Peter – opak Jána, zlý, zákerný, jeho konanie je protipólom svojich bratov, mal ženu Eňu, s ktorou nemôže mať deti, raz prišiel domov so slúžkou Katkou, Katarína s Eňou si vymenili pozície, neskôr sa vysmieva aj Kataríne, že je tehotná, že je len slúžka a z Kataríny sa opäť stáva slúžka a Peter si privádza do domu ďalšiu ženu, v závere ho Katka zabije

Arne – je stĺpom rodiny, vlastní kúriu a financuje ostatných bratov, je takým dostredivým princípom, okolo neho sa všetko sústreďuje

Tomáš – maliar, študuje v zahraničí, má pocity zbytočnosti, dekadentný človek, kt. sa cíti šťastný všade, len nie tam, kde je

2. časť : Laco a Bratislava – prejavuje sa impresionizmus, dojem, ktorý pramení z vonka, prejavuje sa v tom, čo Laco vidí: ženy, kt. idú na trh, ľudí, kt. obdivujú divadlo, úradníkov, kt. sa hrnú do úradov, študentov, kt. sa prechádzali ulicami, po korze...




23. Obraz Slovanstva v dielach lit. klasicizmu – Kollár, Hollý

Klasicizmus (z lat. classicus – vynikajúci, vzorový)
-umelecký smer 17.- 18. st., vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore za vlády Ľudovíta XIV. (kráľ SLNKO).
-znaky:
1)napodobňovanie prírody
2)literárny prameň – ANTIKA
3)delí sa na: - vysokú – epos, óda, tragédia, elégia,
- nízku – komédia, bájka, satira
4) utváral sa pod vplyvom filozofie racionalizmu - rozum, prezentovaným Reném Descartom a jeho výrokom: „ Myslím, teda som“
Osvietenstvo
-predstavuje pokrokové hnutie 18. storočia a základy má vo Francúzsku
-cieľom bolo zlepšenie života ľudí, pomocou šírenia osvety, vzdelania a v popredí je osvietený rozum

Národné obrodenie - pod vplyvom osvietenstva sa aj na Slovensku uvoľňujú podmienky pre šírenie vzdelania, kultúry a osvety. Na čele stáli kňazi, učitelia.. úlohou bolo povzbudiť národné povedomie. Národné obrodenie sa delilo na štyri fázy:

1)l. obdobie /1780-1820/:
-Bernolákovci – kodifikovali slovenčinu na základe západoslovenského nárečia 1787, založili Slovenské učené tovarišstvo – prvá slovenská kultúrno-osvetová spoločnosť – cieľom bolo šíriť a zošľachťovať nový spisovný jazyk (zánik 1800 po potlačení osviet. ideí)
-evanjelici a katolíci sa snažili pozdvihnúť národné povedomie

2)2. obdobie /1820-1835/
-založenie sloven. čitateľského spolku v Pešti /1826/
-Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej /1834/
-na čelo sa postavili Ján Holý a Martin Hanuliak z bernolákovej strany a Ján Kollár a Pavel Jozef Šafárik zo strany stúpencov biblickej češtiny

3 ) 3. obdobie /1835-1843/
-vyriešila sa jazyková otázka /návrat k českoslovenčine/ začína sa hnutie štúrovcov

4) 4. obdobie /1843-1848/
- kodifikácia slovenčiny a revolúcia 1848 – na základe stredoslovenského nárečia. Ide od udalosti vnútorne a účelne spojené: nebyť slovenčiny nedalo by sa do pohybu celé SR. Na začiatku SNO Bernolákova gramatika v latinčine a na konci Štúrova náuka reči slovenskej v slovenčine, položili základy a určili program slovenskej politiky

Myšlienka slovanskej vzájomnosti – vznikla v 2.fáze SNO. Jej autormi boli evanjelickí vzdelanci P.J.Šafárik, J. Kollár. Jej podstatou bolo, Slovania ako neslobodné národy sa mali zjednotiť na poli kultúrnom, ich oporou mal byť jediný slovenský slobodný národ RUSI.(1812 ruský národ porazil Napoleona pod Moskvou)


Ján Kollár

-narodil sa v Mošovciach, študoval v Kremnici, B. Bystrici, Bratislave, teológiu dokončil v Jene – tu sa zoznámil s Frederikou Schmitovou nazývanou Mína, v Budapešti pôsobí ako evanjelický kňaz, vo Viedni – univerzitný profesor, tu aj zomiera, prevezený na Olšanský cintorín v Prahe