlkolinského. Zobrazuje rozvrat v jeho rodine, matka aj otec prepadli alkoholu. O majetok sa nikto nestará.
-Gábor prežíva vnútornú krízu, ktorá vychádza z nešťastnej lásky, odmietania dievčat. Nakoniec príjme radu svojho bratranca Eža, aby sa priženil do sedliackej rodiny Blažkovcov.
-Autor vkladá názory na vonkajšie historické udalosti – memorandové zhromaždenie
-Zobrazenie úplného úpadku zemianstva.
Krátka epika
1. zobrazenie života oravského ľudu
-Bútora a Čútora, Na obnôcke, Poludienok, Prvý záprah
2. balady so sociálnou tematikou
-Zuzanka Hraškovie, Anča, Margita
3. historický námet
-Rastislav, Ľútosť Svätoplukova, Žofia Bošňáková
4. biblický námet
-Ráchel, Agar, Kain, Vianoce, Sen Šalamúnov
Herodes a Herodias
-Veršovaná tragédia
-Napísal ju roku 1909, ale kvôli svojej náročnosti bola 1. krát inscenovaná roku 1925
-Hra je náročná svojou filozofickou hĺbkou
-Námet čerpá zo starovekých biblických dejín
-Hlavnou postavou je Herodes Antipas – rímsky miestodržiteľ v Palestíne; je to tyranský vládca, autor zobrazuje jeho mocenský vzostup sprevádzaný množstvom krviprelievaní, útlakom a zradami a jeho pád
Dej:
-Herodes si privlastňuje manželku zámožného obchodníka Filipa – Herodiadu a jej dcéru Salome, privedie ich na kráľovský dvor, hoci už má manželku a predstaví ich ako novú kráľovnú a jej dcéru. Svoju pôvodnú manželku Tamaru vyženie z kráľovského dvora. Jeho nová manželka je veľmi prefíkaná, zlá, ctibažná, vládychtivá. Za svoj zmyselný tanec si Salome na radu svojej matky zažiada Jochanána (v hre predstavuje Jána Krstiteľa), pretože Jochanán kritizoval Herodesove činy, mravy, vládu. Hra končí tragicky, pretože do krajiny prichádza Tamarin otec – arabský kráľ Aretas pomstiť dcérinu potupu. Podmaní si krajinu a tak Herodes s manželkou musia odísť do vyhnanstva do Galie. Tým sa dovršuje dejinná spravodlivosť.
-Táto hra nebola len historická, ale v postave Jochanána autor vyslovuje posolstvo súvekej spoločnosti a je nespravodlivým sociálnym pomerom.
Preklady
-Svojimi prekladmi chcel dokázať rovnocennosť slovenčiny s inými básnickými jazykmi
-Z angličtiny prebásnil Shakespeara – Hamlet, Sen noci svätojánskej
-Z nemčiny – Goethe, Shiller
-Z poľštiny – Micskiewitz
-Z maďarčiny - Petöfi
Martin Kukučín
(1860 – 1928)
-Vlastným menom Matej Bencúr
-Významný spisovateľ obdobia realizmu, predovšetkým prozaik
-Narodil sa v Jaseňovej na Orave, študoval na gymnáziu v Revúcej, MT, BB, na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom,
-istý čas pôsobil ako učiteľ, potom študoval medicínu na Univerzite v Prahe a stal sa lekárom – pôsobil v Selcoch na ostrove Brač v Chorvátsku a aj v Južnej Amerike - lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami ( Buenos Dias, Santiago de Chile, Punta Aretas )
-r. 1922 – 23 sa vrátil na Slovensko do Martina, ale posledné roky prežil v Chorvátsku a tam aj zomrel (na zápal pľúc )
TVORBA
-písal poviedky, novely, črty a romány
Poviedková tvorba
-znaky:
o realistické stvárnenie prostredia slovenskej dediny – dedinská poviedka
o snaha o realistické vykreslenie charakteru postáv
o humorné ladenie poviedok –láskavý dobrotivý humor
o harmonický záver
o ľudový hovorový jazyk
Dedinské poviedky zo začiatkov tvorby – Rysavá jalovica, Na jarmok, Z teplého hniezda, O Michale
Poviedky so študentskou tematikou – Mladé letá, Veľkou lyžicou, Pred skúškou
Vrchol poviedkovej tvorby – Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie...
NEPREBUDENÝ
-Ondráš Machuľa, Zuzka Bežanovie, Jano Dúbravovie
-Konflikt – vnútorný a vonkajší svet Ondráša
-Jediná poviedka, ktorá končí tragicky, baladicky
-Psychologická poviedka – autor preniká do vnútorného sveta Ondráša, tento svet stvárňuje realisticky, sen sa prelína s realitou
-Tragika postavy Ondráša – nevie rozlíšiť žarty, sen, ilúziu, je naivný, zaostalý, nevyvíja sa
-Kukučí priniesol nový typ postavy do literatúry – človek z okrajovej sociálnej sféry
-Zuzka – dedinská krásavica, pyšná, urobí si žart, ktorý sa zmení na trápenie, neskôr na tragédiu a ona ľutuje, čo urobila...
KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE...
-Hlavné postavy – Aduš Domanický (zeman) a Ondrej Tráva (kupec)
-Poukazuje na upadajúce zemianstvo, tento úpadok zobrazuje na Adušovi (má preň už len úsmev)
-Obidve postavy sú záporné, sú si podobné, ale aj rozdielne
-Ondrej – podnikavý, prefíkaný, počíta každú korunu, pokrytecký, falošný, túži po majetku (sen o strate peňazí)
-Aduš – Doma nič (Domanický), chvastúň, peniaze premrhal, stále spomína „Keď báčik z Chochoľova umrie... „ – je to pasívna postava, za túto frázu schováva svoju neschopnosť
DIES IRAE (Dni hnevu)
-Novela, má svoje presné prostredie aj dej (koniec 19.storočia, dedina Lomnica)
-Dejové línie
o láska Jurka a Evky
o spor medzi richtárom Zimou a Masliačkou
o život starého Sýkoru
-do dediny prichádza správa o šírení cholery – treba pripraviť nemocnicu ale Sýkora nechce dať peniaze – je sebecký, má absurdné myšlienky – „Ja mám kde umrieť...; Umrime všetci naraz“
-Jurko sa stretáva s Evkou, keď sa Sýkora dozvie, že richtár je zadĺžený, zakáže Jankovi chodiť za Evkou. Starý Sýkora je bezcitný, lakomý, skúpy, sebec
-Harmonický koniec
-Zobrazuje dedinu s dvoma chorobami: cholera a peniaze, ktoré ničia vzťahy, city,...
- Na vzťahu Sýkoru a jeho synov autor zobrazuje ako peniaze deformujú medziľudské vzťahy
-v Sýkorovi sa ozýva svedomie a nakoniec pochopí, že nekonal správne
Romány: DOM V STRÁNI
-Téma: láska medzi sedliackou dievčinou a bohatým statkárskym synom, spoločenský román, spoločenská priepasť
-Román z bračských čias
-Hl.postava: Maté Berac, žena Jera, dcéra Katica, zemianka Anzula, syn Niko Dubčic
-Dej:
o V Chorvátsku je slávnosť, domov sa vráti Katica (z mesta), zmenila sa. Večer bola tancovačka – pánska a sedliacka. Katica šla na sedliacku, tam sa jej všetko hnusilo, aj jej snúbenec Paško Bobic. Preto šla na pánsku, kde stretla Nika Dubčica. Ten sa do nej zamiloval a tancoval s ňou, čo prítomných pánov pobúrilo. Katici dohováral otec, nemala ísť na pánsku tancovačku.
o Ďalší deň stretne Katica Nika, on jej vyzná lásku. Chce si ju vziať, no musí sa vzdať služby v meste. Katica si ho chce vziať z vypočítavosti. Anzula nebola vôbec nadšená. Nakoniec sa rozhodla im pomôcť, hoci vnútorne s tým nesúhlasila. Ide na vychádzku, stretne Matého, ale on s tým nesúhlasí. Presvedčí ho, že čas ukáže, či je ich láska skutočná. Navzájom sa rešpektujú, ale uvedomujú si, že nie je dobré, keď sa dve vrstvy miešajú.
o Katica šla do služby, aby ju prepustili. Niko ide s Matém pre ňu. Videl ich Paško Bobic, ktorého to nahnevalo.
o Katica a Niko sa ukázali na verejnosti. Obe vrstvy s tým nesúhlasia. Niko si to uvedomil v knižnici, kde stretol priateľa Zandome, ktorý ho ohováral.
o Paško raz v noci hádzal po Nikovi kamene. Katica sa to dozvedela a išla za Zandomem, aby Paška odohnal. Paško ide do mesta, aby zarobil peniaze a vyrovnal sa Nikovi.
o Prichádza Dorica, zemianka vyhliadnutá pre Nika. Anzula sa o ňu starala. Jej otec ochorie, Niko ho navštevuje. Postupne a zaľúbi do Dorice.... Niko začne pochybovať..... Ide za Katicou, ale tá nie je doma. Niko sa stretne s jej matkou Jerou. Tá mu povie, že sedliaci Katici závidia.
o Niko uvidí v Katici svoju matku, lakomú, chce peniaze. Katica, Dorica a Niko sa stretnú v spoločnosti. Katicu nikto neprivíta, sama sa čuduje, čo tam robí. Niko ich obe porovnáva – zistí, že Katica je nemotorná, nemá pekné šaty... Niko sa rozíde s Katicou, Katica sa dá dokopy s Paškom.
o Maté ochorie a umrie. Bol to vážený patriarcha, všetci ho počúvali- umrie posledný patriarcha.
o Anzula – rozumná, ochotná pomôcť
o Katica – Matého obľúbená dcéra, vypočítavá, šaty..
o Niko – uznal, že jeho vzťah s Katicou nemá budúcnosť
MAŤ VOLÁ
-Juhoamerické prostredie, chorvátski vysťahovalci a ich život, túžba po domove
-Autor uvažuje nad príčinami vysťahovalectva
Jozef Gregor Tajovský
(1874 – 1940)
-prozaik a dramatik druhej vlny slovenského realizmu
-vlastným menom Jozef Gregor, meno Tajovský si dal podľa dediny – Tajov, v ktorej sa narodil
-bol vychovávaný starým otcom – zo spomienok čerpá vo svojej tvorbe
-študoval na obchodnej akadémii v Prahe - bol členom študentského spolku Detvan, potom pôsobil ako úradník v banke
-počas 2. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia a do československých légii
-po vojne pôsobil v Martine a Bratislave, kde aj zomrel
TVORBA
-prozaická tvorba- poviedky, krátke prózy
-delíme ich na:
ostarootcovské poviedky- zobrazuje v nich starého otca ako dobrotivého, láskavého, múdreho, od ktorého získava mravné zásady a učí sa
-Prvé Hodinky, Žliebky, Do Konca
odedinské poviedky – so silným sociálnym akcentom, postavy – obyčajní, biedni ľudia, často na pokraji biedy, pesimistické „čierne“ poviedky, zobrazujú ľudské utrpenie, príčiny biedy
Zbierky: - Besednica (Maco Mlieč, Apoliena)
- Spod Kosy, Tŕpky ( Mamka Pôstkova, Horký Chlieb, Na Chlieb)
Tajovský realitu zobrazuje kriticko- realistickou metódou.
APOLIENA
-portrét Apolieny: mladé dievča, ktoré prichádza do služby, je dcérou pijana, ktorý ju bil, že až ohluchla
-Autor kritizuje vulgárnych dedinských alkoholikov
-Rozprávač je zároveň jedným z učňov
-Neidealizuje ľud, opisuje situáciu realisticky
HORKÝ CHLIEB
-Mara Turjanka (Hl. postava) – zomrel jej už – pijan, teraz je na výchovu a obživu 3 detí sama, zarába málo, pracuje aj v noci
-Musela sa starať o cudzie panské deti, aby zarobila aspoň trochu peňazí pre svoje vlastné deti. Ako stráži u pánov, nedá jej to a behá domov pozrieť, či sú jej deti v poriadku. Vonku je zima a ona ochorie. Na konci vo vzduchu visí otázka, čo bude s deťmi, ak nevyzdravie...
-Mara je milujúca, starostlivá, obetavá...
MACO MLIEČ
-hluchý, sprostý, škaredý Maco Mlieč slúži u richtára ako paholok – zomreli mu rodičia, dostal sa k richtárovi ako sirota, u richtára sa má dobre, ale on mu dáva príbytok, jedlo a tabak – richtár ho využíva, ale Maco Mlieč si to neuvedomuje.
-Je pracovitý, naivný dobrák, skromný a spokojný so svojím životom
-Richtár mu sľúbil, že ho do smrti doopatruje a pochová. Maco sa chce ku koncu svojho života odvďačiť richtárovi (aj keď by to malo byť naopak) Richtár chce zištne pomôcť macovi, no ten mu len ďakuje a ruky bozkáva. Na druhý deň je Maco mŕtvy a richtár mu vystrojí pekný pohreb (veď aj má za čo )
NA CHLIEB
-chudobný človek prichádza do banky, po pôžičku, ale nemal ručiteľa, lebo bol chudobný a takmer slepý
-Keď už prišiel druhý krát bankár mu sa mu zo súcitu sám zaručil
-Postava má morálne zásady – hovorí, že pôžičku statočne splatí
MAMKA Pôstková
-má dlžobu, ktorú po rokoch stiahla z 12 korún na 3 koruny, hoci je chudobná je hrdá na to, aby poprosila o odpustenie dlžoby
-manžel je čudák, nenásytný a pijan, mamka musela pracovať aj za neho
-aby udržala rodinu požičala si 12 korún a začala piecť chlieb, ale bola veľmi dobrosrdečná, preto niekedy chudobným ľuďom dala chlieb zadarmo a tým sa ona sama zadlžovala. Mala aj sezónnu prácu – v repe. Postupne predávala aj časť domu, posledné, čo jej ostalo bola perina a nakoniec aj tú predala, aby mohla splatiť pôžičku a povedala, že ďalšie zárobky si už nechá...
-autor vystupuje ako rozprávač a zároveň ako postava
-postavy v Tajovského dielach sú chudobné, ale nestrácajú morálne zásady, hrdosť
DRÁMA
-Ženský Zákon – komédia
-Statky - Zmätky – dráma (zapodieva sa dôležitým spoločenským problémom)
-Typické znaky:
o Téma – medziľudské vzťahy na slovenskej dedine rozkladané majetkovými pomermi
o snaží sa vykresliť charaktery postáv
o výstavba dialógu
ŽENSKÝ ZÁKON
-Anička sa lúči s Miškom, lebo ide na vojnu. Deň predtým si dali sľub vernosti... Anička sa bojí, že sa to dozvie jej mama, ale Miško jej to prezradí. Zuza – mama, jej to nedovolí lebo Miško môže byť na vojne aj 2-3 roky. Mara – Miškova mama tiež nesúhlasí, jediný Jano – Marin muž mladých podporuje. Nakoniec im to teda dovolia, no dostávajú sa do konfliktu, kde budú mladí bývať. Všetci chcú mať to svoje dieťa doma u seba...
-2. dejstvo – Dora Kalinovie – klebetnica, rozprúdi klebety. Chce Miškovi dohodiť richtárovu dcéru Kaťušu, ktorú nik nechce, lebo má za to sľúbené peniaze. Mara s tým súhlasí, lebo jej ide o majetok – Kaťuša je bohatá. Jano to však nechce dovoliť. Klebeta – Anička chodí s chlapcom z dediny. Miško sa to dozvie na vojne. Rozpor – Mara a Zuza sa nevedia zniesť.
-3. dejstvo – Vrcholový moment – Miško prichádza k Aničke a obviní ju, že chodí s dedinským chlapcom. Anička je zúfalá, lebo má Miška veľmi rada. Prišla si poňho Mara, Zuza ju vyháňa, Mara odpadne...Potom sa uzmieria a dohodnú sa, že Miško a Anička budú bývať u Zuzy a budú pomáhať obom rodinám.
-Jan nemá rád Doru, zastáva lásku Miška a Aničky.
STATKY – ZMÄTKY
-Túžba po peniazoch a majetku spôsobila rozvrat v rodinách, je prekážkou v láske, ničí vzťahy medzi ľuďmi
-Ďuro a Zuza sa musia vziať kvôli majetku
Božena Slančíková - Timrava
(1867 – 1951)
-Spisovateľka 2. vlny slovenského realizmu
-Meno Timrava si dala podľa studničky vo svojej dedine – Polichno, tu prežila väčšinu svojho života, a taktiež v Ábelovej
-Nemala žiadne vyššie vzdelanie, doma ju učil otec – farár, iba jeden rok chodila do dievčenskej školy v Banskej Bystrici
-R. 1900 pol roka pracovala ako spoločníčka Pavly Orzághovej v Dolnom Kubíne
-Posledné roky prežila v Lučenci
-R. 1947 získala titul „národná umelkyňa“
-Nikdy sa nevydala, napriek tomu priniesla do literatúry ženskú postavu ako hlavnú hrdinku, uštipačné dievčiny, ktoré túžia po vydaji
TVORBA
Prózy zo začiatkov
o väčšinou krátke až anekdotické príbehy, ktorých hlavnou témou je vydaj, hľadanie dobrej a zlej partie, rôzne problémy s výdajom – bez lásky, kvôli majetku, citové sklamania, hľadanie partnera
o upriamuje sa na individuálne osudy ženských postáv
o nechápe lásku ako vznešený, idealizovaný cit, ale ako bežnú súčasť života – sústreďuje sa najmä na vnútorné psychické reakcie, prežívanie týchto situácii
ZA KOHO ÍSŤ? (Z denníka dievčaťa)
-dievča (25 rokov) prichádza z mesta na dedinu hľadať ženícha. V meste sa pri hľadaní sklamala, preto prišla k ujcovi – dedinský farár. V dedine sú dvaja mladí učitelia – chce na nich zapôsobiť, správa sa neprirodzene, vyvyšuje sa, robí sa veľmi vzdelanou. Najprv sa jej zapôsobiť nedarí, no potom sa zapáči obom. Nevie sa však rozhodnúť medzi Bútom a Mišovom. Oboch ich skúša, chce, aby žiarlili, čo sa jej podarí. Začnú na seba žiarliť – pohádajú sa. Dievča sa potom začne tváriť, že je choré. Mišov neprichádza, ale zato chodí Bút. Nakoniec príde na to, že má rada Mišova a vezmú sa.
-Nedorozumenia vznikajú z neúprimnosti. Dominuje vnútorný monológ – postavy hovoria iné ako si myslia – konflikt.
-Téma – sústreďuje sa na individuálne, subjektívne problémy svojich postáv. Upriamuje sa na subjekt, a predovšetkým na vnútorný svet ženských postáv – do literatúry priniesla vnútorný monológ, pracovala s ním - a na reakcie žien na situácie.
-Kladie dôraz aj na detailné opísanie vonkajších reakcii – mimika, gestá
Prózy z predprevratového obdobia
Spoločenské novely: VEĽKÉ ŠŤASTIE
-Józa Jakubovičová – súca na vydaj, papuľnatá, veľmi otvorená, cynická, má nápadníkov, ale odradí ich svojou povahou
-Otila Nivská – opak Józy, jej životný cieľ je dobre sa vydať, pochádza zo statkárskej rodiny – zemania, dbá na spôsoby...
-Katuša – sirota, ktorú si Nivskí zobrali za dcéru, bola ale ako slúžka – „popoluška“, miluje Levitu čistou, úprimnou láskou, ale bojí sa mu to povedať
-Levita (Červenčík) – pomocník kňaza, neuvedomuje si Katušinu lásku, snaží sa starať o duše dedinčanov
Dej:
-V dome Nivských vítajú Stana Hrabeňa a všetkým trom dievčatám sa ľúbi – ponúkne sa Otile a ona celkom súhlasí, aby sa vzali. Všetky tri si neskôr uvedomia aký je Levita šľachetný...Zapôsobí na ne. Stano prichádza na oficiálne zásnuby k Nivským. Tam sa Levita všimne Katušu, aká je milá...Otila povie Levitovi, že je ochotná si ho zobrať. Katuška donesie Levitovi večeru, on ju objíme a dajú sa dokopy.
