Ctibor, Krížne cesty, Margita a Besná – báseň sa viaže na dve skaly z Trenčianskej doliny medzi kt. preteká Váh. Vdova svoju nevlastnú peknú dcéru zhodí zo skaly do V. Pod ťarchou výčitiek sa pomätie, neskôr na tom istom mieste sama skáče do Váhu.
- ústrednou témou balád : víťazstvo spravodlivosti

Smrť Jánošíkova

-lyricko-epická skladba, epická zložka (dej) – slabá, zobrazuje len zlapanie, väzenie, smrť Jánošíka tvorí pozadie reflexii, lyrickosť má prevahu
kompozícia:
-predspev – je lyrický,(cez alegóriu matky a jej detí rozposiela svoje verše po SR v obave, že nenájde odozvu)
-9 spevov:

1.spev – oslava Jánošíka, družiny. Vatra dohára(symbol slobody), družina sa dozvedá o lapení J, vedomí konca
2.spev – obraz zlapania J.
3.spev – opis mesta-tyrana, v ktorej J. väzní, Za J. prichádza v podobe milej duša ľudu, lúči sa s ním
4.spev – najpochmúrnejší, diabol mu pripomína blížiacu sa smrť
5.spev – najkrajšie básne o slobode, J. ospravedlňuje svoje činy tým, že nemohol uniesť útlak slov.ľudu
- MESIANIZMUS – básnik verí, že národu pomôže len silný jednotlivec, viera vo vykúpenie ľudstva
6.spev – básnik vyslovuje nádej, že túžba po slobode je večne živá, dej vrcholí, keď kňaz káže J. aby sa pomodlil pred popravou, on odmieta, modlí sa za ubiedený ľud, tragický moment nie je J. smrť, ale pasivita ľudu
7.spev – opis J. popravy, smúti nebo aj zem, J. sa lúči s rodným krajom
8.spev – obraz SR ako zakliatej krajiny, ľud rozpráva povesť o J.
9.spev – je alegorický, J. svadba s kráľovnou víl – dôkaz J. nesmrteľnosti, jeho ožitia

Kontrast básne: je kompozičný princíp, sloboda vo voľnej prírode sa rovná štyri steny temnice, tma=svetlo, horiaca vatra = zhasínajúca vatra


Andrej Sládkovič

-vlastným menom Braxatoris, narodil sa v Krupine, študoval v Krupine, v B.Štiavnici, Univer. v Hale, ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie, ťažko niesol rozchod s M., ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára., pôsobil ako evan. farár v Hrochoti, Radvani, kde aj zomrel
-diela: filozoficko-reflexívna báseň: Sonety v rodine Dušanovej- uvažuje nad ľud. vlastnosťami
báseň: Nehaňte ľud môj,
Svätomartiniáda – pri príležitosti memorandového zhromaždenia
Lipa Cyrilo – Metodejská – 1000 výročie Konštantína a Metoda
lyricko – epická báseň – Detvan,
Marína,
Milica

Marína

-v tejto básnickej skladbe sa vyrovnáva s vlastným ľúbostným zážitkom k Márii Pišlovej, a s predsudkami niekoľkých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene
-kompozícia: 291 slôh, 10 veršia, veršový systém – sylabický (počet slabík je rovnaký v každom verši 10/8slabík
-témy: krása, láska, Slovensko, mladosť


-skladba má 2 veľké časti: 1) lyricko-epická – zobrazuje nešťastnú lásku k M.P.
2) reflexívno-symbolická – láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter
-v prvých strofách vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína, abstraktný ideál postupne nadobúda konkrétne črty , reálny obraz Maríny. Domov a kraj predstavujú reálnu podstatu jeho bytia. Postupne sa prelína básnikova láska k dievčine s láskou k otčine:

-„ Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať.“

-Odkrývajú sa aj momenty nešťastnej básnikovej lásky. K Maríne prichádza symbolický pokušiteľ v podobe motýľa, neskôr zlosyna, satana, Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu. V ďalšej časti sa Marína postupne mení na vidinu. Autor spoznáva, že život je nekonečná premena. Ľúbostný cit zamieňa mladosťou, ktorú nechápe ako mladosť tela, ale stav duše, túžbu človeka po kráse. Hrdina odoláva zvodom pohronskej víly – Maríny, ktorá ho vábi do vĺn Hrona a večnosti. Uvedomuje si, že jeho vlasť je na zemi. Záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku.