- socialistický realizmus
- hrdina v procese premeny z neuvedomeného na uvedomeného, hlavný hrdina nebýva komunista, pravdivé a historicky konkrétne zobrazovanie skutočnosti v jej revolučnom vývine, slabý dôraz na estetiku, silný dôraz na formu, potláčajú subjektívne problémy, straníckosť, ľuodovosť a pravdivosť, ideológia komunistickej strany, jednoduchý jazyk, realistické zobrazenie
Peter Jilemnický – téma povstania, sociálne problémov na Kysuciach, motív hľadania šťastia
Kompas o nás, Pole neorané, Víťazný pád
Fraňo Kráľ

Expresionizmus ( sociálno – psychologický realizmus )
- snaha o prekonanie tradičnú prózu a písanie moderne, pridržiavajú sa tradičných postupov, snažia sa o nové experimentálne tendencie
- zobrazujú sociálnu tématiku ( chudobný ľud ), zobrazovanie obyčajných ľudí, autora zaujíma psychiku postáv ( do hĺbky ), dedinské prostredie
Jozef Cíger Hronský – bojoval na talianskom fronte, bol tajomníkom a neskôr správcom Matice slovenskej, emigroval
Chlieb, Smelý zajko, Sokoliar Tomáš, Jozef Mak ( dedinské prostredie )
Milo Urban – vplyv Kukučína, Vajanského a Dostojevského
Výkriky bez ozveny, Za vyšným mlynom, Živý bič

- humanocentrický realizmus
Ján Hrušovský
Zo svetovej vojny, Pompíliová madona, Dolorosa
Gejza Vámoš – snaha o syntézu židovského a kresťanského, motív hľadania, odsudzuje sa násilie, sociálne problémy, naturalistické prvky, cinizmus, sarkazmus, irónia, autobiografické prvky, expresionizmus
Atómy Boha, Jazdecká legenda, Editino očko

Impresionizmus ( ornamentálna próza )
- základnou črtou je expresívno – lyrický ornamentalizmus
- ornamentalizmus = ozdobnosť jazyka, ozdobnosť štýlu; pre literárne diela je charakteristická nesúrodosť prozaickej výpovede – chce postihnúť celé vnútro, ktoré je veľmi zložité
- v dielch sa objavujú pesimistické a tragické nálady a pocity, nešťastné postavy, ostrý rozpor medzi ich vnútorným a vonkajším svetom
- táto próza vznikla ako vzbura proti tradičemu realistickému zobrazovaniu – tvarová zložka literárneho diela smeruje k formovému novátorstvu, k experimentovaniu s jazykom a slovom
- jednotlivé motívy sú zaradené bez časovej a logickej následnosti = snová následnosť

- lyricky tvarovaná próza
- základnou črtou je expresionisticky – senzualistická epika
- rozlišujeme dva prúdy :
- prúd, ktorý vychádzal z realistickej tradície a nadväzovali na ornamentálnu prózu – zobrazoval sociálne témy, najmä dedinské
- prúd, ktorý uprednostňoval psychologické námety a harmonické riešenie
- určitý, nie nepodstatný dej, zároveň však veľa lyrických prvkov

- lyrizovaná próza ( próza naturizmu)
- týmto termínom sa označuje významné štádium lyriračných tendencií slovenskej prózy – je spojená s autormi ktorí vstúpili do literatúry v 30.-tich rokoch (Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli a František Švantner)
- hlavnou príčinou jej vzniku bola otrasná dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu (hospodárska kríza, nástup fašizmu a II. svetová vojna) a ich snaha o obnovenie citovosti v próze
- objavila sa zatrpknutosť a nechuť civilizačným javom moderného sveta a sklamanie z nových nepriaznivých spoločenských pomerov v medzivojnovom období
- záchranu pred odcudzením a rozháraným svetom hľadajú autori v dedinskom prostredí, v duševnom svete dedinského, prírodného a vrchárskeho človeka
- v súvislosti s európskou literatúrou má táto próza mnoho spoločného s expresionizmom, surrealizmom, romantizmom a francúzskym regionalizmom