-Dve vedľajšie línie:
o oddelenie dediny od Opatovíc, po smrti kňaza,
o Józa vo vnútri rieši, či si má vziať Leva Jokoboviča, ktorý je oveľa starší a neľúbi ho, ale sú si už od malička sľúbení – veľa vnútorných monológov. Podľa vzoru svojej kamarátky, ktorá sa do svojho muža neskôr aj zaľúbila si ho nakoniec vzala.
-Vonkajší dej je posunutý do úzadia, dej sa preniesol do vnútra postáv.
-Prózy s dedinskou tematikou
o spoločenské novely sa zameriavajú na dedinskú inteligenciu, prózy s dedinskou tematikou na život obyčajných ľudí
o Na jednom dvore, Mocnár, Márnosť všetko
ŤAPÁKOVCI
-kriticky zobrazuje pomery na slovenskej dedine – na rodine Ťapákovcov zobrazuje pridŕžanie sa patriarchálneho spôsobu života –zvykov predkov a neschopnosť prispôsobiť sa novým pomerom
-žijú 16 v jednom dome, sú neschopní niečo nové urobiť, konať, sú nedvižní, leniví, nezhovorčiví, obmedzení, žijú zaostalo
-najväčší konflikt – Iľa a ostatní( najmä konflikt s Ančou „zmijou“) lebo „kráľovná“ sa snaží zmeniť ich postoj. Aj jej manžel je typický „ťapák“ - dá mu ultimátum, nech postaví nový dom, kam sa nasťahujú, inak od neho odíde.
-Anča – jedna z najtragickejších postáv, je postihnutá, „vnútorný konflikt“ – nemá nohy, do tváre je pekná, túži po láske, osobnom šťastí, zaľúbi sa do Jana Fuzákovie, avšak navonok ostáva zatrpknutá, cynická, šije čepce pre iné nevesty – to podtrhuje jej tragiku, lebo vie, že ona sa nikdy nevydá.
-Timrava používa prímenia –
o „kráľovná“ – chce ich pozdvihnúť zo zaostalého života, viesť ich...
o „zmija“ – jedovatá, hádavá, zádrapčivá
-Iľa – túži po civilizovanejšom živote, po zmene – konflikt voči Ťapákovcom, dá mužovi ultimátum na nový dom – nakoniec dosiahne, či chcela
Prózy s vojnovou tematikou
HRDINOVIA
-Novela, ktorá zobrazuje novohradskú dedinu a jej postoj k 1. svetovej vojne
-Názov je myslený ironicky, autorka kritizuje falošné hrdinstvo, vlastenectvo (na postave notára – Laco Baláň)
-Naopak na postava podnotára Širického poukazuje na človeka, ktorý si uvedomuje nezmyselnosť vojny, a ktorý sa na konci stáva skutočným hrdinom, pretože zachraňuje nepriateľského vojaka a sám pritom príde o život
-Dedina sa dozvedela , že vypukla vojna, musia tam narukovať chlapi, ľudia sa obávajú, čo bude, ženy sa obávajú o chlapov, naruší sa kľud dediny, ľud uvažuje aké straty prídu
-Anča Demákovie – vdova, vo vnútri tragicky prežíva stratu muža, cíti sa osamotená, no navonok vystupuje veľmi kruto k ženám, ktorých muži idú na vojnu. Hovorí, že konečne aj ony môžu zažiť stratu muža. Zároveň však myslí na to, že keby jej muž ešte žil, aj on by musel ísť na vojnu a možno by padol.
-Muži s povolaním sa musia hlásiť u Laca Baláňa – bezduchý, nadutý, chvastúň, považuje vojnu za možnosť urobiť hrdinský skutok.
-Timrava poukazuje aj na to, že na vojne niekto aj bohatne – krčmár, žid – ľudia chodia zapíjať smútok, žiaľ.
-Širický uvažuje o vojne a vie, že vôbec nie je dobrá (protiklad s Lacom). Je to pacifista, ktorý nechce proti nepriateľovi zdvihnúť zbraň, lebo by sa sám stal vrahom :
„Byť vrahom a barbarom? A za čo?
Čo pre mňa a tento ľud z toho? Mám byť bratovrahom?
Tak toto je cieľ, pre ktorý som sa narodil, ktorému v ústrety som šiel?“
-Zlom v správaní notára nastáva keď je sám povolaný do vojny. Spomenie všetky svoje choroby, snaží sa z toho vyslobodiť, podplatí lekára, aby ho vyhlásil za nesúceho, lebo má vraj choré srdce a dôležitý úrad. Naopak podnotár je veľmi súci, lebo nemá rodinu a je zdravý. Baláň o deň neskôr vyhlasuje v krčme, že aj v zázemí - doma môže byť hrdinom, veď zastáva dôležitú funkciu.
-Po troch rokoch sa vracajú prví muži z vojny, a prinášajú správy. V dedine každý vníma, že vojna je zlá, spôsobila straty, rozvraty v rodinách, vzťahoch. Prichádza aj zvesť o podnotárovi, ako padol. Zomrel keď chcel zachrániť nepriateľa, čo považoval za svoju ľudskú povinnosť. Zachraňuje ho v paľbe guliek a pritom sám príde o život.
Prózy z poprevratového obdobia
SKON PAĽA ROČKU
-Paľo ochorel. Upracoval sa stavbou domu. Dôvera v manželstve sa stráca. Pohádal sa so ženou, ktorá ho nútila ísť rúbať drevo. Paľo aj Zuza (žena) uvažujú o Paľových rodičoch – Zuza je z vyššej vrstvy, Paľo je sedliak. Paľo pri rúbaní odpadne a Zuze ho donesú, tu vidno, že manželia sa majú radi.
-Paľo sedí vonku a uvažuje, že by mal ísť k doktorovi. Zuza ho nechá na pokoji, hoci sem - tam hádže nejaké poznámky.
-Vnútorný monológ o tom, ako Paľo Zuza slúžili u farára, lebo ani jedna rodina nesúhlasila s ich sobášom. No keď od farára odišli, zabudli na jeho dobrotu. Paľa začínajú prenasledovať výčitky, chce sa pomeriť. Zuza ide k farárke po slepačiu polievku (liek), poslal je Paľo. Farár Paľovi odpúšťa.
-Paľo sa vráti domov od lekára – nedôveruje mu. Nechce sa dať operovať, hoci má chorú pečeň. Paľo sa predtým pohádal aj so svojou mamou – kvôli domu, Zuza za ňou posiela susedov. Mara (matka) odmieta prísť. Paľovi je veľmi zle a stále volá mamu. Zuza sa nakoniec rozhodne priviesť Maru sama. No Mara stále odmieta, lebo jej syn sa na ňu v starobe vykašlal.
-Maru všetci prehovárajú a ona stále odmieta. No potom má tiež výčitky a rozbehne sa za synom. Navzájom si odpustia, potom Paľo zomiera s myšlienkou na svojho otca (3. výčitka)
-Táto novela poukazuje na to, ako honobenie majetku ničí city, medziľudské vzťahy. Autorka rieši vnútorné, morálne problémy hl. postavy. Väčšina deja je posunutá do vnútorných monológov.
Autobiografické prózy
SKÚSENOSTI
-Autorka čerpá zo svojho pobytu v Dolnom Kubíne, vystupuje ako Marína Majtánová a robí spoločníčku Júlii Bukovičovej (Pavla O.) vo Vodňanoch. Opisuje dvojtvárnosť svojej panej – v spoločnosti je veľmi vážená, vystupuje ako bohatá, láskavá, príjemná a vydáva sa za národovkyňu, v súkromí si však slovenský národ neváži, je skúpa, cynická a falošná. Autorka si všíma jej pseudovlastenectvo.
-Všíma si život inteligencie, národný život, odsudzuje pasivitu národovcov, najmä na postave Vilinského (Vajanský). Autorka je za činorodú prácu, národ v slobode a vzájomnej úcte národov. Kladne vníma Javora (Hviezdoslav).
VŠETKO ZA NÁROD
-Autobiografická postava – Viera Javorčíková
-Spomína na detstvo, literárne začiatky, odkrývajú sa jej povahové črty – tvrdohlavá, vzdorovitá, protirečiaca, plachá...
