postavy: Peter – 18.r. mladík z úradníckej rodiny, mal narukovať na vojnu, kresťansky založený, kritizuje vojnu a nepáči sa mu, že L. mama pracuje v továrni na výrobu zbraní
Lucia – mladé dievča, živila sa maľovaním obrazov, z chudobnej rodiny

„Nič nie je trpieť, nič nie je umierať, ak vidíte zmysel toho všetkého.“

jazykové prostriedky:
-kontrast ako základný prvok „ Ich láska sa zrodila pod krídlami smrti.“

plány do budúcnosti neverili v budúcnosť
- mali svoj zajtrajšok, lebo Kontrast - vedeli, že nič z toho sa neuskutoční, mali pri sebe milov. osobu lebo vojna bola príliš silným súperom ich lásky


Ernest Hemingway

-predstaviteľ americkej literatúry, 1918 – ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža v Európe (Taliansko)
-Hemingwayov štýl: jednoduchý, využíva krátke vety naplnené informáciami, úsporné vyjadrovanie

-román: Zbohom zbraniam – autorova skúsenosť zo sanitnej jednotky na talian. fronte, prichádza mladý Američan Frederik Henry ako dobrovoľník s ideálom spravodlivého boja, po skúsenostiach vojny sa presvedčí o neľudskosti vojny. Zbližuje sa s anglickou ošetrovateľkou a v čase, keď mu hrozí zatknutie a smrť utekajú spolu do Švajčiarska. Nastáva zvrat lásky, keď Catherina a jej dieťa pri pôrode zomierajú. A tu je vyjadrená kritika absurdnosti vojny, že človeku vždy len berie a nič nedáva. Dialógy sú len v malej miere, prevažuje opis prostredia, hrdinov, dialóg – odkrýva vnútro hrdinu, myšlienky, vnímanie sveta, posúva dej dopredu

-román: Komu zvonia do hrobu
Román z obdobia španiesko-občianskej vojny, odohráva sa v horách, sústredený do 3 dní
hlavná postava: Robert Jordan – americký profesor španielčiny, kt. sa ako dobrovoľník pripojí k partizánom, kt. úlohou je vyhodiť do vzduchu most a znemožniť tak prísun nepriateľských síl
– na vojne sa zaľúbi do Márie a v bojovej atmosfére prežíva chvíle radosti, most sa im podarí zničiť a pri ústupe si J. zlomí nohu, posiela skupinu do bezpečia a sám očakáva nepriateľa. Tieto posledné okamihy života prežíva s vedomím „svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať“

-silná úvaha o smrti, o zmysle prežitého života, veľmi často autor využíva dialóg , ale ak vnútorný monológ, autor rozvádza myšlienku, že všetci ľudia na svete sú ako ohnivká na reťazi, sme navzájom spojení, preto sa nikdy nepýtaj : „ Komu zvonia do hrobu?“ , lebo zvonia tebe.
- Hemingway je majstrom noviel – 49 noviel : Starec a more – ukazuje na nezdolnú silu človeka a priamo hovorí: „Človek nie je stvorený na porážku, človeka možno zdrviť, ale nie poraziť.“ Autor opisuje situáciu starca, kt. sa vybral na more uloviť ryby a ulovil veľrybu, no žraloky mu ju zožerú, na breh doplaví len kostru.



2. Motív lásky k žene v poézii vybraných slovenských básnikov od klasicizmu po súčasnosť

Ján Kollár – Slávy dcéra (MO č. 23 – Obraz Slovanstva v dielach literárneho klasicizmu)

Andrej Sládkovič – Marína ( MO č.11 – Romantizmus v slovenskej literatúre)

Marína

-v tejto básnickej skladbe sa vyrovnáva s vlastným ľúbostným zážitkom k Márii Pišlovej, a s predsudkami niekoľkých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene
-kompozícia: 291 slôh, 10 veršia, veršový systém – sylabický (počet slabík je rovnaký v každom verši 10/8 slabík
- témy: krása, láska, Slovensko, mladosť
-skladba má 2 veľké časti: 1) lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k M.P.
2) reflexívno-symbolická –láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter
-v prvých strofách vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína, abstraktný ideál postupne nadobúda konkrétne črty, reálny obraz Maríny. Domov a kraj predstavujú reálnu podstatu jeho bytia. Postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine: