Smutná ranná električka ( rozchod, ochladnutie),
bás. cyklus: Z vody
-pre deti: Veľká cestovná horúčka pre malých aj veľkých,
Do Tramtárie (tematická nápaditosť, vtip, slovné hry, rými),
Kúzla pod stolom
-Válek je dialektik – život v pohybe, v premene, zdieľal filozofiu, že v súčasnosti existuje reálna možnosť premeny všetkého pozitívneho v negatívne. Dobro v zlo, láska je schopná plodiť nielen život, ale aj smrť, rozčarovanie, cynizmus, zradu....


Ľubomír Feldek

-nar. v Žiline, VŠ pedagogická –SJ Ba, redaktor Mladé letá, žije v ČR
-1.dielo určené deťom: Hra pre tvoje modré oči
-1.básnic.zbierka: Jediný slaný domov
-zb. Kriedový kruh – témou básní vzťah muža, ženy, naplnená láska, končí manželstvom, báseň: Manželstvo
-satirické básne: Dvaja okolo stola,
Usmiaty otec,
Slovák na mesiaci
-pre deti: Modrá kniha rozprávok,
Zelená kniha rozprávok
-dram. hry: Teta na zjedenie,
Jánošík podľa Vivaldiho
-preklady z ruskej, amer., franc., českej l.




8. Veľkomoravské obdobie – pamiatky pôvodnej a prekladovej literatúry

Stredovek (800-1500)

Život človeka mal inú logiku ako ten dnes, predpovedal smrť a tešil sa na ňu. Centrum pozornosti vtedajšieho človeka bol Boh. Inšpiračný zdroj pre človeka bola Biblia. Biblia bola však písaná anonymne. Autori verili, že sú rukou Boha.
Kódexy – zbierka textov, vzácna kniha viazaná v koži, človeku každodennému neviditeľná- len pri vzácnych udalostiach /voľba cisára/.
Panovalo latinské: ora et labora – modli sa a pracuj! Literárny štýl bol rétorický (kvetný, ozdobný). Náboženská literatúra zdôrazňovala kresťanské cnosti, ktorými bol obdarený svätec, ústredná postava legiend.

Rozdelenie stredovekej literatúry:

1)orientálna – indická, čínska, perzská, arabská (Tisíc a jedna noc)
2)európska – feudálna náboženská, feudálna svetská, mestská svetská l.
3)slovenská

Slovenská stred. literatúra – príchod Konštantína a Metoda

Veľkomoravské kniežatá(Mojmír, Rastislav) žiadajú Byzantského cisára Michala III. o vierozvestov. Cisár mu roku 863 poslal Konštantína a Metoda. Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín prvé slovanské písmo – hlaholiku (malé písmená gréckej abecedy) a spolu s Metodom priniesli prvý slovanský jazyk – staroslovienčinu. Misijná činnosť K. a M. marila úsilie franských feudálov o nadvládu na Veľkomoravskou ríšou a obvinili ich pred pápežom z bohorúhačstva a preto sa obaja vypravili do Ríma obhajovať bohoslužbu (867). K. obhájil tento jazyk a Staroslovienčina je naďalej písomným, cirkevno-kresťanským jazykom, obhájil S. proti názoru: „ sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Pápež Hadrián II. schválil bohoslužobné preklady kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa a K. chorľavý vstúpil do kláštora v Ríme, prijal meno Cyril a onedlho zomiera. Metod sa vrátil na V.M, tam už vládne knieža Svätopluk, podporoval frans. kňazov. M je väznený, na zákrok pápeža Jána VIII. ho po 2r. prepustili a musel v Ríme obhajovať Staroslovienčinu. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu (885). Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii, slovienskí kňazi –prenasledovaní – odchádzajú do Bulharska – zostavili cyriliku (veľké písmená gr. ab.)

Pôvodná literatúra:

Konštantín napísal veršovaný Proglas:
-je to prvá slovanská báseň s obrazným štýlom popretkávaná biblickými citátmi. Oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk. Báseň začína otcovským príhovorom k Slovanom, pre ktorých preložil božie slovo do ich rodného jazyka.

„ Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť,
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce“.
-nadšená obhajoba práva každého národa prijímať slovo Božie v rodnom jazyku. Človek má právo byť dôstojnou bytosťou a pomocou národnej slovesnosti sa môže zbaviť nevedomosti.