„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať.“

-Odkrývajú sa aj momenty nešťastnej básnikovej lásky. K Maríne prichádza symbolický pokušiteľ v podobe motýľa, neskôr zlosyna, satana, Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu. V ďalšej časti sa Marína postupne mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena. Ľúbostný cit zamieňa mladosťou, ktorú nechápe ako mladosť tela, ale stav duše, túžbu človeka po kráse. Hrdina odoláva zvodom pohronskej víly – Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na zemi. Záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku.


Ján Smrek

Básnik a žena

-je to básnická skladba, príbeh je rámcovaný 4.ročnými obdobiami:

1)V zasneženom parku
2)Pokračovanie jarné
3)Letná noc na vode
4)Padajú listy
5)Po desiatich rokoch

-príroda má veľký vplyv na ich ľúbostný vzťah, v zime sa stretávajú, na jar začína kvitnúť, v lete je v plnej nádhere, a jeseň uzatvára ľúbostný cit
-je tu prítomný MOTÍV KRUHU- opakovanie sa, zobrazil lásku ako intenzitu

1) V zasneženom parku
Básnik sa stretáva v parku so ženou, ktorá v ňom vzbudzuje silné vášne, z jeho slov žena zistila, že je básnik a on sa tým netají a zveruje sa jej so svojimi myšlienkami o láske, sníva o dokonalej kráse, hovorí o ženských bozkoch, žena sa naňho rozpačite pozerala a rozmýšľala o pozvaní na čaj u nej.

2) Pokračovanie jarné
Básnik zistil, ako rýchlo ubehla zima, nikdy sa mu nezdala takou peknou ako teraz. Pýta sa ženy, čo je to medzi nimi, žena neodpovedá priamo na jeho otázku, ale hovorí o jeho teplej dlani, ktorou ju hladí. Básnik je rozochvený a chcel by dať žene bozk, ale má úctu pred jej krásou hoc vie že, mladosť je vtedy hodná, keď vyprázdnime pohár vždy do dna, no láska ten pohár vždy naplní znova

3) Letná noc na vode
Básnik vesluje po vode a bozká ženu za noci svätojánskej, hovorí jej aby privrela oči a on jej dá ilúziu noci. Žena si potom spomína na ich prvé stretnutie, vyznáva básnikovi lásku, ako ho má rada, že sa jej život zmenil, zamierili k brehu a ľahli si medzi materinu dúšku

4) Padajú listy
Básnik opisuje jesennú prírodu a žena ho počúva, ale zosmutnela, lebo aj príroda je smutná, blíži sa zima, básnik nechce porovnávať jeseň s ich láskou, ich láska je stále svieža a horúca, no žena básnikovi hovorí, že je to ich posledný deň, čo sú spolu a odchádza od neho, aby nestratil inšpiráciu, jeho život nesmie byť jednotvárny, musí byť plný prekvapení

5) Po desiatich rokoch
Básnik sa stretáva so ženou, žena sa mu zveruje, že číta jeho básne. Básnik však odvtedy ako sa rozišli nenašiel takú ženu, ako bola ona, hoc jeho básne o tom nesvedčia, básnik píše o šťastí , láske. Básnik hovorí, že nepíše básne o bolesti tej je v knihách dosť, vtedy v žene niečo vzplanulo a chcela, aby ju pobozkal hoc má svojho muža. Potom sa rozlúčili, žena odišla a a básnik vyslovuje najslastnejšie ľudské slovo: ŽENA