Slovania nemali vlastné štátne zriadenie, žili v kmeňovom a rodovom zriadení, živili sa poľnohospodárstvom, rybolovom. Pravlasť Slovanov bolo Zakaukazko, z ktorého sa v 4. - 5. storočí sťahovali a vydali sa 3 smermi - na východ, západ a juh. K západným Slovanom patrili česi, slováci, moravania a poliaci, k východným slovanom patrili rusi, bielorusi, ukrajinci a južní Slovania osídlili takmer celý Balkán - srbi, chorváti, slovinci, bulhari. Prvým zriadením Slovanov bola Samova ríša, ktorú založil v 7. storočí franský kupec Samo. Slovania boli pohanmi a verili vo viacerých bohov - polyteizmus až neskôr, príchod Cyrila a Metoda začínajú vyznávať monoteistické náboženstvo.
Neskôr sa na našom území začínajú upevňovať 2 kniežatstvá - Moravské a Nitrianske. V Nitre bol vládcom Pribina a na Morave Mojmír, ktorý pobil Nitrianske kniežatstvo a vyhanl Pribinu. Spojením týchto dvoch kniežatstiev vznikla Veľká Morava.
Staroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9. storočí. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) bojovali proti vplyvom východfranskej ríše - ich reč bola pre náš ľud nezrozumiteľná, franskí kňazi šírili kresťanstvo podľa latinskej liturgie, ktorá bola pre náš ľud nezrozumiteľná.
Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše a v roku 862 požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal do Veľkomoravskej ríše misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Rastislav sa obával, že frankovia ovládnu aj slovanskú kultúru.Cisár jeho žiadosti vyhovel a v roku 863 prišli do Veľkomoravskej ríše kňazi/učenci - misionári KONŠTANTÍN a METOD, ktorí pochádzali so Solúna - Macedónia (ich reč bola blízka reči nášho ľuďu).
Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti:
- zostavili prvé slovanské písmo - hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy - MINUSKULA),
- vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk - staroslovienčinu,
- zaviedli staroslovienske bohoslužby,
- vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.
Franskí kňazi, ktorí neuznávali kresťanstvo a mali vlastných bohov, začali strátať vplyv vo Veľkej Morave, a preto Cyril a Metod obvynili z bohorúhačstva a museli sa ísť obhajovať do Benátok, vtedajšieho sídla pápeža. Doteraz boli bohoslužobnými jazykmi len latinčina, grécky a hebrejský jazyk a učenci chceli presadiť aj staroslovienčinu. Pápež Hadrián II. ich požiadavke vyhovel a schválil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk a Metoda vymenoval za arcibiskupa.
Konštantín sa pre chorobu a vysoký vek už nevrtáli späť do Veľkej Moravy, ale vstúpil v Ríme do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a čoskoro umrel. Metod sa vrátil späť na Veľkú Moravu ako arcibiskup, čo bolo veľmi dôležité, lebo už mohol vymenúvať kňazov on a nemuseli ich vymenúvať franskí kňazi, teda už sme ich nepotrebovali. No, keď prišiel na Veľkú Moravu, knieža Svätopluk ho uvrhol do väzenia, z ktorého bol prepustený až po 3 rokoch. Svätopluk podporoval franských kňazov, a preto Metod musel znovu pred pápežom Jánom VIII. obhajovať staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Po Metodovej smrti dal knieža Svätopluk vyhnať Metodových žiakov z krajiny, čo sa považuje za zánik staroslovienskeho písomníctva u nás.
Žiaci Cyrila a Metoda však pokračovali v ich činnosti aj v exile (Bulharsko - Kyjevská Rus - Sázavský kláštor)a zjednodušili hlaholiku a nový jazyk nazvali cyrilikou (veľké písmená gréckej abecedy - MAJUSKULA). Z Kyjevskej Rusi sa zachovali Kyjevské listy; Kyjevské zlomky. Zo Sázavského kláštora, teda z Česka sa zachovalo - Hospodine pomiluj ny, ktoré bolo napísané cyrilokou. Z Bulharska sa zachovalo dielo O písmenách, ktorého autorom je mních Chrabr, ďalšie dielo je Život Naumov.
Cyril a Metod preložili:
misál (omšovná kniha)
evanieliá (Nový zákon)
breviár (kniha pre kňaza)
žaltár (zbierka žalmov)
spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí
Ich tvorbu môžme rozdeliť na pôvodnú a prekladateľskú.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Staroslovienska literatúra
Dátum pridania: | 21.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ewelyn | ||
Jazyk: | Počet slov: | 907 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 5m 50s |
Pomalé čítanie: | 8m 45s |
Podobné referáty
Staroslovienska literatúra | SOŠ | 2.9966 | 601 slov | |
Staroslovienska literatúra | SOŠ | 2.9531 | 474 slov | |
Staroslovienska literatúra | GYM | 2.9622 | 502 slov | |
Staroslovienska literatúra | GYM | 2.9767 | 815 slov | |
Staroslovienska literatúra | GYM | 2.9533 | 822 slov | |
Staroslovienska literatúra | SOŠ | 2.9697 | 425 slov | |
Staroslovienska literatúra | SOŠ | 2.9682 | 266 slov | |
Staroslovienska literatúra | SOŠ | 2.9713 | 1077 slov | |
Staroslovienska literatúra | SOŠ | 2.9925 | 380 slov |