1. Odpor voči vojne a násiliu, obraz nenaplnenej lásky v dielach predstaviteľov stratenej generácie (Remarque, Rolland, Hemingway)

stratená generácia:

-1.krát tento termín použila Gertrúda Steinová na označenie mladých ľudí, kt. sa vrátili z bojísk 1.svetovej vojny a nevedeli sa zaradiť do života, nevedeli sa prispôsobiť
-motto: „Vy všetci ste len stratená generácia!“
-boli to mladí ľudia, kt. strácali svoje životy vo vojne, prežili tam svoje najkrajšie roky mladosti, doslova boli vytiahnutí zo školských lavíc a prinútení ísť do boja
-autori: zamerali sa na detail a psychologickú zvláštnosť človeka, využívajú drsný naturalistický slovník, využívajú expresívne obrazy a výrazy (utrpenie), nič nezastierali, zobrazovali bezprostrednú skutočnosť, dôsledne odmietali vojnu a fašizmus, lebo vo vojne človek necháva svoj život a tí čo aj zostanú nažive sú otupení a nedokážu žiť plnohodnotný život


Erich Maria Remarque

-nemecko-švajčiarsky prozaik
-diela: Čas žitia, čas umierania,
Cesta späť,
Noc v Lisabone,
Nebo nepozná obľúbencov,
Tiene v raji

román: Traja kamaráti
-hrdinami sú mladí ľudia (3 kamaráti), ktorí zdieľajú spoločné radosti života, starosti a prvé lásky, všade navôkol zúri vojna a jedinú pozitívnu hodnotu, majú kamarátstvo, vojnu zobrazuje autor ako hrôzu, ale aj to čo ich spája. Robby sa zaľúbil do Patrície, ktorá má však tuberkulózu. Chceli jej pomôcť, dávali jej peniaze, ale ona ako zmysel ich života zomiera. Cez chorobu Patrície chcel autor poukázať na absurdnosť vojny, kt. berie životy mladým ľuďom

román: Na západe nič nové
-týmto románom autor dosiahol svetový úspech, spracoval v ňom zážitky z 1. svetovej vojny
-hrdinovia: mladí ľudia, študenti, kt. odídu do frontovej paľby a tam prežívajú peklo vojnového besnenia, veľmi často vedú rozhovory o tom, čo môžu od života a budúcnosti očakávať

„ Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať svet, museli sme však na to strieľať. Prvý granát, čo vybuchol, trafil naše srdce.“
-každý deň mali na očiach utrpenie a nešťastie ľudí, sú mladí a zo života nepoznajú nič, iba zúfalstvo, smrť, strach a utrpenie, nedokážu sa zaradiť do obyčajného života, strácajú nielen svoje sny, predstavy, ale aj svoje životy, jediné, čo im vojna dala bol silný pocit spolupatričnosti
-Paul Baumer – posledný zostáva zo svojich kamarátov, ale na konci vojny tiež zomiera a z hlavného vojenského stanu oznamujú: „ NA ZÁPADE NIČ NOVÉ“ – smrť mladých ľudí a zomieranie bolo prirodzenou súčasťou vojny, to čo k nej prirodzene patrilo

E.M.Remarque ako prvý v súvislosti s mladou, vojnovou generáciou použil epiteton STRATENÍ: „ Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a povrchní – myslím, že sme stratení.“


Romain Rolland

- francúzsky spisovateľ, písal životopisy slávnych ľudí, aby inšpiroval ľudstvo: Michelangelov životopis, Beethovenov životopis, Lev Nikolajevič Tolstoj
-cyklus divadelných hier: Divadlo revolúcie
-romány: Očarená duša,
Jean Krištof (román- rieka = množstvo dejových línii)

-novela: Peter a Lucia
genéza diela: vzniklo podľa skutočných udalostí bombardovania kostola v Saint Garwais – časť Paríža počas bohoslužieb na Veľký piatok, kt. mu padla za obeť 165 ľudí, najmä žien, detí a starcov
dej: presne situovaný: priestorovo (Paríž), časovo (od stredy večera 30. januára – Veľkého piatku 29. marca 1918)
- Peter a Lucia, mladí ľudia sa stretli 1 x v podzemnej električke, postupne sa spolu zoznámili a dennodenne sa stretávali, rozprávajú sa o všetkom a snívajú o spoločnej budúcnosti, na Veľký piatok si sľúbili pred tvárou Pána vernosť, zosobášia sa a potom sa pilier chrámu rúca a oni tam hynú.
téma: prelínanie vojny a lásky (silný kontrast – láska =život, pekné, krehké, jemné, vojna = smrť, utrpenie, všetko berie a nedáva nič)
prostredie: 1) vnútorné – sú šťastní, ľúbia sa, snažia sa nevnímať vojnu, rozmýšľajú o zmysle života
2) vonkajšie – stretávali sa v parku, doma, v meste, také miesta – kde boli sami a mohli snívať, stretávali sa, keď bolo šero, tma, hmla...