ZBIERKY METAMORFÓZY
Základom každej básne je premena živého na neživé a naopak. Krátko po svatbe, na ktorej ľudia nechcú spievať piesne, Euridika stupí na zmiju. Na následky uštipnutia zomiera. Orfeus sa s jej smrťou nevie zmieriť a ide do podsvetia prosiť bohov svojou piesňou, aby mu ženu vrátili. Vyhovia mu, no počas cesty späť sa nesmie obzrieť . No on sa obzrie a tak navždy E. stratí.
Autor spracoval: ORFEUS A EURIDIKA, DAIDALOS A IKARUS (o krídlach, ktoré zhotovil Daidalos, aby sa dostali z väzenia gréckeho panovníka. Ikaros neposlúchol radu svojho otca a vyletel príliš vysoko, slnko mu rozpustilo vosk. Spadol do mora a tam vznikol ostrov Ikaria) PYGMALIÓN

Vplyv starovekej literatúry na humanizmus a renesanciu
H a R využíva filozofiu starovekej literatúry – prirodzené právo človeka plnohodnotne prežiť život. Tiež napodobňuje témy a námety. Dodržiava členenie spoločnosti. Príklad: Antigona ► Rómeo a Júlia
Vplyv starovekej literatúry na svetový klasicizmus
príklad: autor La Fontaine-Bájky ► Ezopove bájky
Vplyv starovekej literatúry na slovenskú klasicistickú literatúru
príklad: Ján Hollý – Svätopluk – historický epos, kompozícia je ako v antickom epose, teda sa delí na: 1)porpozíciu – naznačenie témy, zámer
2)invokáciu – vzývanie múz–slovanskú bohyňu Umku, prosí o inšpiráciu
3) dej je rozdelený do spevov

Žánre:
EPOS – rozsiahla veršovaná epická báseň, v ktorej vystupujú bohovia, polobohovia a ľudia. K hlavnému deju sa pripájajú nové, vedľajšie dejové línie. Autor dosahuje veľkú rozsiahlosť deja detailným opisom a využitím veľkého množstva vedľajších dejov
ÓDA – je lyrický žáner, ktorý vyniká nadnesenosťou a nadšením. Slávnostná pieseň adresovaná niekomu významnému.