Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

- postavy: 2 druhy : - ľud, - šľachta
-výmena postáv, čo spôsobilo komické situácie a nedorozumenie
-vlastenci – ľudia hrdí na svoj pôvod, národ, hlásia sa k reči slovenskej , k slovenskému ľudu
-odrodilci – (Maďaróni – pomaďarčení Slováci) – prevzali kultúru Maďarov, na svoju zanevreli. Zanedbávajú: jazyk, reč, národné zvyky a tradície, pohŕdajú ľudom, vyvyšujú sa nad nich
-konflikt: je založený na názoroch, na jednej strane sú názory vlastencov a na druhej názory odrodilcov. Hra končí zmierením. Odrodilci spoznávajú krásy slovenského jazyka, zvyky, tradície a navrátia sa k Slovenskému rodu
-je to symbol zmierenia medzi Slovenským a Maďarským národom, na základe rovnoprávnosti
-idea: milovať svoj národ nie len slovami, ale aj skutkami


Jonáš Záborský

- drámy: Bitka pri Rozhanovciach – historická dráma, dejiny Srbské, Uhorské, Poľské, Ruské, Slovenské
Najdúch


J. G. Tajovský

Statky- zmätky

dej: Ďurko Ľavko si vzal za ženu Zuzku Kamenskú na návrh Palčíkovcov, ktorí im vystrojili svadbu, čoskoro medzi manželmi dochádza k nezhodám, lebo Ďurko sa stretá s Betou a Zuzka ho opúšťa aj s jeho synom. K tomu Palčíkovci nesplnili sľub o prepísaní časti majetku na Zuzku a Ďurka. So súhlasom P. si Ďurko privedie do domu Betu, no nsplnená túžba po majetku rozloží aj vzťah Ď. a B.Ď. sa snaží vrátiť k Zuzke a jej synovi, no Zuzka ho odmietne. kompozícia: expozícia, kolízia, kríza, peripetia, rozuzlenie

konflikt: sociálny: majetkový – Palčíkovci mali prepísať majetok Ď.Z. keď sa zoberú
ľúbostný: Ďurko, Zuzka, Beta

názov hry: výstižný, spočíva hlavná myšlienka: túžba po bohatstve prináša do rodín rozklad, nešťastie, zmätky
postavy: 2 typy: 1. typ – kladné, mravne čisté, doplácajú na intrigy, zmysel života vidia v láske a pomoci druhému
2.typ - záporné, túžiace po majetku, bohatstve

Ženský zákon

-zákon posledného slova
veselohra v 4 dejstvách, Mišo Malecký sa zamiluje do Aničky. Sľúbia sa a Miško odchádza na vojnu. Ich životnému šťastiu najprv zabráni konflikt medzi oboma matkami, ktorý ešte viac zvýrazní dedinská klebetnica Dora. Pred Mišovou matkou pohovára Aničku, že sa po nociach kde s kým stretáva kým je Miško na vojne. Presviedča ju, že richtárka s dcérou majú veľký majetok a že sa vyjadrili, že by chceli mať Miša doma. Richtárka sľúbila Dore za tieto reči peniaze. Všetko sa rozuzlí, keď sa Miško vráti domov z vojny

- úryvok: Kocúrkovo, Statky- zmätky




19. Svetová dramatická tvorba po roku 1945 – B. Brecht, A. Miller, Durrenmatt, E. Ionesco, S. Beckett

- rozvoj epického divadla – jeho tvorcom B. Brecht
- v 50. rokoch vo francúzskom divadelnom umení sa začala rozvíjať dramatická tvorba známa ako absurdná dráma
- základom divadla absurdity sa stal Existencializmus – život nemá zmysel, alebo hľadanie zmyslu života charakterizovala ju Nihilistická filozofia, nezmyselnosť ľudského života a snaženia vôbec
- je to druh modernej drámy, v kt. autori reagujú na morálku svojej doby, je to kritika zmechanizovaných ľudských vzťahov, zrkadlo, kt. autori nastavujú ľud. morálke, pokriveniam, snobizmu, egoizmu
- základným jazykovým prostriedkom je HYPERBOLA –zveličenie – všetko nezdravé v ľudskej spoloč. autori zveličia a zobrazia až v absurdnej podobe
- predstavitelia a.d. zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv. antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často aj zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry
- V USA sa rozvíjala najmä psychologická dráma, predstaviteľom Z.Williams a A. Miller

Absurdná dráma

Samuel Beckett

- dramatik írskeho pôvodu, písal po ang., franc., nositeľ Nobelovej ceny
- hra: Čakanie na Godota – hra nemá dejovú líniu, má 2 dejstvá: