Humanizmus a renesancia

A. Toto obdobie sa vyznačuje významnými geografickými objavmi nových krajín a kontinentov, vynálezom kompasu, strelných zbraní, kníhtlače a vedeckými objavmi. Rozvíjal sa priemysel a s ním aj nová trieda - meštianstvo. S rozvojom vedy, techniky a priemyslu sa šírilo nové myšlienkové hnutie humanizmus a renesancia. Cieľom tohoto hnutia bolo obrode-nie človeka v duchu antických predstáv a ideálov. Humanistické a renesančné myslenie od-mietalo feudálne a cirkevné myslenie a od nadpozemského sveta sa obracalo k pozemskému životu. Zdôrazňovalo nové hodnoty: právo človeka na radostné prežívanie života, úctu k ro-zumu, zmyslové poznanie a význam jednotlivca.

Humanizmus sa považuje za začiatok a východisko renesancie. Humanisti študovali, vysvetľovali a vydávali rukopisy rímskych a gréckych básnikov, rečníkov a filozofov, napo-kon napodobňovali ich tvorbu. Literárny humanizmus spočiatku používal iba latinský jazyk. Neskôr siahol aj po národných jazykoch, pričom humanistické ideály prispôsoboval domáce-mu prostrediu. Obmedzoval sa na školské a učené kruhy.
Pod renesanciou sa v širšom zmysle rozumejú všetky myšlienkové, spoločenské a umelecké prúdy, ktoré narúšali stredoveké feudálne myslenie. Literárna renesancia umelecky zobrazovala radostný renesančný vzťah človeka k pozemskému životu. V literárnej renesancii spisovatelia používali iba národné jazyky a štylistika diel bola jednoduchšia, ba až ľudovej-šou. Renesančná literatúra spracúvala témy súvisiace bezprostredne s citovým životom člove-ka a spoločnosti.
B. Talianska hum. a renes. literatúra (14.- 16. st.)

Medzi najvýznamnejších autorov patria básnici Dante Alighieri, Francesco Petrarca a Ludovico Ariosto a prozaik Giovanni Boccaccio.
Dante Alighieri vytvoril epickú báseň Božská komédia. V Danteho básnickej skladbe sa dostáva do konfliktu stredoveký svet s renesančným svetom. Toto dielo sa považuje za najveľkolepejšie tej doby. Delí sa na tri časti: Peklo- hriešnici trpia pre
svoje vášne a zločiny, Očistec- prechod k radosti neba, Raj- oslava Beatrice. Danteho duša predstavuje celé ľudstvo, Vergilius rozum a Beatrice náboženstvo.
Francesco Petrarca sa preslávil najmä ľúbostnými sonetmi na svoju milú Lauru (Spevník). Idealizovaný portrét milovanej ženy obdarúva aj reálnymi vlastnosťami. Výber básní z tohoto spevníka- Sonety pre Lauru. Stal sa zakladateľom sonetu. Sonet sa skladá zo štrnástich päťstopových jambických veršov (4,4,3,3;4,4,6) , najčastejšie sa používa rým ob-kročný. Petrarca dáva dôraz na tercínu. Tercína je trojveršová strofa, má jambické verše.
Ludovico Ariosto napísal epos o rytieroch Karola Veľkého Zúrivý Roland.
Giovanni Boccaccio sa stal zakladateľom renesančnej prózy zbierkou noviel Dekame-ron. Desať mladých ľudí si v nej za desať dní vyrozpráva sto noviel. Podstatnú časť zbierky tvoria novely so samopašnými erotickými námetmi (o prefíkaných ženách a klamaných mu-žoch). V novelách vystupujú postavy s najrozmanitejšími ľudskými vlastnosťami. Autor sa na ľudské slabosti díva so zhovievavým a ironickým úsmevom. Autor kritizuje pokrytectvo a hlúposť a do popredia stavia lásku k žene.

C. Francúzska humanistická a renes. literatúra
Z mnohých autorov vynikol básnik Francois Villon a prozaik Francois Rabelais.
F. Villon písal lyrické spovede človeka, ktorým lomcujú stredoveké aj renesančné pocity (Malý testament, Veľký testament).
F. Rabelais si získal popularitu románom o dobrodružstvách obra Gargantuu [gargan-tyu] a jeho syna Pantagruela- Gargantua a Pantagruel. Román je výsmešnou satirou na súve-ký život.

D. Španielska hum. a renes. literatúra (16.-17. st.)
Medzi najpestovanejšie žánre patrila komédia. Uznávanými tvorcami boli najmä Lope de Vega a Pedro Calderón de la Barca.
Lope de Vega rieši v hrách zo súvekého života citové a morálne konflikty (Záhradní-kov pes a Učiteľ tanca). V dráme z národných dejín Fuente Ovejuna zobrazuje odboj sedlia-kov proti panskému násiliu v dedine Fuente Ovejuna (Ovčí prameň).

Pedro Calderón de la Barca je autorom komédií (Dáma škriatok), historických drám (Sudca zalamejský) a alegorických hier (Život je sen).
Najvýznamnejším autorom španielskej renesančnej literatúry bol básnik, dramatik, novelista a románopisec Miguel de Cervantes Saavedra. Vrchol jeho tvorby predstavuje román Don Quijote de la Mancha. Hrdina románu Quijote sa pomätie z čítania dobrodruž-ných rytierskych románov, vyzbrojí sa starou kopijou a štítom, sadne na nevládneho koňa a so zbrojnošom, tučným sedliakom Sanchom Panzom sa vyberie na rytiersku výpravu, aby ochra-ňoval utláčaných a konal hrdinské činy na počesť vysnenej princeznej Dulcinej, v skutočnosti dedinského dievčaťa. Dobrodružstvá sa končia zosmiešnením alebo bitkou. Román nie je len satirou na rytierske romány, ale aj trpkým obrazom konfliktu sveta ušľachtilých ideálov a sveta tvrdej skutočnosti.

E. Anglická hum. a renes. literatúra (od 14. st)
Medzi najvýraznejších predstaviteľov patrili básnik Geoffrey Chaucer a dramatik Wil-liam Shakespeare.
Geoffrey Chaucer je autorom samopašných humoristických veršovaných poviedok Canterburské poviedky.
William Shakespeare písal historické hry (Richard III., Henrich IV.), komédie (Skro-tenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič, Ako sa vám páči a Veselé panie z Winsdoru) a tragédie (Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth a Kráľ Lear). V komédiách hrdinovia bojujú o svoje osobné šťastie a prirodzené vzťahy medzi ľuďmi. Tragédie zobrazu-jú konflikty čistej ľudskosti a dobra s podlosťou a zlom. Shakespeare sa sústreďuje na drama-tické charaktery a na odhalenie vnútorného sveta. Hrdinovia sa vyznačujú silnými myšlienko-vými a citovými protikladmi. Hoci sa ich osudy neraz zavŕšia tragicky, nevzdávajú sa vzneše-ných ideálov. Vrcholnými komédiami sú Miera za mieru, Koniec všetko napraví. Ďalšie diela: Zimná rozprávka, Búrka.

F. Nemecká hum. a renes. lit. (od 16.st)
- nemohla sa rozvíjať pod vplyvom reformácií.
Pozoruhodným autorom bol Hans Sachs, ktorý napísal veľa hier a veršovaných anek-dot. Veľkej obľube sa tešili ľudové knižky (o figliarovi Tillovi Eulenspielgovi, o doktorovi Faustovi).

G. Poľská hum. a renes. literatúra
Poľský básnik Jan Kochanowsky: Frašky- vynikajú múdrosťou a vtipom. V zbierke básní Treny vyjadril bolesť nad smrťou dcéry.
H. Česká lit.
Zdôrazňovanie individuality človeka malo vplyv na náučnú a vzdelávaciu funkciu literatúry. Na vydávaní tejto literatúry mal zásluhu tlačiar, prekladateľ, profesor histórie a organizátor literárnej činnosti Daniel Adam z Veleslavína. Najvýznamnejšia práca Kalendář historický. Jan Blahoslav prvýkrát sa pokúsil o vytvorenie českej gramatiky svojim dielom Gramatika česká, kde venuje pozornosť nielen slovníku, frazelógii a skladbe, ale je tu aj úva-ha o slovanských jazykoch. Na Blahoslavov preklad Nového zákona nadviazali bratskí autori prekladom celej biblie (Kralická biblia)